Mám vyhľadať odbornú pomoc?

To su vtierave myslienky.....mas neake uzkosti,strachy,depresiu?

Hej toto je hodne cez... zajdi za odbornikom, nerobi ti to dobre a nevies sa s toho vymotat...

Velmi ti rozumiem.. mame okna na zamykajuce klucky..akurat jedine najvacsie okno v obyvacke nebolo.. dovtedy som mala nocne mory ako zachranujem obe deti, kym to muz konecne nevymenil..

Normalne by som sa porozpravala s muzom, nech ti pomoze urcite vecibzabezpecit, aby si mala klud na dusi

Toto bude mat korene niekde v tvojom detstve a pojde u teba o nejaku poruchu, snad ti tu niekto bude vediet povedat presne o co ide a od toho sa odrazit, ale kazdopadne mas poruchu, lebo normalne to nie je.

ja byt tebou idem za odbornikom

Co sa týka psov ti rozumiem, sama mam strach ak sú v okolí mojich detí veľké psy, nemusia chcieť ublížiť, u psa môže ísť o hru, ale keď taky psisko skočí na malé dieťa môže mu vážne ublížiť, zhodiť, dieťa sa môže udrieť. Ale vymyslieť si taky príbeh z tým oknom, to mi normálne nepride. Normálne nerozmýšľam ani nad tým, že by som bola namesačná, aj keby som, prečo by som brala dcéru z postele a ešte ju ťerigala do okna ? Skus vyhľadať psychológa, aby to neprerástlo do iných porúch, úzkosti a pod. Držím palce a veľa zdravia.

@tehotna40 moc moc ďakujem . Určite vyhladam tu pomoc očividne to treba . A toho s tým oknom sa bojím pre to , lebo už sa mi dvakrát stalo že som bola “namesacna” alebo ako to nazvať už v naozaj dospelom veku . Prvýkrát na hoteli v Prahe keď sme boli s drahým , proste som sa uprostred noci zobudila , precitla na chodbe , oblečená ( spat som sla úplne nahá). A druhýkrát asi tri roky dozadu už som bola naozaj “stará koza” ale spala som u rodičov muža som mala v práci na nočnej a z práce som to mala bližšie k nasim tak že reku pokecam . Precitla som v kuchyni ako na mna mama kričí že čo to robím . Dávala som dve stoličky kuchynské k sebe a chcela som si na ne ľahnúť haha ako posteľ alebo čo . A nie alkohol si dám tak na Silvestra sampus na prípitok a na narodky nejaký aperitiv prípitok a žiadnym iným omamným látkam neholdujem 😃Zniem jak psychopat viem . Ďakujem ešte raz

@enusamt ďakujem ti moc moc ani nevieš ako mi pomôže že to niekto chápe … nie že by tu ostatne baby zle písali sú mile a dobre mi radia ale že nejsom jediná , čo ss niečoho takého boji . Zamykajuce kľučky to som ešte nepočula idem googlit. A moc moc moc ďakujem

Ja by som isla za psychologom. Pride mi to ako prehnany strach zo straty kontroly nad vecami. Je jasne, ze pri detoch by clovek chcel mat pod kontrolou vsetko, len aby sa im nic nestalo. Ale je to nerealne a podla mna terapiou sa to da korigovat.

extrémna úzkosť z ktorej sú také paranoje

Vies co, dieta do okolia psov by som vobec nedávala, to tam nemá co robit a na 9te poschodie by som byvat vobec neisla. Vymente to bývanie. Uvidis, ocenis 3tie, 2he poschodie, prízemie, rodinný dom. Potom sa bavme o strachu. Dieta, ani ty, nemate co robit v blizkosti takych psov.

Dajte detske poistky na okná a vyhľadaj odborníka. Ja som bola námesačná. Normálne som si odomkla vchodové dvere od bytu a išla v pyžame preč. Bola som ešte dieťa. Mama ma zastavila, keď počula odomykať dvere. Ja som začala byť námesačná potom, čo sme na prechádzke zo školy našli v lese hniezdo hadov. Strašne sa ich bojím. Ale ako námesačnosť prišla, tak aj odišla.

Ja som bola namesacna ked som bola mala.. pamatam si raz rano mi mama vravela co som robila v noci a ja som si nic z toho nepamatala. Dovtedy som myslela ze namesacnost je blud. Mama sa mà pytala.., pamatas si ze v noci si sla do kuchyne ? Nie .. pamatas si ze si sa vycikala na stolicku ktora mà cerveny podsedak? Co ze??? Ano .. nepamatas ze sme sa rozpravali? Nie .. pytala som sa ta ci vies kto som .povedala si ze ano mamina.. a pytala som sa ta kto si a co robis .. povedala si ze si cervicek na červenej cesticke. 😂kusok od kuchyne bolo wc Asi som v namesacnosti netrafila.. a nic z toho som si nepamatala rano . Takze chapem ta ze ked si mala zazitok ze si behala namesacna po hoteli ze mas z toho teraz fobiu. Urcite vyhladaj odbornu pomoc . A stymi psami sa ti tiez necudujem ak nie su zvyknuti na male deti mozu za reagovat nepredvidatelne. Tvoj strach je čiastocne opodstatneny logicky. Nenechavala by som ju u svokrovcou ked nemas pocit ze daju dost pozor . Mala si hnet v uvode napisat ze si bola namesacna Lebo inak to znie ze šiši prehnane ustrachana, Fakt ze si namesacna bola meni cely pohlad na vec . Je to ozaj desiva skusenost ked nevies co robis a nevies to kontrolovat . Ja som to nastastie zazila len ako dieta Tak nemam obavu ze by sa to niekedy mohlo este stat.

Bola si niekedy namesacna? Preco sa bojis prave toho? 100% potrebujes odbornu pomoc a to ti hovorim v dobrom, tieto stavy sa zvyknu stupnovat do neunosnych rozmerov...

@kassandra25 ono nemas celkom pravdu s tymi poschodiami. Poznam cloveka co sa zabil padom z prveho medziposchodia.

toto mala známa pred asi 15 rokmi pri 1. synovi, ona mala doslova neustále strach, že mu ublíži, hoci vedela, že by to nespravila a milovala ho najviac na svete. Samu ju sužoval obrovitánsky strach, nedokázala na to prestať myslieť, ona chúďa totál vystresovaná a až sa bála o malého starať, že čo ak jej "prepne" a ublíži mu. Išla sama za psychiatrom, dal jej lieky a hneď 1. jej sadli, po ani nie mesiaci bolo po probléme 🙂 S druhým synom už na to bola pripravená, že by po pôrode mohli prísť také stavy (ono to nebolo hneď po pôrode 1. syna, mal už vtedy asi aj okolo roka), ale nič také sa už neopakovalo. Ale odvtedy si to pamätám, že ako všelijako sa s nami matkami vie naša psychika "zahrať" 🙂

Takže áno, bež za psychiatrom, zbytočne budeš trápiť seba a kaziť si krásne okamihy s bábom takýmito - verím, že veľmi, veľmi obťažujúcimi a nepríjemnými - myšlienkami. Držím palce