Mám depresiu?

sarcastic
6. jan 2015

Zdravím.
Mám 16 rokov a asi dva mesiace (ak nie viac) zažívam úplne hrozné obdobie. Cítim sa smutná, prázdna,som podráždená,stále iba plačem, nič ma nebaví a neteším sa z vecí,ktoré mi inokedy robili radosť. Tiež som schudla,keďže menej jem, celé dni iba spím alebo nerobím nič,keďže sa mi absolútne nechce.Navyše mám strašne nízke sebavedomie,takmer sa nenávidím,podceňujem sa a neverím si. Hanbím sa ísť k psychológovi,preto sa najprv pýtam tu. Je možné,že trpím depresiou? Alebo je to len tzv. "pubertálna depka",ktorá prejde? Prosím o radu,či mám vyhľadať odbornú pomoc,alebo netreba, pretože už som zúfalá,žijem zo dňa na deň bez radosti a zmyslu života. Nie som si však istá,keďže stále som bola veľký introvert, tichý,uzavretý človek a melancholik. Ďakujem vopred za rady.

stary_ujco
6. jan 2015

Doktor nehryzie, za jeden rozhovor nič nedas a aspoň uvidíš na com si. Kedze si problem uvedomujes, si na najlepsej ceste si aj v pripade niecoho vaznejsieho nechať pomôcť.

daisylucky
6. jan 2015

To su priznaky depresie, teda aspon podla toho, ako su opisovane na internete - nie som daky psycholog. Mam vsak skusenost, citila som sa podobna ako ty, niekolkokrat denne som plakala a sposobovala mi to antikoncepcia, konkretne maitalon. Tiez som najprv nevedela, co mi je, debil gynekolog povedal, ze to nemoze byt z toho, ale kamosky mali podobne stavy z antikoncepcie. Tak som vysadila, hned sa to zacalo zlepsovat a do niekolko mesiacov som bola znovu ok.

1andrea111
6. jan 2015

určite treba navštíviť psychologa, nie je to žiadna hanba, on Ťa usmerní a povie Ti čo ďalej. Máš vek, kedy dané problémy môžu byť spôsobené aj pubertou, resp. zvýraznenie melancholie vďaka puberte. Užívanie liekov v Tvojom veku je len vtedy ak je to naozaj nevyhnutné. To čo by si mohla urobiť pre seba Ty - pohyb, aktívne cvičenie pomáha - nájsť si nejaký šport čoby Ťa bavil, môžeš skúsiť užívanie magnézia B6, tiež vyšetrenie štítnej žľazy - sú podobné príznaky. Základné vyšetrenia - krvný obraz, prip. hodnoty cukru (tiež bývajú podobné príznaky), hľadať impulzy do života - čítať literatúru s pozitívnym prístupom, na o toho psychológa, on Ti najviac pomôže, prip. ak máte na škole nejakého, tak sa poradiť.

forgotten
6. jan 2015

Ahoj, ja som mala v tvojom veku toto isté ak nie horšie , ked namna došli stavy nevedela som čo zo sebou robiť ,ja som mala ten problém ze šom si nahovárala chorobý bála že zomrem , nespávala som, zle mi bolo, citila som sa mimo jak nie v tomto svete ,,hrozné niečo viem si predstaviť co musíš zažívať, ja som išla k psychiatrička nie ku psychologičke tá mi dala Antidepresíva , ktore som užívala ani nie mesiac a zhoršili mi moje stavy výbuchy plač bolo to omho horšie uz som si myslelal že sa zabijem, bola som len doma bala som sa niekde chodit nemala som naladu mohla som byt len s ludmi ktorým som doverovala ako napriklad, iba rodičia nikto iny, na začiatku som si myslela že som fakt chorá lebo som si to myslela absolvovala som všetky možné aj nemožné vyšetrenia v nemocnici , nič mi nezistili bola som stoho zúfala, odpoved som úplne zdravá, brala som homeopatiká, skus si daváť Magnesium to mi pomohlo, občas Lexaurin to ma uspalo niekedy aby som aspon trocha spala , kamáratky a ludia okolo mna mi pomohla ked som sretla svojho priatela zrazu všetko zmyzlo uvedomila som si aky krasný je život a máš ho len jeden a treba si ho užiť venovať sa niečomu čo ta naáplna byt stastna že si zdravá a mladá a máš rodinu všímat si v živote maličkosti ktoré su dar ale niektorý si ich nevážia 🙂 urcite to prekonáš , držím ti palce, hlavne bud silná ! a psychológ je určite lepšia voľba 🙂 možes sa snim rozprávať čo ta trápi

natuska87
6. jan 2015

Preco by si sa mala hanbit? Dusa chorlavie rovnako, ako aj telo.Uvedomujes si, ze si ina,ze to nie je ono...To prve predsa povies psychologovi, alebo psychiatrovi...Neboj, nie si prva, ani posledna.Niekto z odbornikov Ti pomôze!

miadi
6. jan 2015

podla mna to je len ta "pubertalna depka"to si zazije kazdy hoci ja som neplakala ale smutno bolo 🙂 a aj to znizene sebavedomie a nespokojnost sama so sebou je bezne v tomto veku.(Vedz ze aj tie najdokonalejsie nauzasnejsie posobiace spoluziacky maju svoje komplexi len ich vedia lepsie skryvat pred svetom a sebou)Povedz mame nech ta zoberie k nejakej dobrej kadernicke a da ti daky super uces co sa bude hodit k tvojej tvaricke 🙂 zmena nezaskodi
nehovorim ze nie si dobra taka aka si ale je dobre experimentovat najst si iny styl iny look ak ti ten co mas nevyhovuje.
Sebavedomie si mozes pestovat vnutra i zvonku. saty robia cloveka a vlasy robia zenu 🙂
nehovorim ti ze sa z teba musi stat vymalovana pipina ale zena sa o seba musi starat potom sa aj citi lepsie...ja sa niekedy zobudim neni mi nic moc a v zrkadle strasidlo 🙂 a ked sa upravim a idem von make up urobi herecku 🙂 clovek sa hnet lepsie citi ked si mysli ze vyzera dobre. A ked sa citi dobre tak aj vyzera lepsie!Psycholog ti neuskodi ale nie kazdemu to sadne.A nie kazdy ho naozaj potrebuje.+je zimne obdobie to je same o sebe depresivne.Najhorsie je ked si clovek zacne namyslat ze mu nieco je...potom si to aj silou myslienky vsugeruje a naozaj sa do niecoho namotava. 16rokov je uzasny vek..krasne cislo a dieta/zienka je ruzovy pucik ale vela si toto ani neuzije vdaka negativnym emociam za ktore mozu hormoni. Musis sa naucit zit stym co ti priroda nadelila a vazit si to.Zahodit komplexi.Oblubit si svoje telo a samu seba.Uvedom si ze tuto formu mas najblizsich 10-20rokov a neskor uz to pojde dole vodou.Vsetci raz budeme vraskave krokodilie kabelky 🙂 Tvoje telicko je nove pruzne zdrave nic neboli vekom zazijes stale nove a nove bolesti vdaka unave materialu. A netrap sa pre veci ktore nie su este mas len 16 vsetko pride.Necit sa zle sama zo seba skor sa sustred na veci v ktorych si dobra a mas este kopec casu zlepsit sa ak chces. Ked budes len sediet a dumat nad tym ze co ti je a ako sa nelubis a plakat tak sa nic nezmeni.Treba sa rozhybat a donutit sa k acnosti aj ked ta zozaciatku nebudu bavit ani tie veci co ta normalne bavia nevadi rob ich ten pocit sa vytrati a zase budes ako predtym 🙂

mpg
6. jan 2015

Tiež si myslím podobne ako -miadi-, že treba sa venovať príjemnejším stránkam života - vylepšiť si svoj vzhľad, kúpiť nové šaty a starať sa o čo najlepšie výsledky v škole. V poslednom čase bolo aj také počasie, keď každý bol radšej doma, ale
treba sa rozhýbať príp. pestovať aj nejaký šport a nemyslieť nato, čo nemáš, ale nato čo máš a rozvíjať to.
A porozprávať sa aj s mamou, ak máš nejaké problémy v škole alebo so spolužiačkami.
Niečo to vyvolalo, ale o tom vieš najlepšie sama - tu sa o tom nepíše.

dreamer_
7. jan 2015

Tak ja mám 18, a tiež som mala podobné stavy.Bola som uzavretá, málo som komunikovala, max. s rodinou a tak. A povedala som si že ničím iba seba ak sa takto budem správať. Tiež som sa dlho odhodlávala k psychologičke. Ale nakoniec som tam šla, a môžem povedať že také vyrozprávanie sa s nezainteresovaným mi pomáha. Treba to skúsiť, nie je to hanba 🙂

kimina7
7. jan 2015

Chod k psychologovi, pomoze to...nepockaj na nervove zrutenie a krče placu. To ze sa vyrozpravas u lekara pomoze a budes sa diviť ze ti povie veci, o tebe co ani nevies, mne to pomohlo, no mama mi nedovolila chodiť tak som musela skoncit, co dodnnes lutujem...

ruzenalakatosova
7. jan 2015

Chod k doktorovy to nieje hanba ja som sa trapila6 mesiacov a aj tak som skoncila u doktorky teras beriem lieky a je lepsie ked sa vyrozpravas.

shaniatobi
9. okt 2018

@sarcastic ahoj určite by som na tvojom mieste zašla k psychlogovi tam sa mu vyrozprávas a bolo by dobre keby tá odporučil k psychiatrické