Mám hypochondriu
Ahoj priatelia,
neviem či len toto všetko potrebujem zo seba dostať, alebo možno potrebujem aj nejakú radu ale už som naozaj zúfalá.
Mám hypochondriu. Áno, mám túto diagnózu potvrdenú psychiatrom a liečim sa na ňu. žiaľ liečba je bezúspešná už niekoľko rokov. Mávam niekedy svetlejšie obdobia, ale väčšinou je to zlé a ťažké. Z touto diagnózou som bojovala antidepresívami, liekmi na upokojenie (Lexaurin, Neurol), aj psychoterapeuta navštevujem pravidelne. Mám pocit že nie je cesty von. Neustále si domýšľam problémy. Keď ma bolí hrdlo, mám rakovinu hrtana, keď ma bolí žalúdok tak rakovinu žalúdka, keď mám hnačku tak rakovinu pankreasu, alebo konečníka alebo hocičoho. Veľmi sa snažím nedávať najavo svoje pocity pred okolitým svetom. Ale napríklad sa mi tento týždeň objavila hnačka, a som presvedčená že mám rakovinu pankreasu, chodím, plačem, trasiem sa. Neverím vlastnému telu. Doktori ma odmietajú, keďže všade sa píse moja diagnóza. Sledujem sa stále, pozerám či som neožltla, či nemám žlté bielka, či nechudnem proste hocičo, čo by mohol byť príznak. Potom si aj domyslím, že sa mi zdá že som žltá a zas panikárim. Som už každému na smiech. Možno aj Vám budem, som s tým zmierená. Len už proste neviem tieto pocity držať ďalej v sebe. Mám len 29 rokov, krásneho synčeka, milujúceho priateľa, ktorý už tiež nevie ako mi pomôcť. Som strašne zúfalá. Prosím Vás čo môžem ešte viac urobiť? Áno viem, dá sa zamestnať myseľ prácou alebo niečim, ale už ani toto mi nepomáha, ja aj pri tom zamestnávaní myslím na to zlé.
O týždeň máme ísť na dovolenku. Ja sa neviem tešiť, stále myslím len na to že "čo ak sa mi niečo stane, čo ak umriem na ten pankreas, a podobne.
Ďakujem, že ste si prečítali moje trápenie. A ak si týmto niekto prechádza, tak veľmi ho obdivujem, pretože viem, čo to je za hrôza byť takto psychicky na dne.
@ninusqa_25 áno musíš popri liečbe aj ty neustále sama na sebe pracovať. Presviedčať svoju myseľ o opaku. Keď ti ona nahovára, že máš nejakú chorobu ty sa hneď konfrontuj s týmto "názorom mysle" a povedz, nie nemám. Stále si dokola pripomínaj prečo to robíš, aby si sa dokázala tešiť zo života aby si si naplno dokázala vychutnať krásne chvíle s rodinkou. Nie všetky myšlienky čo počujeme v hlave sú pravda iba tie ktoré prijímeme za svoje. A možno by pomohlo sa pravidelne zveriť niekomu so svojimi pocitmi nedusiť to v sebe. Psychológovi či dobrej kamarátke. Držím palce, s liečbou a s prácou na sebe to isto zvládneš.
@ninusqa_25 nemusí to byť hneď hypochondria tieto príznaky sú bežné pri uzkostiach a Panickych atakoch ja som si tiež takéto veci domyšlala dlho som sa bola na liečení a psychologička mala so mnou 3 sedenia do týždňa a povedala mi toto že mam čiže ja by som hľadala dobru psychiatricku liečebňu kde si oddychnes a dáš všetko zo seba von ..podľa mňa keď ti dobre nasadia lieky tak ťa to prejde ako u mňa 🙃🙃🙃🙃
@ninusqa_25 A nepomaha ti humor?
@zmrzlinka2021 Ďakujem ti. Pracujem na sebe postupne akurát mam dojem, že je to zbytočné. Ale vyliečila som sa z panickej poruchy a to mi dáva nádej, že jedného dňa zvládnem aj toto. Ďakujem <3.
@athena27 Ďakujem ti. Za povzbudenie. Snažím sa na sebe pracovať, dokázala som poraziť Agorafóbiu a aj panickú poruchu. Len tento "hajzlík" akosi nechce ustúpiť :/
@ninusqa_25 ja som oproti tebe len učeň ale tiez som si presiel.zopar diagnoz :D moja blizka rodina by ti povedala ze som uz viac x vstal z mrtvych :D
A to na teba pride BUM! alebo nejako postupne?
@ninusqa_25 nauč sa byť so sebou spokojná 👍 už to, že si sa nám zdoverila je prvý krok k tomu, že si silná a chceš zmenu ;)
@1234321 robím čo sa dá. Trpím tymto už niekoľko rokov. Bojujem stále sa snažím nevzdať to. Aj keď neviem ako bojovať, lebo zatiaľ nič nepomohlo. Je to strašné. Veľakrát som sa bála, že ma zavrú na psychiatrické oddelenie a nechajú ma tam. Postupom času si uvedomujem, že by mi to možno naozaj pomohlo. Že by ma tam možno trochu vskriesili. Ďakujem za povzbudenie. Pomáha mi to ísť vpred, hlavne teraz, keď mám veľmi zlé obdobie. Cením si, že ľudia čo ma vôbec nepoznajú sa ma snažia utešiť a podporiť.
odporúčam bachovky...na instagrame therapyofjourney napíš jej 🙂 robí aj rôzne terapie
@porcini ahoj. Nie to trvá niekoľkom rokov. Zvyčajne mi príde hypochondria po reálnych ťažkostiach. napríklad ma rozbolí brucho. Hneď začnem mať stres. Začnem si namýšľať rakovinu. Potom ma to brucho bolí aj niekoľko týždňov, možno už aj psychika tomu pomáha. Keď sa mi nevyskytne reálny problém zdravotný a cítim sa fit, nemám tieto stavy. Ale pri naozajstných ťažkostiach začnem mať katastrofické scenáre. Rakoviny, Leukémie a podobné diagnózy, ktoré mi nikto nepotvrdil ani na pohotovosti. Momentálne mám hnačku, teda včera som mala 1x a myslím si, že mám rakovinu pankreasu. Pretože ma prehnalo aj pred týždňom a nemávala som doteraz problémy so strolicou až teraz tak náhle. Čítala som, že sa tieto problémy pri rakovine objavuju náhle, takže zas som v tom že to mám a je to môj koniec.
@ninusqa_25 akoby ta nicili dalsie informacie..uplne ako pri alkoholizme.ak nechces nim byt musis prestat pit a ak nechces pit nesmies mat alkohol lebo neprestanes..akoby alkohol boli informacie..stale sytia zdtoj ktorym je myslienka na chorobu..a potom hladas detaily(informacie) aby vlasne mohla prezit..ale preco sa sabotujeme? Lepsie umriet ako zit problem? Problemy ble 🤢
Ja mám tiež také šťavy a posledné mesiace dosť často. Možno týždeň dva v mesiaci som ok. Nahovárať si rakovinu,infarkt...nedaj Bože si udriem niekde hlavy tak si sledujem zreničky ... Ja to mám o to ťažšie že som zdravotník tak dosť toho viem a nemusím ani googlit. Na každý svoj problém si viem nájsť dg. Už ma to štve že nie som taká ako pred tým. Lebo potom som len z toho nervózna.
@ninusqa_25 Ja som sa z tohto dostala pomocou psychoterapie. Bola som kedysi taky hyponchonder, ze som si precitala o nejakej chorobe a len silou mysle a strachu som si privolala priznaky. Raz som skoncila na tyzden v nemocnici na pozorovani, kedze aj obvodna usudila, ze mam danu diagnozu. Neboli to veru lahke casy, viem ake to je. Kazdopadne pomohla mi psychologicka, ale myslim, ze to bola az stvrta v poradi. Cize skusila by som este najst ineho psychologa. Tato, ktora mi pomohla, bola naozaj spickova, uz na druhom sedeni odhalila pricinu tej hypochondrie - bol za tym strach z niecoho ineho, hlbsieho, a manifestovalo sa to navonok ako strach z chorob. Ako sme na tu pricinu prisli, prestalo to, zo dna na den. Ta pricina sa ale potom riesila dlho.
Teraz (po 20 rokoch) som na tom tak, ze sa ledva vyberiem k lekarovi, ked uz 2-3 mesiace mam nejaky problem. Vobec nikdy ma nenapada, ze by to malo byt nieco vazne. Trochu mi teraz hrabe zo skolkarskych viroz mojho syna, ale to je ine nez hento namyslanie fatalnych diagnoz.
@marianarem aj sa vam objavila realne nejaka bolest ?ked ste si privodili priznaky naozaj to aj belolo ?
@blableblu Bolest nie, ale nadmerny smad, palenie v oblasti jednej oblicky a zvysenu teplotu.
@marianarem a nic vam nezistili hej len prpste psychika ?
@blableblu Hej, zdrava ako repa 🙂 Preslo to po psychoterapii.
@ninusqa_25 Ja mam nieco podobne v zmysle mam velmi negativne myslienky. Tolko veci co ma v zivote desi aj bez toho aby ma nieco bolelo. Do 30tky mi pomahala na toto praca. Vdaka nej som zabudala takmer na vsetko. Teraz po 31 uz mi nepomaha nic. Akoby si mi z duse hovorila. Najnovsie mi mysel uplne zahltila myslienka na starobu a co je po smrti. Pred chvilou som bola na prechadzke s kamoskou a aj popri tom ako sme sa rozpravali som myslela len nato. Ale ja napr viem ze moja negativita suvisi s dlhodobou depresiou a aj stavmi uzkosti, ktore sa mi zacali (tie uzkosti) par mesiacov dozadu po jednej vyhrotenej udalosti. Pocas 20tin som na tom bola o dost lepsie lebo som riesila vela novych veci ktore zamestnavali moju mysel ako napr skola, nove zamestnanie atd.. ale teraz ked som na robotu uz zvyknuta tieto myslienky sa pretlacaju na povrch. Uplne ta chapem ake je to pre teba tazke. Som na antidepresivach a potlacaju nejake negativne pocity ale moje myslienky zial neovplyvnia. Musime si asi nejako pomoct len samy aj ked neviem ako.
@ninusqa_25
Prestan mat kontrolu nad vsetkym vo svojom zivote. Ak ti je "sudena" rakovina, dostanes ju a budes sa liecit. A mozno budes super zrava a o tri roky s tebou padne lietadlo a je po tebe v tej sekunde.
Zivot sa vie vyvinut rozne, zi pre konkretny okamih a vaz si kazdy den svojho zivota.
A hlavne uc sa pracovat s myslienkami - odmietat klamstva a odmietaj ich nahlas. Necitaj a nepocuvaj ziadne zravotnicke clanky, ale sprostotti typu "nasla som si pupak na cele a o mesiac zomriem".
Lieky, pschoterapia su super veci ale musis pracovat aj ty, so svojou hlavou. Vzdy si polozit otazku - boli ma brucho, kde mam potvrdene, ze mam rakkovinu zaludka? No nikde! Proste som si to vymyslela.