Dobrý večer mám 18 rokov a prosím o radu s problémom ktorý ma trápi už dlhšie...
Je to problém že sa neviem ospravedlniť proste to nedokážem hoc veľmi chcem...Zvyknem byť s kamarátkou hnusná a nikdy sa jej neviem ospravedlniť z očí do očí napíšem že ma to mrzí ale viem že lepšiu váhu by to malo keby do očí to poviem...Taktiež neviem nikomu povedať že ho má rada/ľúbim do očí napísať áno, tieto slová ako ľúbim ťa a prepáč sa u nás nikdy nezvykli používať ...taktiež nedokážem nikoho objať koľko krát kamarátka plače ja som pri nej rada by som ju vtedy objala ale nedokážem to proste veľmi chcem ale neviem to (tiež sa to u nás nikdy nerobilo) Veľmi ma to všetko trápi...poraďte prosím, ďakujem❤️
@majka_215 No raz sa treba prekonat a urobit to, co chces. Hoci aj s roztrasenym hlasom alebo totalne nesikovne. Pred blizkym clovekom to nebude trapas, to sa nemusis bat. Naopak bude to posobit uprimne a ludsky. Dalsie razy to uz pojde lepsie. Hovorim z vlastnej skusenosti, tiez som s tym zacinala ako slon v porcelane, niekedy po 20ke. Ze by si to naozaj nedokazala, na to nie je ziadny dovod, to by sa musel niekto fyzicky drzat. Proste si sa zatial neodvazila, to nevadi, mozes sa odvazit pri dalsej prilezitosti.
Ospravedlnenie je vždy len vďaka pokore. Ono veľmi veľa nás nevie povedať prepáč, lebo aj keď nás to mrzí, stále sa bojíme ukázať, že sme zlyhali. Cez mobil je to ľahké, lebo tam ten druhy tie emócie nevidí, ale povedať to priamo je obrovská odvaha ukázať druhému človeku našu zraniteľnosť a našu slabú stránku.
@majka_215 myslim, ze chapem.. u nas sa tiez nejak nebozkavalo, neobjimalo, nevyznavala sa nejak laska a teda nasi, kedze sa pred nami nehadali, sa pred nami ani neospravedlnovali..
Ja som tiez s tym mala.teda problem. Ako ked ma uz niekto objal, tak ok, ale ja iniciativne nikdy. Ked uz, tak som tiez ako ty, bola schopna to maximalne napisat. Aj s frajermi to bolo tak, ze som len odpovedala na to ich lubim ta, len, ze aj ja teba a max.tiez pisomne. Ale! Zacala som sama na sebe pracovat a prekonavat sa a terajsi, s ktorym mam deti, to uz odo mna aj pocul.
Pri detoch som nemala nikdy problem im povedat, ze ich lubim a tak, aj ich rada objimam,tulim...
Dokonca, kedze teraz je moda si medzi sebou posielat srdiecka a tak, myslim, ako ze aj kamarati, kamaratky si posielaju, tak aj to sa ucim, lebo nebola som toho schopna. Prosto vedome poslem. Prinutim sa.
Cize jedine tak..
Ak by si ani takto nevedela, nuz asi jedine psycholog..
Vies, mne to trvalo dost dlho..nez som sa prekonala a odhodlala.. 18 uz daaaaavno nemam..
Drz sa!!!
Nabrat odvahu. Robi to zazraky. Este stale dospievas,neskoe to mozno pojde lahsie. Je tu aj moznost psychologa. Alebo hlbat sama v sebe. S dobrou kamoskou a dobrou knizkou. ;)
@majka_215 no tak skus zacat tak, ze povies kamaratke o svojom probleme a popros ju, ci by ste sa mohli otocit chrbtom a skus sa vyslovit tak