Mali ste po sebe viac nehôd, chorôb a úrazov?
mali ste obdobie zivota ze ste mali po sebe viac nehod urazov chorob, jedno skoniclo druhe zacalo, hladate v tom hlbsi zmysel? pred 4 rokmi vazna choroba trapenie, vybojovala som chvilu dobre, operacia chrbtice, chvilu dobre, problem so zavratami s vnutornym uchom, pomohla si cvicenim, padla na chrbticu pol roka po operacii aspiracia na dalsiu operaciu...do toho zmrznute rameno, a pred mesiacom utrhnuty meniskus....neviem kde beriem sil a zaujimalo by ma co sa mam z toho naucit?
@marianarem wow toto je silný príbeh ďakujem, no áno toto robím snažím sa učiť sebalaske, meditovať chodiť na terapiu len jedno skončí druhé začne tak človek má pocit že je v nočnejore a hlavne že to neskončí...ale bojujem, príbehy ostatných mi pomôžu to viac akceptovať verim
Nočnej more
Ja som pred 7 rokmi potratila, bolo to MA, takze kyretaz. Potom sa mi dlho neobnovoval cyklus, tak vyvolavacka, z ktorej som mala niekolko dni velmi zle stavy. Ked konecne prisla MS, ochorela som. Vyzeralo to, ze bezna viroza s kaslom. Ale nevedela som sa toho zbavit 3 mesiace. Bolo podozrenie na chlamydie, tak som 4 tyzdne brala aj ATB, ale ucinok nic moc. Do toho som dostala chripku, po odzneni ktorej zazrakom zmizla aj ta predosla choroba. No ale okamzite potom zacali tazke uzkosti, panicke zachvaty, uplny rozvrat nervovej sustavy, haprovali mi svaly, dychanie, prehltanie a v podstate vsetko. Vypadla som z prace a skoncila som na 3 mesiace na psychiatrii v Pezinku. Do prace som sa vratila az po pol roku.
Spatne ale musim povedat, ze to v podstate bolo najzaujimavejsie a asi aj najprinosnejsie obdobie mojho zivota. Teraz mam pocit, ze sa telo uplne poskladalo, lebo ma moje dovtedajsie fungovanie doviedlo do slepej ulicky. V najhorsich dnoch som si myslela, ze toto je uz koniec, ze uz neuvladzem ani dozit do zajtra. Lenze potom to prislo, zacala prichadzat pomoc zvnutra. Dostalo sa mi vtedy aj velmi vela pomoci zvonku, za co som strasne vdacna, ale ta z mojho vnutra bola fascinujuca. Videla som, ako bojujem o svoj zivot, aby z neho nezostalo zivorenie. Aj v tom hroznom stave som nakoniec dokazala vzdy vymysliet nieco, co aspon trochu pomohlo. Potom v Pezinku sa ohlasilo podvedomie, mavala som velmi casto neskutocne sny, ktore mi hovorili, kde mam problemy a s cim sa treba vysporiadat. Po Pezinku som este rok chodila na terapiu a dostala som sa k velmi talentovanej terapeutke, s ktorou sa terapia mala grady a postupne nastali v mojom vnutri trvale zmeny.
O 3/4 roka po ukonceni terapie som otehotnela znova a porodila som syna. Da sa povedat, ze ma tato kriza pripravila na materstvo. Ked teraz vidim, ake to je, tak je mi jasne, ze predtym by som bola pomerne labilna a velmi uzkostna az panikariaca mama. Nemala by som v sebe potrebnu stabilitu na vytvorenie bezpecnej zakladne pre dieta. Isto ani teraz nie som dokonala, ale pripadam si ked nic ine, tak dostatocne dobra, prijatelne vhodna na tuto ulohu. A to je pre mna velky vydobytok.
Ono ale ked sa tie veci deju, tak nemas sancu vediet, co sa mas naucit. To vidno vzdy az s odstupom casu. Ked si v tom, tak jednoducho treba za seba bojovat. Pytat sa sama seba, co potrebujes, vsimat si sama seba, svoje pocity, potreby, prehodnocovat, ci ti vyhovuje tvoj sposob zivota. A snazit sa najst lasku k sebe.