Mám problémy so žalúdkom asi psychosomatického pôvodu
Ahojte mamičky, určite nie som prvá ani posledná, čo má takéto problémy. Strašne ma bolí ráno žalúdok ale až tak, že sa nevládzem postarať o svoje dieťa. Ráno sa zobúdzam s tým, že mám úplne roztrasený žalúdok a obavy, ako zvládnem celý deň sama s malou. Mám doma 9mesačnú dcérku, manžel chodí domov z práce okolo piatej, tak som na malú sama. Začalo to asi pred mesiacom že mi bolo zle, napína ma na zvracanie a mám bolesti žalúdka, nevládzem sa hrať s dieťaťom a ponosiť to nepripadá do úvahy, nemám na to síl. Absolvovala som rôzne gastroentrologické vyšetrenia a tam sa príčina nenašla tak predpokladím, že je to psychosomatického pôvodu. Súrne potrebujem pomoc a neviem či sa mám obrátiť na psychiatra alebo psychológa. Vyrozprávať sa nepotrebujem, na to mám svoju rodinu. Už ste mala niektorá takýto problém? Čo vám pomohlo? Prosím o rady. Ďakujem.
ahoj, a okrem toho, ze si bola na gastro, robili ti aj ine vysestrenia?
Bolesti su horsie nalacno, alebo po najedeni? Mas aj nejake ine zdravotne problemy?
suhlasim s liz_lemon...
@moen Prvé skús čaj s medovky lekárskej, pi ho večer pred spaním a potom aj hneď ráno. Je výborný na takéto niečo, pretože má nielen protikŕčové účinky ale ak upokojujúce, uvoľňujúce na celý organizmus aj psychiku, čiže ak je to psychického pôvodu mohlo by to pomôcť alebo aspoň zmierniť. Priamo na bolesť žalúdka mne zaberal aj harmanček. Môžeš skúsiť tieto 2 čaje skombinovať. Z psychosomatického pôvodu problémy zo žalúdkom znamenajú, že nemôžme niečo stráviť, zožiera ma kyselina, niečo, čo ti je proti srsti ale nejakým spôsobom si nútená aj proti svojej vôli sa prispôsobiť, poprípade problém, ktorý ťa vnútorne veľmi hnevá a nevieš sa so situáciou vyrovnať, zmieriť ani vyriešiť ju. Každý musí nájsť sám v sebe, kde je ten problém a potom s ním pracovať. Ak je možné ho vyriešiť k tvojej spokojnosti, tak treba riešiť, ak je to situácia, ktorá sa vyriešiť nedá, treba pracovať na prijatí tejto situácie ako životnej skúšky, ponaučenia, zmieriť sa, poprípade odpustiť a už to vypustiť zo svojich myšlienok.
Čo sa stravy týka, pre istotu treba vylúčiť dráždivé a ťažké jedlá, na internete sa určite dá nájsť dieta pri žalúdočných problémoch. Doplň vitamíny, vit.C a hlavne vit.B, magnézium môžeš tiež. Skús, či by ti nepomohlo zjesť niečo malé aj v noci, kúsok chleba, piškóty, banán...maj to pri posteli a keď sa v noci zobudíš, možno aj k malej ešte vstávaš, tak to zjedz.
Bolesť niekedy vyráža úplne inde ako je problém, napadlo ma, že to môže byť aj z chrbtice, takže by som skúsila aj masáže, nájsť dobrú masérku a absolvovať aspoň 5-7 masáží chrbta, výborná je aj banková masáž. Dovtedy sa snaž čo najviac oddychovať, teplý kúpeľ, a vo voľnom čase zamerať sa na činnosti, ktoré ťa bavia, napr. čítať, štrikovať, prechádzky alebo čokoľvek čo sama cítiš, že ťa baví, teší a uvoľňuje. Robiť len to nutné, radšej požiadať o pomoc niekoho alebo odložiť to čo nemusíš urobiť na inokedy. Držím palčeky, nech ti to čím skôr prejde 😉 🙂
@strapco13 tehotná určite nie som,u obvodneho som bola a ten ma poslal na gastro. Sono brucha som absolvovala a je to ok, taktiež test na helicobaktera, ten mám v poriadku a aj na endoskopii žalúdka nič podozrivé nenašli. Aj rontgen žalúdka -pažeráka mi robili a ani tam nič nenašli. Jedine to pripisujem psychike. Pritom mám doma dobré dieťa, skoro vôbec neplače, len mrnčí(ale to robí asi každé) a samozrejme je zavesené stále na mne, lebo je so mnou skoro celý deň. Strašne by som chcela byť fit a naplno sa oddávať materstvu, ale nejako sa mi to nedarí ☹.
@moen ja som mala presne toto ale hned po porode.tiez som nevedela co robit.nemala som naladu na nic ani som nejedla a kuchana neznami pojem ,len co som si spomenula uz aj wc.potom som isla k doktorke ale som nasla taku co som sa jej viac bala lebo bola taka ze skvor vynadala a nieze by ukludnila.chodila som tam dlho ale stav sa mi iba zhorsoval a ja som chudla a nevedela som by t ani z malou.ale ani bez nej nie.som bola vystrasena zo vsetkeho.na zaludku mi nenasli nic.bolo to cisto psychicke.nasla som si druhu dokinu psychiatricku lebo som uz bola total na dne.trvalo to dlhsie kym som sa dala do kopy.ta predchadzajuca ma dostala skvor na kolena akoby pomohla.tato mi hned zacala liecit aj problemy fizicke a psychicke lebo som uz nic nedokazala jest.chod cim skvor.sranda to neni a ani hanba.ja som tam postretavala baby co chodili do skoly,maly tiez take problemy,je nas takych viac.odhodlaj sa chod aby sa to nezhorsilo ako mne.
Z mojej skusenosti, 9 mesacne dieta je velmi narocne na starostlivost, ked mala moja mala tolko, pamatam si, ze som nemala cas ist ani na WC. Ako vychádzas s manzelom? Ak chodí o piatej, to nie je neskoro, mnohi muzi chodia aj neskor. Mas cas na seba? Ma tvoj manzel pochopenie pre tvoje starosti, odbremeni ta od kazdodennych starosti? Ak ty sama citis, ze je to psychika, asi to tak bude. Potrebujes bud dobreho psychologa, alebo na zaciatok mozno aj najst niekoho, kto ti bez vycitiek postrazi dieta a ty budes moct vypnut a robit to, co ta tesi, nie raz, ale pravidelne az kym si neoddychnes a nevrati sa ti sila. Ona sa urcite vrati.
@moen Ahoj, ja som mala takéto problémy kvôli stresom v škole. To, čím som si prešla, neželám nikomu. Trvalo mi dva a pol roka, kým som sa z toho dostala 😒 Dva a pol roka, počas ktorých som mohla zjesť maximálne tak uvarené zemiaky / ryžu / kurča, nič viac. Rovnako ako ty som absolvovala x vyšetrení, z ktorých žiadne nikam neviedlo a skončila s tabletkami, vraj do konca života (mala som vtedy 21...) 😖 Nešla som k psychológovi, ani neviem prečo, mne ale pomohlo železo, mala som obrovský nedostatok železa a s nasadením vysokých dávok odišli tak moje depky ako aj problémy s trávením. Dostala som sa z toho, pomaličky priberám naspäť (schudla som 10 kíl, pri výške 170 cm som v najhorších chvíľach vážila 37 kg...) a psychicky sa dostávam do pohody. Prekonať sa to dá, ja som si tým prešla a s veľkou podporou rodičov a snúbenca som zasa vo forme. A, jasné, strašne mi pohol šport. Snúbenec kedysi aktívne bicykloval, tak mi kúpil horskáč a šup do terénu. To ma priviedlo na iné myšlienky, ale je jasné, že popri manželovej práci a bábätku to nie je jednoduché. Držím palce!
@ktore tak to hej, ocino sa urážal, lebo som nič nejedla (a on strašne rád a veľmi dobre varí), snúbenec bol mimo z toho, že som stále podráždená 😔 snúbencovi som to vysvetlila, potom sa snažil, po práci so mnou behal von, na bicykel, na nákupy, na kávu... ocko to asi nikdy celkom nepochopil, ale hlavné je, že už je po 🙂
@pomme aj moj so mnou stale chodil von na prechadzky a tak.ale som bola ja uplne hotova a este aj vonku ma napinalo.terajsi manzel ked mu o tomto hovorim a pripravujem ho na to co sa moze stat tak on nechape.iba hovori ze sa netreba opustit.oooch to ma vie vytocit.to sa neda,ved som sa snazila.treba na to iba cas a oporu rodicou,pomoc,pekne slova a vacsinou liecbu.teraz ja ostanem z malou samucka cely tyzden.zo zaciatku ked som na to pomyslela tak ma hned obchadzal ten zly pocit a zaludok bol hore.som sa bala ako to bude.teraz na to nemyslim radsej.bude co bude.doktorku mam a som s tym zmierena len aby som sa nedostala tak hlboko ako som bola.ale teraz som uz skusenejsia a snad ma to nevezme,ale to je vo hviezdach ako ma to chyti.inak ja som mala aj pre porodom a nevedela som co mi je.niekedy ma to chytilo z vycerpanosti,zo susedou ktory robili noc co noc randali.ale nejak to preslo no nie uplne.v tehotenstve mi nic nebolo a potom ma chytali obavy stale vacsie ,mala mi nespavala .mala alergiu na mlieko a stale iba plakala.v noci 20 krat hoe,este mam dennik kem som si to zapisovala.
@moen skus najprv psychologa, a ak nepomoze, tak psychiatra