Mám obavy a z toho úzkosť
Ahojte.
Za tento rok sa mi stalo uz tri krat ze ma prepadla uzkost. Pred tym sa mi to stalo iba raz.
Viem ze si za to do velkej miery mozem sama, lebo vacsinou to zacne tak, ze sa zobudim uprostred noci, napadne mi nejaka negativna myslienka a potom uz nemozem zaspat, prepadne ma uzkost ktora potom trva aj par dni..,
Dnes sa mi to nestalo v noci, ale pocas dna. Uz par dni pozorujem ze som podrazdena, nic sa mi nechce, v noci mavam zle sny, dnes cely den rozmyslam nad nasou buducnostou s partnerom, ako budeme byvat, ci budeme mat deti, co vsetko by som mala spravit aby sa narodili a boli zdrave, do toho som sa dozvedela ze jedna pani v praci prisla do kontaktu s osobou nakazenou koronavirusom, z ktoreho mam ja osobne strach, aj ked uznavam, vyvolavaju ho vo mne asi media, lebo ked som si precitala clanok, ze moze byt zavedeny opat nudzovy stav, to bola asi posledna kvapka a moja uzskost sa opat prejavila a mna to este viac vystresuje, ked viem ze to zase na mna ide.
Nie som pesimista stale, vacsinou sa tesim aj z malickosti, mam dobru naladu, ale ked ma prepadnu negativne myslienky, vsetko sa to na mna takpovediac zosype a vyvola mi to uzkost.
Teraz som na to zacala skusat cbd olej, tak uz len dufat ze mi pomoze 🙏
Rada si od vas precitam nejaku radu, skusenost, nazor..
Ďakujem vam. 😘
@philis10 moja bud rada ze vies co to je. Ja som mala take stavy este horsie a netusila som ze nejake takéto uzkosti existuju. Ja som myslela ze som divna a ze mi nieco je. Az asi po pol roku som zistila nejak mi to trklo skrz aj citania nejakych príznakov na nete, ze sak ha mam uzkost, panicku poruchu. V resp. Generalizovanu uzkostnu poruchu. A presne ako pises. Strach z tychto veci ale ja som mala strach zo vsetkeho. Aj sa postavit na stolcek ze zomriem.... a takisto vtedy boli tie teroristicke utoky to som sa bala ist do vacsieho mesta...ze nas ktosi zabije 😂😂 akoze psycho. A takto mi to zacinalo ako tebe... najskor malo malinko a postupne som podlahla a som blla v zacarovankm kruhu. Asi az po 2 rokkch som vyhladala psychologa ja aom o tom tie 2 roky nedokazala ani rozpravat mna to uplne sklucovalo ja som mala strach nahlas povedat slovo uzkost. Tak preto odporucam ist k psychologovi nech das vsetko zo seba von. Je ine porozpravat sa s kamaratkou a je ine u psychologa kde si veci pomenujes JASNE a NAHLAS . Drzim palce ak mas nejake otazky napis spravu nemam problrm pokecat o tom
@vve ja detto, a aj mam tu istu diagnozu 😁
tymto to cele zacina, tie myslienky v svojej hlave nabiehaju automaticky a nevies s nimi pracovat, zastavit ich a to ta este viac sklucuje. Tiez som sa o tom bala hovorit s ludmi, aby si o mne nepomysleli ze som blazon. Bicyklovala som a nedokazala som liezt z kopca, lebo hlava mi hovorila, ze sa pri tom zabijem 😀 teraz mi je to uz smiesne, ale clovek to v tom stadiu vnima ako koniec sveta. Treba si uvedomit, ze je to choroba a zacat s nou nieco robit. Tiez odporucam v tychto zaciatocnych stadiach psychologa.
@halabolka presne tak teraz je to smiesne. Ale čas a skusenost s touto "chorobou" robia cloveka odolnejsim a pochopenie istych suvislosti ono to chce len cas aby sa to v tej hlavicke dalo do poriadku ale samozrejme ovplyvnuju to mnohe faktory ci uz okolie alebo povaha, bojovnost. Ja som mala to stastie mna partner podporoval, a bojovala som s tym bez liekov. Takze ja som mala stasyie ale su ludia ktori tomu podlahli a preslo to do depresii a to v pripadoch, ak maju nejake socialne problemy alebo rodinne, vtedy sa velmi tazko dava psychika do pohody. Osobne si myslím ze ak mame dobre podmienky tak sa da kvalitne z toho dostat. A psycholog je ceresnicka na torte. Vyrozprávať dat to von a clovek si tam vela veci uvedomi. Teda aspon ja. Uz mi je skoro pol roka fajn ale stale tam chodim.
@vve presne ako vravis, okolie a blizki vedia velmi pomoct ak im na tebe zalezi a vidia, ze sa trapis. Ja som to stastie nemala, akoby som sa necitila dost naprd ja sama, zo mna este aj partner robil blazna a tvrdil mi, ze si to len vymyslam a hram Nejaku hru, aby som mala pozornost. A presne sa mi k tomu vyvinula aj depresia a bez AD to uz dalej neslo. Preto sa treba obklopit ludmi, ktori ta budu chapat a podporovat. A jednoznacne k tomu dobreho psychologa. Drzim palce 🙂
@vve uz nie sme spolu. Uz ked to niekto nechape, aspon by som ocakavala oporu a nie to, ze zo mna ten najblizsi spravi este aj blazna. Dokonca mi dal ultimatum, ze ak zacnem brat AD, tak sa so mnou rozide, lebo on chemiu neuznava a mozem si za to len sama. Paradoxne tyzden po rozchode mi tie AD zacali ucinkovat a zrazu fungujem ako zdravy clovek, ale on jeho reakcie a nezaujem mi pomoct uz spat nevrati.
@philis10 je toho na teba vela, mas vela myslienok ktore ti vyvolavaju tu uzkost, ale co sa tyka myslienok o buducej rodine a veciach s tym, tak je to taka neistota. Nevies ci neprides kvoli korone o robotu, co bude potom. To je normalne. Tieto uzkosti sa ti prenasaju do snov, nevyspis sa. Podrazdena mozes byt aj z toho ze ludia na teba sypu otazky ktore pre teba momentalne bud nemaju absolutne vahu oproti tomu co ta suzuje realne alebo triafaju do ziveho, cim ti robia nervy, lebo ti to pripominaju. Urcite by ti pomohol isty relax, dodanie pocitu istoty, to pramení aj zo stravy, aj z okolia. Ak by si mala niekedy zly pocit, napis mi, prechadzala som si tymto asi od 14 az doteraz (24). Vsetko toto je z osobnej skusenosti. 🙂