Mám vyhýbavú poruchu osobnosti
zdravím. už od malička mám problém s prílišnou hanblivosťou. som veľmi plachá a tichá. nikdy som nemala žiadnu kamarátku, nikdy som nikde nezapadala. takisto mám problém so sebavedomím. zhoršilo sa to keď som začala chodiť na strednú. chodila som poza školu, vyhybala som sa jej, celý čas som bola v strese. musela som preto opakovať ročník. predtým mi nikdy nenapadlo žeby som niečo také urobila. myslela som že mi šiblo.
vtedy mi odporučili psychiatra tak som tam išla. diagnóza: Vyhýbavá porucha osobnosti. takmer všetko čo som o nej čítala sedí. školu som ako tak dokončila. problém mi robia všetky typy socialnej interakcie. hľadanie práce je ťažké aj samotná práca keď som už tam. nie žeby som bola lenivá ale proste ma tá porucha brzdí, kontroluje moje rozhodnutia. nikdy som nemala vzťah lebo jednak ho nechcem a aj keby som chcela asi by som do toho nešla. dosť mi to ničí život a keďže je to porucha osobnosti tak predpokladám že sa vyliečiť nedá. predtým som si myslela že som len plachá. že si nájdem prácu medzi ľuďmi a osmelím sa. ale keď som zistila že je to porucha osobnosti uvedomila som si že nikdy nebudem v pohode. že to nutkanie vyhýbať sa niečomu vo mne bude stále. je toľko vecí čo chcem dosiahnuť a snažím sa nabrať odvahu no zatiaľ neúspešne. máte niekto skúsenosti s touto poruchou? dá sa s ňou fungovať normálne?
vyliecit sa to neda, ale rokmi psychoterapie dokazes fungovat ako tak v norme. Len ozaj dlhodoba terapia u psychologa
@klementinka58 to znie veľmi draho
raz mesacne mas u zmluvneho psychologa zadarmo a poznam ludi co chodia s poruchou osobnosti presne takto raz mesacne cez poistovnu a roky...vysledky maju celkom dobre
Skus si teda najst nejaku osamelejsiu pracu, popozeraj pracovne weby aspon pre inspiraciu. Vela ludi ma socialnu fobiu, ale pokusaju sa s tym vyrovnat (snazia sa aspon o ake-take interagovanie s ludmi, aspon v nevyhnutnej miere). Zdvorilost a usmev pomahaju a ciastkove uspechy ta povzbudia. Skus najst podobne plachu kamaratku ci kamarata. Ak si na nejakych socialnych sietach, mozno tam je skupina pre podobnych ludi. 🍀
@pink_lady takže bez terapie som v kýbli však?
ale napr. sama do obchodu alebo do kina či do mesta nemám problém ísť. už aj volať či už donášku či lekárovi, vyzdvihnúť zásielku od kuriéra mi nerobí až taký problém a to som nikdy na terapie nechodila. problém je v tých väčších veciach ktorými si buduješ život ako práca, škola, vzťahy.
Určite psychológ a za mňa ak nie si dcéra milardára tak v prvom rade nájsť cestu k tomu aby si fungovala a našla prácu čo zvládneš dlhodobo. Lebo jesť a bývať človek musí a na to treba peniaze-teda prácu. To by mala byť priorita zvládnuť prácu. Kamošku alebo partnera si môžeš hľadať aj neskôr, to počká.
nie nie si v kybli ani bez terapii, ale mozno to bude tazsie ako s nimi. No a aha, robit sa da aj z domu keby chces, alebo, aka praca by ti nerobila problem? resp co ti vadi na praci?
@pink_lady nevadí mi ani tak práca, ale uvedomujem si že som pomalá. takisto neznášam keď ma niekto pri práci pozoruje, že mi je doslova za chrbtom. cítim sa vtedy nepríjemne. no zvažovala som či sa nevykašľať na zamestnania s minimom ľudí a začať pracovať v obchode. vykladať tovar, byť za pokladňou... proste "hodiť sa do hlbokej vody a naučiť sa plávať"
Anonym možno nejaký butik kde si sama. Nemáš tam kolegov, nadriadených, nik nerieši či dlážku umyješ za 10 minút alebo 20 a doložíš regál za 10 minút alebo 20 minút. Dosť z pracovného času si tam sama. Samozrejme, prídu občas aj zákazníci a nie všetci musia byť ako príjemní, ale skúsiť sa naučiť ich brať ako nejakú výzvu alebo tréning do života.
Ahoj, sme rozni ludia a mnohi s diagnozami. V mladsom veku si clovek casto sam nevie poradit, nevie este ako funguje svet, vztahy. Ale vekom sa to meni, clovek sa vie kontrolovat, moze sa naucit urcite vzorce, vety, riadit svoje reakcie, vytvorit si ochranny mechanizmus. Niekto sa postupne dokaze zaradit do bezneho zivota, v niekom potlacanie svojich pocitov moze prinasat stres, depresiu, choroby.
Ale su aj ine skusky, ktorymi prechadzame, su ludia,ktori su zdravi, ale maju tazku zivotnu situaciu, ci vazne choreho pribuzneho atd. Vsetci sa musime prekonavat a obcas si siahneme na dno. Ty mas tuto diagnozu a niekto iny ma tri deti a musi im dat jest a nema ziadnu pomoc. Nikto to nema lahke. Zijeme diagnozy nasich blizkych, zijeme smrt nasich blizkych. Niekedy sa diagnoza vola "bezradnost", "tyranie", "zivot bez lasky".
Na tvojom mieste by som sa "neskryvala" za diagnozu.je to jediny zivot, ktory mas.tak sa ho snaz zit co najlepsie.
@janetinka27 👏
kde je vôľa, tam je cesta a pokiaľ chceš, s pomocou terapii môžeš žiť plnohodnotný život