Ahojte,
Dúfala som, že by mi niekto mohol poradiť ako riešiť to, že nedokážem udržať s nikým očný kontakt. Len pozrieť niekomu do očí je veľmi náročné a veľmi dlho ho neudrzim. Ani s najlepšími kamarátkami a kamarátmi, ani s rodinou, nikým a nezalezi na tom o čom sa rozprávame.
Proste sa necítim dobre a ľahšie sa mi komunikuje bez toho. Ak musím udržiavať pohľad, cítim sa nervózna a pociťujem paniku.
Vie niekto poradiť ako na tomto popracovať? Dakujem
podstatne je ci mas potrebu niekomu pozerat do oci a robi ti to extra problem neudrat ho. ja mam tento isty problem a neriesim to. pozeram cloveku na usta aby som sa priblizila co najviac k ociam nic viac dolezite je ze komunikujes drzim palceky
@kacena4 Nemajú s tým ľudia okolo teba problém potom?
U mňa je totižto najväčší problém to, že ľudia sa doslova ten pohľad snažia zachytiť a ja nechcem, aby si mysleli bohviečo.
neviem ci maju nik sa nestazoval 😁 tebe sa stazuju? preto to riesis?
Ahoj 🙂
ja ti nepomozem ale mozno ta ukludnim. U mna na ''pozeraj mi do oci, ked s tebou rozpravam'' bazirovala mama. Nenavidela som to z duse. Najdlhsie a bez problemov sa porzerat do oci vydrzim partnerovi alebo zopar ludom, ktorim verim. Tym, ktori ma poznaju velmi dobre a beru ma taku aka som. A nie je ich vela. Mnoho krat sa pozeram skor ''cez'' tvare ludi pri rozpravanani. A to som spolocenska a ukecana - v spolocnosti kamosiek.
Co si kto o mne mysli, je mi uplne jedno. Na pohovoroch som sa premohla napriklad. Ale inak si zijem pekny zivot aj bez toho, aby som kazdemu potrebovala pozerat do oci a nemam s tym problem 🙂
Nepises kolko mas rokov, ale mozno sa casom naucis aspom chvilu ten ocny kontakt udrzat 🙂
ja som presne taka ista, ked nieco vysvetlujem, argumentujem najma v praci..tak pozeram okolo seba a kdekolvek🙈 do oci sa pozriem len detom a muzovi..mam uzasnu kolegynku, ktora ked sa s niekym rozprava pozera uprene do oci a zblizka..posobi to doveryhodne. Ja sama ju odsuvam ked sa mi nalepi na tvar😊 je mi to neprijemne.
A ty nie si náááhodou môj svokor alebo môj švagor? Oni sú takí. Neznášam to, ale už som si po tých XY rokoch zvykla. Ale zo začiatku som z toho mala až nepríjemný pocit a normálne som si myslela, že proti mne niečo majú. Ale oni nikomu nepozerajú do očí. Ale aj po toľkých rokoch sa vždy nad tým pozastavím, že je to čudné
@laurikagab Asi platí, že na každého platí niečo iného. Na mňa by to pôsobilo konfrontačne.
Aj z ríše zvieratiek je upretý pohľad začiatkom súboja...
treba pozerat na spicku nosa a sem tam ocami "odbehnut"