Mám 21 rokov a som na tom psychicky zle
Dobrý deň, mám 21r. a som na tom psychicky biedne. Nižšie napíšem približne o čo ide. Prosím napíšte mi do komentárov, ak ste to mali niekedy podobne alebo ak mi viete poradiť alebo ak by ste vedeli, kde sa viac vyrozprávať bez výčitiek. Všetko tu písať nechcem, keďže nechcem aby ma niekto spoznal.
Najdi si psychologicku budes mat osobu, ktorej sa mozes zdoverit so vsetkym...od poistovne mas narok na sedenia zadarmo.Mozno Ti odporuci aj psychiatra, ked to usudi.Pracujes, studujes?
Brat je mladsi ci preco ho uprednostnuju?
Mas Ti teda pocit, ze si sama, ze nemas blizku osobu?priatela nemas?
Je dost dolezite, ci studujes a musis byvat s rodicmi, ktori ti lezu na nervy alebo pracujes? Brigadujes? Treba niekedy tok myslienok odstrihnut a skusit fyzicky pracovat. Nieco tvorit rukami, nieco kde zamestnas ruky a vypnes hlavu. Mas tu moznost? Zahrada, dobrovolnictvo atd.
@luccija Ja uz som zvazovala aj psychológa, ale ked som pozrela tie ceny na internete, tak mi to príde dosť drahé. Pod 22€ na hodinu som tusim ani nenasla. Som študent ešte, ale brigádujem cez leto. Brat je starší o 5r.
Blízku osobu nemám žiadnu. Priateľa by som chcela hlavne kvôli tomu, ale zatiaľ som na nikoho nenatrafila. Dúfam, že sa mi pošťastí, keď začne škola ale ktovie.
Úplne ťa chápem, u mňa je to podobné 🙈😞
@0silvia0 Ja som tak pracovala teraz cez leto, ale akurát to tak akokeby odsunulo ten problém. Tiež som si myslela, že to necham tak a budem robiť až na problémy zabudnem. Lenže teraz mi brigada skončila a všetko sa to vrátilo na mňa naspäť a ešte nepríjemnejšie sa cítim by som povedala. Som študent s tým, že som na ťažkej škole, ale potom aj platy v mojom obore sú dobré. Takže som rozmýšľala niečo si nájsť popri škole, lenže neviem či by som to utiahla časovo. To si ešte musim premyslieť a pohľadať niečo. Pravdepodobne to ale skúsim, ak niečo najdem.
A v skole nemáte psychoga?
Pojdes k obvodnej da Ti odporucanie a mas zadarmo neviem ci 15 ci 25 sedeni raz rocne.Urcite to sprav ten clovek na to studoval aby pomahal je to balzam na dusu nebude Ta sudit, pozrie na to inou optikou, mozno si len velmi citlivy clovek a chyba Ti blizka spriaznena dusa..Dnes vela mladych ludi zije osamelo.Spolu pridete na to co Ti vadi, ako z toho von...ja som bola u sukromnej kde hodina stala 45 eur a neplatila som nic.Zisti si ako to ma tvoja poistovna a cim skor sa objednaj aj tak budes cakat dlho ide jesen...ludom sa vtedy casto psychicky pohorsi.Cim uprednostnuju brata?
Je to velmi zle, ked sa clovek neciti doma dobre, prijimany...rodicia su spolu uz asi dlho ponorka...kazdy ma svoje problemy.Ano, priatel by Ti pomohol drzim palce😀
A blizku kamosku nemas? Vybehnut von, vyrozpravat sa atd. Nemusis ist von hned s partiou. Ked si student na vyske, este to nejaky cas s rodicmi a bratom budes musiet vydrzat. Mozno sa osamostatni brat kedze je starsi a bude to lepsie.
Ono kazdy ma svoje problemy, rodicia, aj brat. Nikto inemu do hlavy nevidi. Ako to myslis, ze ta nikto nechape? V com konkretne napriklad? Snazis sa s niecim zdoverit a oni bagatelizuju tvoj problem? Ono rodicia su asi generacia kedy si kazdy riesil svoje problemy sam, nikto sa s nimi az tak nezaoberal. Myslia si ze ked oni to zvladli, zvladnes ak ty. Dnesna generacia je ina, potrebuje zdielat svoje pocity. Mam deti v tvojom veku, vidim ten rozdiel.
Dnes som prekladal nejaké články, skús pozrieť v profile.
Akoby som čítala o sebe. Mala som pocit ze nikto ma nechápe, vsetci mi len ubližujú a nikto sa o mňa reálne nezaujíma. Rodicia na prd, kamaráti tiež. Úprimne, u mňa to bol len pocit a zmenilo sa to až mojim prístupom. Keď som sa začala mať rada, všetko prešlo. Rodicia robia väčšinou co môžu, holt nie vždy je to dosť ale treba sa s tym zmieriť. Rovnako ako kamaráti, každý má svoj život, väčšinou je každý je zamerany prioritne na seba. Skus začať športovať, vyplavuje to endorfiny a budeš sa cítiť lepšie. Alebo teda psychológ.
Ahoj. Skusim ti napisat moj pohlad a co pomaha mne. Mozno v tom riesenie najdes.
Tiez som byvala butlava vrba a uprimne, povedzme si pravdu, velmi to vycerpava. Ludia ti vesaju svoje problemy na nos, snazis sa ich vypocut a pomoct. Uz to nerobim. Iba naozaj blizkym ludom. Vies preco? Pretoze som casom zistila, ze ludia sa so mnou chceli stretnut len preto, aby som si ich vypocula. No to bolo jedine, co si na mne vazili. Takze namiesto toho, aby som si citala knihu, cvicila alebo sa venovala niecomu alebo niekomu, co/koho lubim a rozvija ma, som trcala niekde 3 hodiny s ludmi, s ktorymi sa dnes uz ani nebavim, lebo som si na nich neurobila cas, ked to oni uznali za vhodne. Oni mali problem, oni sa chceli vyrozpravat a oni chceli aby som prisla za 10 minut. Oni oni oni. Odporucam aj tebe zvazit, koho problemy si budes vesat na nos a ustriehnes si mieru negativity nasavanu z okolia. Tu mozno vidis, odkial sa ta negativita v tvojom zivote berie. Eliminuj ju. Bav sa s kamosmi, ktori maju zo zivota radost a vypocuj tych, co ta zatazovat svojimi problemami nechcu. Taki si to zasluzia. Ludia ako si ty ;).
Som introvert. Mam rada ludi, rada sa s nimi spoznavam, stretavam, no tiez mam svoje hranice. Nerobia mi dobre masy ludi a ani blizkost cudzich ludi. Dobijam sa doma, potrebujem svoj klud, svoj priestor, svoje ticho. Ked sa necitim na to byt medzi ludmi, nechodim medzi ludi, skor niekam sama. Kludne do mesta v casoch, ked je vacsina doma. V kine a divadle sedavam uplne na kraji radu, na festivaloch byvam uplne na konci, kde je zopar ludi. Ked mi nieco vadi, snazim sa prist na to, ako to vyriesit, aby mi bolo co najprijemnejsie. Pouvazuj, co ti presne vadi a ako sa zachovat avy ti bolo prijemnejsie.
V surodeneckom zivote je to tazsie, ked vidis, ze rodicia viac daju na brata. Nauc sa to neriesit. Proste si povedz, ze v ociach rodicov je brat ten dokonalejsi, no ty si chod za svojim. Nespravis s tym bohuzial nic. Len sa utrapis.
Myslim, ze by ti mohlo pomoct popracovat na svojom sebavedomi, sebalaske a sebapoznaniu. Daj sa sama seba na prve miesto. Urob si kazdy den niecim radost, urob ty sama pre seba to, co ti zlepsi naladu. Rob to co mas rada. Bud ty ta, co si vytvori svoj stastny svet. A potom by ta nemali tak nasrdit negativne poznamky ostatnych.
Snad aspon nieco pomoze. Drzim palce.
@luccija A ako mam to doktorke vysvetliť? Ja sa celkovo nejak hanbim to priznať a neviem cim by som začala.
Brata uprednostňujú napr tak, že jemu platili VŠ a on nebrigadoval ale chodil vonku do noci a opijal sa každý den. Všetko mu kupovali a davali mu vreckové. Ja brigadujem a proste maju poznamky, že si mám kupovať sama veci do školy. Jemu (aj keď už zarába) platia hry na pc a podobne. Dokonca notebooky, kt. mu na nič netreba len na hry. A mne proste na vsetko povedia, ze vsak si kup, máš peniaze. Dokonca na 20€ topanky, kt. mi trebalo mi povedali, že kup si ty. Drahšie veci do školy takisto. Momentálne ešte je v riešení, či mi vôbec uhradia VŠ, lebo ani to nechcú veľmi. Pritom peniaze maju. V tomto citim velku krivdu, že jemu je vsetko dopriate a ja proste chodim po brigadach a dufam, že nakoniec intrak nebudem hradiť z toho. Tiež sa s nim aj milsie rozprávajú, pritom on je na nich nepríjemný vždy a sotva počúva a často ich klame. Ale ja to už beriem, že sa im to vráti časom. Lebo moj brat je podla mna prizivnik a bude ich ciciat dokym daju a realne sa nesnaží niečo dosiahnuť, ale len užívať si. Ja si myslím, že to dotiahnem ďalej a že môžu ľutovať, lebo tak jak mne prepocitavaju drobnaky, co na mňa minú, tak im aj ja poviem, ked budu na dôchodku, že nech im prispeje brat, keď ho celý čas tak dotovali, tak nech ich dotuje on..
@slovenka753 Akým spôsobom si sa zacala mat viac rada?
@akje Asi by som to mala tak robiť. Je pravda, že sa snažím, aby sa ostatní na mna nehnevali. Idem von keď sa na to necitim, len aby sa nepovedalo, že na nich dlho kašlem. Ale niekedy aj keď nejdem, tak sa citim rovnako zle, že som ich "sklamala", že nejdem. No budem už to brať tak, že nech stratím kohokoľvek z mojich priateľov, tak nesmiem stratiť samú seba. Ten posledný odstavec ma chytil za srdce a asi s tým vážne musím niečo robiť. Ďakujem za komentár. Muselo to dať pracu to napísať. Veľmi si to cením, že sa mi snažíš pomôcť.
@autorka
Je uzasne, ze hladas riesenie. Skus sa zamerat na seba. Mozes zacat s tym, ze ked nepojdes von, nehovor si, ze sklames ostatnych, ale pomozes sebe. Chod von, ked sa na to budes citit.
S priatelmi mas ist von za nejakou cinnostou, zabavou. Na hory, na bicykel, na korcule, na opekacku, na vystavu, do divadla, zabehat si, na zmrzlinu, na kupalisko, na bowling, na sipky, na letne kino, do zabavneho parku atd.. Skus si viac spojit priatelov s takymi cinnostami, ktore ta bavia a mozno sa budes viac tesit von medzi ludi ;) pridaju sa ti, co maju podobne zaluby a hned je lepsie 🙂
Drzim ti naozaj palce, si mladunka, precitaj si nieco o tom, ako sa mat rada a ako sa venovat sama sebe a veci sa ti zacnu menit ;) mne sa zacali 🙂 dufam, ze aj ty v sebe objavis to caro svojej osobnosti, svoje silne stranky a budes natolko sebaista, ze blbe kecy ostatnych, sa ta nedotknu. 🍀
Obvodna Ta nebude spovedat preco chces ist k psychologovi, ak ano tak povedz, ze mas nejake rodinne, alebo v skole problemy a chces sa poradit, pocut nestranny nazor od odbornika.Nema dovod Ti nedat vymenny listok...je zbytocne platit, ked to mozes mat uhradene poistovnou.Urcite chod...s bratom mi to je luto, ale to robi vela rodicov asi si sikovna a maju pocit, ze bratovi treba pomoct viac...rodicovska laska je casto slepa.
Kľudne môžeš napísať súkromnú správu. Poradím ti ak budem vedieť
@luccija A ten výmenný listok je uz ku konkrétnemu psychologovi alebo nejakého mam potom pohladat a nejak dat preplatiť?
Obvodna lekarka by mala vediet,resp. poznat kto poskytuje ,,odbornu pomoc".
Najdi si psychologa objednaj sa spytaj sa ci pracuje na poistovnu niektori len na priamu uhradu.Pri prvom strernuti das vymenny listok a to je vsetko.Vymenny listok si pytaj az, ked budes mat termin neviem ako je dlha platnost VL
@niekto2hy ona moze ist aj do Ba je to jej vec kde si ho najde, ale ano bud obvodny, alebo poistovna jej mozu poradit.Niekde na webe je zoznam psychoterapeutov ten je lepsi ako obycajny psycholog ma za sebou vycvik a moze robit aj skupinove sedenia okrem induvidualnych sedeni ide viac do hlbky...autorka z akeho si mesta?@dori2 je psychologicka casto radila konkretne mena mozno pomoze...
Vždy som byvavala taká smutnejšia kvôli problémom a hadkam doma (od 2. stupňa ZŠ), ale posledny polrok už neviem so sebou žiť. Som neustále smutná, podráždená. Už aj blbá poznámka mi vie pokaziť den na trebárs 6-7 hodin. Čo bežne by som hodila za hlavu. Príde mi, že ma nikto nechápe a že nikoho nemam. Pritom mám kamarátov, ale väčšinou som ja tá,ktorej vyleju srdce, ale ja tú oporu až tak v nich nemám. Ani neviem či chcem mať, lebo viem, ze v toto životné obdobie, keby sa niekomu chcem vyrozprávať, tak sa proste len zosypem a revem a to nechcem aby videli. V rodine absolútne oporu nemám. Zazlievam im to, ako som vyrastala a ako sa ku mne spravaju. Aj ked sem tam spravia niečo fajn, tak ja už im neverím. Brat u mňa skončil na plnej čiare a na rodičov sa hnevam, ako sa ku mne chovaju a aj ako sa chovaju medzi sebou a že uprednostňujú brata. Vadí mi, že sa hádajú a že sa nevedia pekne so sebou rozprávať len podrazdene. Uz som z toho taká rozcitena, že som psychický labilna. Fakt aj mala poznámka sa ma dotkne na pár hodín. Vonku mám tiež problémy. Mam pocit, že všetko kazim, aj ked nechcem. Ja sa snažím, ale aj tak nakoniec musím zniesť výčitky, či už priame alebo nepriame od kamaratov s aj od rodiny. Dokonca si ma jeden kamarát zablokoval, že mu sťažujem život (len tým, že som, lebo realne som mu nič nespravila, len som vadila jeho frajerke a že on sa s ňou už nebude hádať kvôli mne) .
Niekedy fakt spravím niečo nevhod a niekedy nie. Ale už sa ich stranim. Nechce sa mi chodit ani vonku, ani sa s nikým rozprávať a nechcem už byt nikde navyše a prekážať ľuďom za to aká som. Minimálne odpisujem. Zablokovala by som si skupiny, ale viem, že neskôr by som to lutovala a problém je vo mne. Tak mám zatiaľ len výhovorky prečo nemôžem ísť vonku. Dokonca posledný rok som si všimla, že ked som medzi veľa ľuďmi, tak sa mi trasú ruky. To neviem prečo, lebo sa to deje aj keď sa zle necítim a nic si nemyslím. Ale hlavne to, že vo mne to kypi a vadia mi reči druhych a vadí mi dakedy aj len prítomnosť ľudí. Chcem sa toho zbaviť ale neviem ako. Ja som bývala veľmi submisivna a posledný rok sa stale staviam akokeby do útoku. Neviem ani robit kompromisy. V mojej hlave je proste, že si zaslúžim už len to dobré, keď toľko zlého znašam. Že proste nemajú právo mi už nič zlé urobiť/povedať. Najradšej by som sa na také 2r. stiahla a bývala sama a aby som nemusela nikoho stretnúť, ale na to nemam financie. Chcem teda skúsiť chodiť sama vonku na dlhé prechádzky. Ale chcela by som sa tu spýtať, či bol niekto v takom stave ako ja a že čo na to pomohlo, pripadne nejaké rady. Lebo som momentálne labilna osoba. Ťahá ma do plaču aj keď sa nic nedeje a vadí mi aj ked si niekto sadne príliš blízko mňa a pritom v hlave si vravím, že šak to je len blbosť a pocitmi kričím až kým si neodsadnem ďalej.