Liečba sociálnej fóbie
Ahojte. Viete som veľmi mladá a ešte celkom nechápem niektorým vieciam, ale, viem to že mám sociálnu fóbiu. Dá sa to nejak liečiť? Keď som niekde, tak som medzi ľuďmi nervózna a mám strach. Potia sa mi ruky, buší mi srdce, mám sucho v ústach a krku. Bojím sa k niekomu ozvať. Hanbím sa a je mi trápne sa hocičo opýtať. Keď len na mňa niekto pozrie, hneď myslím negatívne. Myslím si, že rozprávajú práve o mne. Rada chodím na nákupy alebo len tak niekde posedieť s rodinou či kamarátmi v meste. Ale čo len do mňa niekto nechtiac vrazí tak som veľmi nervózna a mám chuť niekoho do slova zbyť...alebo som kľudná, ale to že som v takej situácii kľudná sa stane len raz za čas, najmä keď je niekto so mnou. Neviem čo s tým mám robiť... Niekedy sa dokonca bojím spoznávať nových ľudí, či je to rodina alebo kamarát, hanbím sa, cítim sa trápne dokonca nepríjemne a bojím sa. Nemyslím si že som "Výbušná".. ale mňa naozaj dokáže všetko naštvať.. a som taká skoro každý deň.. spýtate sa ma na niečo.. tak hneď začnem byť nepríjemná a arogantná alebo niekedy normálne milá. Alebo mám také trochu iné dni.. celé dni som smutná a rozmýšľam nad zlými vecami, čo sa mi stali alebo sa mi niekedy môžu stať. Nemyslím si že je to pubertou.(Mimochodom, patrím do toho okruhu dievčat, ktoré sú na svoj vek vyspelejšie, nemyslím vzhľadom.) Pred pár rokmi som chodila aj k psychológovi ale to bolo úplne z iných dôvodov (rodinné dôvody), raz sa ma opýtal že ako je to so mnou na verejnosti, tak som mu to opísala presne tak ako som to opýsala teraz v tomto texte a on mi povedal že to môže byť sociálna fóbia. Ak by ste niekto vedel čo stým tak budem rada ak sa so mnou podelíte o to ako to mám liečiť alebo či sa to vôbec liečiť dá, ďakujem. 🙂
@victoria0777
Prepáčte, pomýlila som sa v tom slove "Opýsala". Ponáhľala som sa a myslela som na slovo "Opýtať" tak sa mi to nejak poplietlo. 🙂 😀
@victoria0777... Jednoznačne psychológ....asi to bude dlhodobejsia liečba ale určite ho vyhľadať
@victoria0777 ahoj, myslim, ze by to chcelo hlbsie sa zamysliet nad tym, co mas/nemas na sebe rada, co ta v zivote naplna, robi ti radost, co ti vadi u druhych ludi, co ta znervoznuje...je toho asi viac, na co sa treba pozriet, ale hlavne treba asi podporit tvoje sebavedomie..z toho asi prameni tvoja neistota v spolocnosti..nie som lekarka, takze je to len moj nazor, nie odborna rada 😉 psychologicka by asi pomohla viac...
@victoria0777 teraz som pozrela tvoj blog, si ozaj velmi mladucka 🙂 Opytam sa ta, vie o tychto pocitoch aj niekto z tvojich blizkych? Rodina, kamarati... Ako vychadzas so spoluziakmi v skole? Ako dlho mas taketo pocity? Preco sa bojis? Samozrejme, ked nechces, nemusis odpovedat..mozno aspon na zamyslenie pre teba, mozno ta to nasmeruje k rieseniu tvojho problemu..ale je super, ze si to uvedomujes a vies to takto pomenovat, to je prvy krok k uspechu 😉
@victoria0777 aký máš vztah s rodičmi? ako sa cítiš v škole? aký mas vztah so spolužiakmi? ako sa cítiš ked stojíš pred tabulou? Ja som sa celý život cítila podobne až na to, že som nebola nervozna, prave naopak, flegmatik, ignorovala som každého a tiež som nemala rada nové stretnutia, zahlbila som sa do učenia a svojho hobby, mala som dve kamaratky a to mi stačilo. Mala som zlý vztah s mamou, to bol u mna asi pramen extrémne nízkeho sebavedomia, moji rodičia sa stale iba hadali a kričali, neznašala som to doma. V 18 tich to u mna prešlo do anorexie.
Vyhladaj pomoc kým je čas, nehambi sa o tom hovorit, psycholog a neskor možno aj psychiater, skus to. A hlavne si najdi niekoho kto bude pri tebe stat, či už kamoška, sestra alebo ak mas dobru mamu tak aj ona, ale musíš tomu človeku verit.
Ahoj @victoria0777, určite sa neboj o tom hovoriť aj s lekárom - keď k nemu pôjdeš na vyšetrenie. Spomeň mu tvoj problém. Mal by ti vedieť odporučiť buď literatúru, v ktorej sa dočítaš ako s danými problémami bojovať, alebo ti odporučí návštevu psychológa.
Psychológa sa však netreba báť. Ľudia o tom nehovoria, lebo u nás je to dosť veľké tabu, avšak veľa ľudí k nemu chodí. Ten ti určite pomôže - bude sa ťa pýtať kedy na teba prichádzajú tieto ataky, ako sa pri nich cítiš a tak ďalej. Určite ti pomôže a hlavne sa netreba hanbiť. Hovoriť to kamarátom nemusíš a mysli hlavne na seba. Ak sa to nerieši v detstve, v dospelosti s tým môžeš mať oveľa vážnejšie problémy. Drž sa 🙂
@ja_barborka Áno, chápem. Ako som spomínala ku pychológovi som pred pár rokmi chodila, takže viem ako to tam je 🙂 ďakujem veľmi pekne. 🙂
