Mám chorobný strach o deti - mám vyhľadať pomoc?

@sandra1910 musis si uvedomit, ze ti tvoje konanie v nicom nepomoze, akurat si to privolas, ked sa ma nieco stat, tak sa stane a nepomoze ti, ze si deti vkuse kontrolovala, bude to tak a hotovo. povol, uzivaj si, ze su zdrave, tes sa z toho, dakuj bohu a mysli pozitivne. vazne si to mozes pritiahnut, tak s tym okamzite prestan. mysli na ludi, co sa v zdravi doziju staroby, je ich ovela viac ako chorych, precitaj si ako funguje pozitivne myslenie, ako myslienka taha situaciu do reality, tak mysli na pekne veci. a nie su to blaboly, vazne to tak funguje, 🙂

@denisah1 presne toto som si v 19 tich hovorila aj ja, ze to moja mama preháňa.. v 20tich tiez.. ked som mala 22 rokov, moja mama mi volavala ci mi není zima, vsade kam som prisla som musela najskôr sa ohlásiť.. ked som mala 23, zrazu uz nebolo komu sa ohlasit, nikto mi nevolal ci mi neni zima a ver tomu ze mi to dodnes chýba, dodnes mam taky "tik" ked niekde prideme ze musím zavolat ze sme ok, a potom mi napadne ze uz proste nieje komu volat. A viem ze az moje deti vyrastu, budem to robit tak isto ako moja mama, proste si asi neviem pomôcť.. a pravdepodobne ma za to budj nenavidiet a bude im to trapne pred kamosmi, a potom ked oni budu mat deti tak to zase pochopia a budu robit to isté 😂😂

@limetka69 snazim sa su dni ked na to nemyslim ale potom sa zas daco udeje..mne uz tak hrabe ze minule isla jedna spat o hodinu skor ako chodieva bezne na obed a uz som ju chodila pozerat ci neni chora..ze co jej je ked uz je unavena o desiatej a chodi spavat o jedenastej..mama sa len za hlavu chytala..

@sandra1910 ja mam inak niečo podobné.. niekedy ani nemôžem zaspať, lebo premyslam co vsetko sa im môže stat.. ked malu vidim behat alebo skákať, uz mam v hlave scenare ako môže spadnúť a kde vsade sa môže udrieť.. inak co sa tyka vychovy a tak, myslím ze som celkom triezvo uvažujúca matka, nebezem s kazdou odreninkou na pohotovost, pri kazdej teplote neguglim diagnózy, ale proste v hlave mi idú neustále katastrofické scenáre.. trebars zaspavama a zrazu mi napadne ze co ak v noci začne horiet, zacnem rozmýšľať ako a kadial sa co najrýchlejšie dostaneme von aj s deťmi, co ak vypukne poziar na schodoch, ako ich spustim dole z podkrovia, a podobne.... 🙈🙈 neviem ci aj iné matky toto maju, snazim sa to nerobiť a nerozmýšľat nad takými vecami ale proste niekedy sa to nedá...neviem prečo to tak je..

Skus psychologa

ano som rada, ze sa o mna zaujima stara. Ale ked ty behom 10minut zavola 28x ako napr.vcera tak to uz je moc.
@river_song

Tiež mám katastrofické scenáre ale ako som nastúpila do prace zmenila som "vzduch" je to oveľa lepšie.

@denisah1 tak skús možno opačne - dohodnite sa ze ked niekde si, zavolas jej ze si v poriadku, ze sa ohlasis zase neskôr, dodrz presne dohodnutý čas, aby nemusela stresovat ze si sa jej neozvala ked si mala, atď..

@sandra1910 v prvom rade treba prestat googlit a vyhladavat choroby, ktore deti ani nemaju. Treba sa zapriet, inak skocis fakt u psychiatra...mozno by sa stacilo otom porozpravat viac s partnerom, mamou alebo s niekym z rodiny...drzim palce

@sandra1910 úzkostná porucha, neuroticka......dávaj pozor, lebo ten strach prenesies na deti a budú sa všetkého báť.chod k psychologovi .každý sa boji o deti, ale netreba to prehanat

@river_song na moju mamu by toto nefungovalo. Aj tak by volala. Niektoré matky to strašné preháňajú so sledovaním deti. To nieje už záujem, to už je vyslovene sledovanie a miešanie sa do všetkého. Naši sú teraz v Egypte, mama mi každý deň vypisuje ako chodia moje deti domov, aj keď som jej každý deň napísala aby nemala starosti,že sme všetci ok. Včera už som mala dosť,keď išla zapájať susedu do toho, aby mojim deťom prišla otvoriť ich byt. Už som jej neodpísala, lebo som mala nervy, tak mi dnes pre zmenu volala z Egypta. 😱😱

Mam hyperprotektivnu a chorobne uzkostnu mamu. Ja uz som jej potom samozrejme robila aj naschvaly, lebo ma tak vytacala svojim psycho spravanim. Pomohlo az par cirkusov z mojej strany a zasadne sa to zlepsilo az potom, ako sme spolu prestali byvat. Ale viem, ze doteraz jej bezia katastroficke scenare v hlave, len uz viac kontroluje prejavy. Brala kvoli tomu aj lieky a vtedy sa jej to zlepsilo.

@denisah1 tak pozri ja mám 27 v podstate od 20ky som bývala mimo intrak a potom sama bývanie s priateľom neskôr práca v zahraničí a teraz som dúfam len nachvíľu späť “doma” ale je to neznesiteľne. Idem von o 9 večer s kamoskou na chvíľu ozaj a píše mi pred 10tou kedy prídem alebo má čaká. Choré choré choré!!! Kazí nám tým nás vzťah. Keď jej poviem že som dospela urazí sa chvíľu akceptuje a po týždni zas telefonáty xkrat denne a kedy prídeš kde si atd. Mám to takto od nepamäti a neviem čo stym robit

uz som sa rozpravala aj s manzelom aj mamou vsetci ma posielaju k odbornikovi..to googlenie to je moj problem..za to mi uz aj doktor vypucoval zaludok..stacilo ked mi minule kamoska povedala ze jedna moja slecna ma akesi vacsie brusko..hned som zacala googlit samozrejme hned vyskoci neuroblastom..tak som cela vydesena utekala s nou k lekarovi..ten sa na mna len pozrel pre istotu malej prehmatal brusko ale vravel ze jej nic nie je..ze brusko ma uplne v poriadku ze jemu sa vobec nezda zvacsene..ze nemam hladat choroby tam kde nie su..

@sandra1910 prepac, ale ja si myslim, ze tebe nie zacina sibat, ale uz ti sibe. A to ako nie v zlom. Mas malo roboty, ze mas cas stale nieco googlit? Venuj ten cas radsej detom, hraj sa s nimi, alebo im nieco dobre uvar, ci upec. Vezmi ich na vylet a nezapinaj si pritom internet. Inak takymto negativnym zmyslanim si ozaj nieco z toho privolas. Ak uz si uvedomujes, ze to nie je ok, a vies aj, ze najvacsi problem je to tvoje googlenie, tak s tym prestan. Nerob to. A ak si ozaj nevies sama rady, tak bez za psychologom. Je to nieco ako hypochondria, da sa to liecit.

@denisah1 najblizsie, ked pojdes von, "zabudni" si mobil doma ;)

@sandra1910 uz davno si mala byt u psychologa

vzdy som vedela ze to nie je normalne co robim..nedavno ma vsak kamoska uistovala ze je to v poriadku ze vela mamiciek je takych ze som proste len viac precitlivena na deti..ze naco mam hned za psychiatrom bezat..ale uz niekedy sa fakt dostavam do stavu ze ani nespim..neviem cez den nic robit len sledujem deti..ci nahodou im nie je zle ci nevracaju ci pri chodzi nepadaju..ci nie su nadmerne unavene..ci im chuti papat ak nechcu papat hned patram po pricine co im je..a nidky neviem brat do uvahy take banality ako ze im idu zubky..alebo ze sa viac santili preto su unavene..alebo ze len proste nemaju svoj den..nikdy som si nemyslela ze sa mi raz toto stane vzdy som vedela ze budem starostliva matka ale nikdy nie ze sa zo mna stane takyto uzlik nervov..ze budem riesit kazde zakaslanie kazde kychnutie dietata..

@sandra1910 za psychiatrom a ak dá lieky užívať a nereptať, toto sa bude iba zhoršovať

@sandra1910 pozri existujú 2 scenáre, buď privoláš niečo zlé na svoje deti a to ako milujúca mama nechceš a druhá možnosť je tá, že ochorieš z toho ty a deti prídu o mamu v zmysle, že sa dostaneš na psychiatriu alebo niečo horšie. Všetky zlé choroby vznikajú zo stresu a nervov. Môj skromný názor je, že to prejde, nemusíš ísť psychošovi, choď k obvodnej aj ona môže predpísať lieky na ukludnenie, proti úzkosti a pod. vyber jednu škatulku a snáď pomôže, kúp si medovkový čaj alebo niečo na nervy ... nie si na tom až tak zle keďže si to uvedomuješ. Snaž sa zamestnať a nie sedeť za pc či pri mobile. Upeč im koláčik, navar chutný obed, poupratuj, choď s nimi von na prechádzku do parku, s kamarátkami, s inými deťmi a ak to robíš tak s tým presťaň, nepozeraj správy a nečítaj noviny, nič negatívne. Aj ja mám deti, ajj netere a synovcov, tiež mám strach o ne, ale musím ich nechať žiť a nie stresovať. Čo sa má stať sa stane a neovplyvníš to. Ale negatívne človek priťahuje ako magnet. Držím ti palčeky, viem, že sa cítiš zle a trápi ťa to, no si MAMA a MAMA prekoná všetko!!!!

Ako podľa mňa každá mamička si takýmto obdobím prejde, no treba to mať celé na uzde tak povediac. Ak si s tým nevieš dať rady, tak by som bola povedala, že bude najlepšie ak si pôjdeš po rady k nejakému psychológovi

najhorsie je to ze sledujem svoje deti ako stastne pobehuju hore dole šantia, smeju sa..pištia a ja len uvazujem nad tym ze co ak im nieco je..alebo co ak sa v nich rodi nejaka choroba..namiesto toho aby som si uzivala toto obdobie s nimi

@sandra1910 musíš s tým niečo robiť, lebo to bude len horšie. A budeš aj keď nechtiac uberať tie pekné spomienky svojim deťom

@denisah1 to preto to tvoja mama tak riesi lebo si jedinacik;)

@river_song vidim ze niesom sama s takymto zmyslanim. Leziem sama sebe na nervy ako ma mozu take veci napadnut 🤷 tiez to nejak v realnom zivote nedavam poznat, snazim sa podporit malu aj keby chce na neviem kde vyliezt ze je supernodvazna napr. a pritom v hlave katastroficke scenare 🤦

Není tvoj strach v tebe zakoreneny este niekde z detstva? Je strašne že malemu zistili tazku chorobu, ale tak to je proste v živote nastavené, bohužial je to jeho život cesta ale netýka sa to tvojich deti ty musíš každý den podakovat že su krasne zdravé šikovné a caka ich len pekny život ☺️povedz si že budeš mat strach až vtedy ked im ozaj nieco bude. Može sa stať že to deti pochytaju od teba a v dospelosti budu mat zo vsetkeho strach. Vela šťastia drzim ti moc moc palce určite su zdravé 😍

Hlavne si zakaz to googlenie ...citas o tom potom na to musis mysliet. Mam to rovnako zakazala som si pozerat spravy aj otvarat na internete clanky ktore uz v nazve zavanali nejakou tragediou ci chorobou. Ked si to takto zvonka nepustam do hlavy ovela menej mi k tomu ubieha mysel.

Ahoj,mne to príde ako forma hypochndrie,nemyslím to v zlom.Ono ľahko sa potom stane, že sa aj ty začneš pozorovať,úzkosti sa budú zväčšovať.je to hrozný stav,ale je cesta von.Skusila by som psychoterapiu,ak nepomôže,tak treba ísť k obvodnej,vie predpísať lieky na úzkosť (AD) ,to pomôže zmeniť zmýšľanie.Mam osobnú skúsenosť,trápila som sa takto skoro rok.
@sandra1910

@shee11 tiez taky chorobny strach o deti?