Mám 18 rokov a trpím depresiou
Ahojte. píšem sem anonymne lebo už si neviem rady..Mama ma akosi nechápe,chodila som s ňou 2roky k psychológovi,tak skúsim aj tu..
Takže, mám 18rokov a 2 mesiace..Detstvo som mala..viac menej bez kamarátov. Podraz od najlepšej kamarátky,šikana na základnej aj v prvom ročníku na strednej.Kvôli čomu som navštevovala psychológa 3roky, skúšal mi dávať rôzne antidepresíva ale nič nepomáhalo. Neskôr sa zdalo že je to lepšie. Mala som viac menej dobré nálady a neupadala som do depresí až tak často. Samozrejme,netrvalo to dlho..
V poslednom čase pociťujem také nepríjemne pocity smútku,že ešte nechcem byť dospelá. nechcem dospieť. Mám z toho príšerný smútok. Chcem byť navždy to malé mamine dievčatko. Desí ma predstava že by sa niekomu z mojej rodiny mohlo niečo stať.
Sama neviem ako to mám chápať..akoby sa bojím dospieť..
Nikto to nevie pochopiť,ani mama ani priateľ (sme spolu od mojich 13 rokov). Sama to neviem celkom dobre opísať ale možno ma niekto pochopí a poradí mi,
@billy001 ahoj no presne akoby si hovorila o mne... Uz mam 25 a od malicka som bola to divne dievca v roho triedy nikto sa so mnou nebavil ak som mala kamaratku tak sotva jednu. A predstav si nezmenilo sa to ani v praci. Vyrastala som na dedine a vsetci moj rodokmen poznali az do 5 pokolenia tak som si myslela ze ma nemaju radi uz len z principu ani mojho tatka nemali radi v skole a to chodil do tej istej ako ja. Teraz som sa odstahovala zijem v zahranici a stale sa so mnou nikto nebavi. Ked som bola v praci nova vsetci ma mali radi a pocase som zistila ze su len falosny a ohovaraju a ak sa so mnou bavili tak len aby vyzvedali a mali sa o com potom bavit... Robit vo velkej fabrike je horsie ako zit na dedine. Uvedomila som si ze ja ich nepotrebujem. A neboj sa dospiet teraz ked som prec som si s mamou blizsia ako kedykolvek predtym. Stale mam pocit ze chcem byt zase dieta a nemat starosti. Teraz mam dcerku a tolko starosti a povinnosti ze chcem byt zase dieta a nestarat sa o nic. Zakricala si mama... A vsetko bolo v pohode. Moja dcerka ma jeden a pol rocka a po mne krici mama... Niekedy ma to otravuje... Nie vzdy som zdrava a fit aby som mala chut vstat vobec z postele ale viem ze uz nikdy nebudem sama... Dospievania sa neboj caka ta zivot aky si zariadis sama a ovplivnovat take nieco je prijemny pocit. Dufam ze som ti nejako pomohla... Ak potrebujes pokecat nevahaj som tu pre teba ako starsia sestra 😀
@billy001 takých poznám viac 😀 aj mňa šikanovali, celú zš, celú sš, doma otec cvok, o svojom detstve s psychopatom by som mohla knihu napísať a vidím, že v tomto sa to na mne podpísalo som stále decko a mama mi to stále pripomína. Na vš som otehotnela a teraz som doma s malou, strašne sa bojím , čo bude až mi rodičovský skončí, či si nájdem prácu a či to zvládnem ako ma tam budú brať, také decko, ja ešte aj vyzerám ako decko. Depresie som mala kým sa mi nenarodila dcérka, ona mi dala nový zmysel života, kým som ju nemala a šli na mňa depresie našla som si nejakú prácu, niečo som čítala, musíš sa s niečim zabaviť a nenudiť sa aby si na blbosti nemyslela 😉 Som mama a dcérku a domácnosť zvládam skvele. Detstvo si nahrádzam tak, že sa s malou občas šialim ako decko, ráno keď dopracem a mám navarené uvarím si grízku a čumím na rozprávky, v noci pozerám seriály o zombie, keď ma niekto z rodiny vyprovokuje rečami o tom ako "slušne" by sa mala mamička obliekať hodím na seba metalové tričko hotovo 😀 Môžeš byť aj zodpovedná dospelá žena aj dieťa v jednom 😉 Inak lieky by som nebrala ak netreba, práve oni ťa dostanú na psychiatriu.
...nemusíš dospieť, stále môžeš byť to malé dievčatko...Ja mám 36 a každý mi hovorí, že som decko...Dôležité je pozitívne myslieť. Strach z toho, že sa niečo niekomu stane, je tu vždy. Mám jedno dieťa, druhé na ceste a mám o nich príšerný strach. Ak si veriaca, rozprávaj sa s Bohom. Mne to strašne pomáha. Vyžalujem sa Mu zo svojich pocitov, poplačem si a uľaví sa mi duša. Odporúčam pozerať komédie. Ja som si púšťala Babovřesky, keď mi bolo nanič. Poriadne sa vysmiať tiež pomáha. Kamarátka, ktorá má tiež depresie, objíma stromy a čerpá z nich energiu. Nájdi si niečo, čo ťa baví. Cvičenie, beh, pobyt na horách tiež odbúrava stres a depresie. Život je krásny, užívajme si ho. Aj keď je niekedy ťažko, patrí to k životu. Ja sa vždy povzbudzujem, keď neviem ako ďalej slovami: "Ja to dám, ja to zvládnem, ja to dokážem!" Tak verím, že to zvládneš. Dospievanie je krásna vec.