V bývalej práci som dosť dlho trpela, mizerný plat, ponižovanie, šikana, neustály stres a úzkosť.
Je na mieste otázka, prečo som teda tak dlho ostala a trpela. Práve pre to, že som sa bála pohnúť. Nemala som sa tam dobre, no mala som tam stabilitu a bezpečie. Bezpečie v zmysle, že som vedela čo ma čaká, čo musím robiť, poznala som každého a jednoducho som mala všetko naplánované, nič nečakané čo by ma vykolajilo.
Keď sa pridali i zdravotné problémy z fyzickej stránky, rozhodla som sa odísť.
Chcela som si dať mesiac pauzu no nebola to pauza, skôr väčší stres,.. Čo ak si nájdem horšiu prácu, čo ak si nenájdem nič, atď atď.
Po mesiaci som si našla prácu, ktorá vyzerá veľmi zaujímavo ale zároveň je to veľká výzva. Samé nové veci,.
Vedomosti, miesto, ľudia.
Musím absolvovať mesačný kurz, po ktorých zložím skúšku, dostanem certifikát a až vtedy začnem pracovať. Je to veľka šanca na realizáciu, rozvíjanie sa. No zároveň mám z toho veľký strach, čo keď sa to nedokážem naučiť? Čo ak mi to nepôjde? Čo ak ma budú mať za hlúpu a nebudú ma mať radi? Šéf poskytuje veľké možnosti na rozvíjanie sa, cestovanie, poznávanie nových vedomostí a nových ľudí.. No zároveň je prísny čo sa týka práce, výsledkov a nasedení. Bojím sa
Len sa nič neboj a choď do toho. Zažívala s to isté, bola som doma pol roka, teraz pracujem tretí týždeň a je to paráda. Tiež náročná práca, kde som si dala inzerát že veď uvidím aj tak sa asi neozvu. Do hodiny mi volali. Všetko zvládneme neboj, veď sme ženy, nie padavky.
Predpokladám ze sama vieš ze je to len o tvojom nastavení v hlave a sama dobre vieš ze kym sa nenaucis sama vypnúť negatívne myšlienky tak budeš v strese a mat strach stále. 🤗 keďže neide o jednorazovy problém ktorý máš na tvojom mieste by som sa bud minimálne snažila na internete vyhľadať nejaké techniky na zvládanie stresu a z toho prameniaceho strachu alebo by som vyhľadala odborníka aby mi s tým pomohol. Skôr by som bola za toho odborníka lebo je to rýchlejšie a adresnejsie. Bez toho sa prosto nepohnes a akákoľvek negativna možno pre niekoho bežná vec (istá dávka stresu je v každom zamestnaní, aj dosť veľa ľudí má so zaclenenim problém v prac kolektive) ta vrati do stavu v ktorom si teraz.
Podľa mňa sa treba z hlboká niekoľko krát nadýchnuť a uvedomiť si, že NIKTO na svete nevie veci v novej práci hneď.. mne sa páči veľmi výrok "chyby nerobi len ten, čo spí"..
Človek sa naučí prácu keď sa zauci.. netreba si myslieť že ostatní prišli do novej práce a hneď na druhý deň vedeli všetko.. ak sa tak niekto tvári NIE JE to pravda, je to len jeho ego.. to či niekam západnes je druhá vec, ovplyvnená mnohými faktormi, ale zase treba brať do úvahy že nie každý nas musí mať rád a nie je to náš problém..
Viem že to trápi, ja som taká istá čo sa strachu týka, veľa sa viem trápiť nad doslova blbostami.. vtedy robím to, že sa zhlboka nadychnem a poviem si "čo ti šibe? Veď nemusí má každý mať rád, nech si vyseru oko (ti ktorí tak radi ohovárajú) ja mám ľudí okolo seba ktori ma poznajú a majú radi už dlhé, dlhé roky.. to je dôležité, nie nejaky blbec čo ohovára všetko čo sa pohne" vtedy mi je lepšie..
A inak - neviem či sa môžem ešte pokladať za novú, podľa mňa áno.. po 10tich rokoch doma s deťmi som nastúpila do novej práce - som tam 4m.. v práci má chválilo viac ľudí čo ma veľmi tešilo.. na základe toho mi pridali nejakú inú prácu čo má potešilo tiež.. keď som tú prácu robila asi 3x bez nejakého extra zaucenia, urobila som pár chýb.. dosť ma sklamalo keď sa niekto tváril akoby som to už mala vedieť a pritom mi to ani riadne nevysvetlil.. naozaj neviem či si niektorí ľudia myslia, že človek čo robí niečo nové si zapamätá každý detail hneď a dokonca si vie veci domyslieť sám.. nevadí, idem ďalej stále si myslím, že chyby nerobi len ten, čo spí.. 😉
Mna skor zaujima aku pracu si mala a co si robila a co ako budeš robit teraz ...
Nezazila som nic podobné, ale preco si si teda nehladala pracu s rovnakou náplnou ?