Mám 50 rokov a problémy s jedlom

Ahojte,
mám 50 rokov a problémy s jedlom. Jem ako sa hovorí emočne. Od puberty ma mama deptala kvôli jedlu, stále výčitky že jem /aby som bola chudá/ a pritom som bola fakt chudá. Dá sa povedať, že mám poruchu príjmu potravy, pretože som vlastne nikdy v živote nejedla normálne - vždy boli buď diéty alebo prejedanie. Teraz už mám aj poriadnych 20 kíl navyše. Chcela by som sa spýtať - či niektorá z vás bola u psychológa, aby jej pomohol s týmto problémom - sebaúcta plus prejedanie a či to aj reálne pomohlo. Mne všetko vydrží tak 2 týždne a potom koniec - som tam kde predtým. Mám 50 riešim furt to isté dokola - ako keď som bola v puberte a mama mi rozprávala, že už nemám jesť, lebo budem tučná. A pritom som mala vždy dobrú postavu, hoci seba som videla ako tučnú. Samozrejme okrem prejedania som mala na tanieri aj inú kritiku - nohy, boky, uši...proste všetko bolo tak nejak hodné neustáleho komentovania. Ja chápem, že to súviselo s tým, aký mala mama vzťah k sebe, ale nejak mi to nepomáha...
Ja tak túžim mať sa rada, mne by to tak pomohlo - konečne sa k sebe správať inak. Nebaví ma o seba sa starať - niečo pekné si kúpiť na seba, jesť zdravé jedlá. Vychádza to z hlbokých výčitiek, nelásky a perfekcionizmu... Neviem či to iné ženy majú tak prirodzene, či to ide samé...a vôbec aký je to pocit mať sa rada. Ja som zahrabaná vo výčitkách, sebakritike, perfekcionizme, že nič nie je dosť dobré, že nič nerobím dosť dobre a zároveň v pocite, že toto neovplyvním, že som stará, nejde to a vlastne načo. Ale moje ženské srdiečko cez toto všetko ešte kričí niečo iné a dožaduje sa niečoho iného. Neviem ako ďalej. Keby bola nejaká kniha alebo niečo, čo by ma nie nakoplo /nakopla som sa už 100-krát a zbytočne/, ale zmenilo mi pohľad na seba....