Len tie, ktoré nemali popôrodné depresie
Ahojte baby ❤️
Ste tu aj také, ktoré nemali popôrodné depky, blues, ktoré si od narodenia bábätko užívali ?
Ja mám už dve deti, po prvom som bola ok ale po druhom ma z nenazdajky chytil plač, smútok, depky. Prešlo to do mesiaca, ale až po 8 rokoch od pôrodu som to za pomoci terapeutky v sebe uzavrela.. nikdy som nebrala lieky ani nič podobné, len to bolo hrozne.
Mám už druhého partnera, ktorý nemá deti a cítim, žeby som s ním do toho išla. Jediné čo ma od toho odrádza je to, žeby som mala mať zasa poporodnu depku.
Prepáčte že píšem anonymne, mám tu rodinu, priateľky. Nechcem aby niekto vedel že sa snažíme s partnerom 👏
Ďakujem za zapojenie do diskusií 👏
Píšeš, ako keby mať popôrodnú depresiu bolo úplne bežné. Nemala som.
Trochu nerozumiem: keď u teba popôrodná depka trvala menej, ako mesiac, prečo si sa z toho dostávala ďalších 8 rokov a s pomocou terapeutky?
nemala som poporodnu depresiu a neviem o tom, ze by ju ktokolvek z mojho blizkeho (tym myslim osoby, s ktorymi sme si blizke a s takymi vecami by sme sa zdoverili) okolia mal, narocne obdobie to bolo, aj som si poplakala. ze nespoznavam svoje telo a zrazu je z JA MY ale depresia to veru nebola, skor sok z toho na co sa neda pripravit
Prvy porod som mala dost brutus 37h kontrakcii, Na konci som bola znicena unavou epidural som si dala az po 32h .. Mozno preto som mala baby blues . Aj tak som si neskutocne uzivala babatko len z casu na cas prisli z nicoho nic morbidne myslienky. Dalsi porod bol rychly a minimum bolesti Takze Mozno Preto sa ziadne baby blues nedialo. Toto by mà ale na tvojom mieste vobec netrapilo. To ti nikto nevie povedat ako to bude . Ale skor by som sa obavala v tom novom vztahu mat dieta len tak. Ked uz dve deti mas. S novym “ len” partnerom. Asi som staromodna dieta by som mala len s manzelom.
Ja som mala depresie taky mesiac po porode, potom to samo preslo. Ale najpriklad moja mama je presne taka zena, na aku sa pytas - od prvej chvile sa velmi tesila.
Ale inak moja skusenost je, ze najhorsie su taketo veci prvykrat. Vzdy je to neprijemne, ale druhy raz uz vies, ze to dokaze skoncit, uz to nie je pre teba nove, vies s tym nejako prezit. Ja mam uz dlho rozne problemy s uzkostami a panikami, preto som aj tie depresie po porode uz brala tak nejako v pohode, citila som, ze ich mam, ale nebala som sa ich, cakala som, kym prejdu.
nie nemala som. Od začiatku som normálne fungovala, tešila sa zo života, dcéry, užívala som si to. Aj keď dcéra málo spala, ja som spala cca 4-5 hod. každý deň a ani to nie v celku, depky na mňa neprišli. Ušlo to veľmi rýchlo.
Mam dve deti a ich prichod na svet som si uzivala od ich narodenia (napriek tomu, ze syn bol predcasne narodeny a bol to dramaticky porod).
V mojom okoli mam iba jednu kamosku, ktora mala poporodnu depresiu.
Depresiu som nemala, ale urcite to na zaciatku nebola prechadzka ruzovym sadom. Ale prezili sme
Ja mám jedného syna, snažili sme sa 2,5 roka, je po IVF. Po pôrode som bola nešťastná z dojčenia, nešlo nám to, tak sme prešli na umelé mlieko. Ale takú klasickú popôrodnú depresiu ani depky som nemala. Syn bol úžasné bábätko, žiadne koliky ani nočné buntošenie, takže som si ho užívala. Možno pomohlo aj to, že sme ešte vtedy bývali u rodičov, takže som nemusela riešiť domácnosť a ak bolo treba, pomohli.
Každý vie ako sa cíti, keď neprespi pár noci som vtedy oveľa citlivejsia a vyhrknu mi slzy pri veciach, ktoré, keď som v pohode ani nevnima,.takže ako sa musí cítiť ublolena žena po pôrode s 2 malými deťmi s nemoznostou si oddýchnuť, zodpovednosťou, kolikami, dojčením veľa veci možno nejde podľa plánu je frustrovaná.
Je to adaptácia na novú situáciu a každý ju zvláda po svojom.Moja suseda mala dieťa po veľa rokoch náročné, uplakané dosť schudla po pôrode tvrdila, že má popôrodnú depresiu, ale neliecila sa a podľa toho čo mo hovorila, že už sa boji rána ako malý bude plakať a čo ju cez deň caka skôr bola vystresovaná...nemala som depresiu ani baby blues, ale mala som obavy čo bude, keď prídem s dieťaťom domov🙂ešte som nemala poriadne mlieko, odsavala, nízka por.hmotnost.
@h2 píšem tak, ako chcem písať a ako to vnímam ja. moje okolie báb je tym "zamorené" to doslova.
mne netrvala depresia 8 rokov. len som to v sebe v tom období poporodnom nejak potlačila. dlhodobo mi to "vystrelovalo" v mnohych sferach mojho života. až s terapeutkou som sa odhodlala to otvoriť a uzavrieť.
@miadi si staromódna 🙂 v manželstve som už bola a záruka šťastného života to nie je 🙂 .. k ostatnémmu Ďakujem za podelenie 🙂
Mam 3 deticky a nikdy som poporodnu depresiu nemala. Po kazdom porode som citila pravy opak. Uplne naplnenie a nekomecne stastie a radost.
Nemama som nič, nemala som na to ani čas:D
Vsetko som nastastie prezivala uplne v poriadku 🙂 ziadna depka ani nic podobne. Predposledny den v nemocnici mi uz sice nejaka ta slza vypadla ale to bolo z toho, ze som uz strasne chcela ist domov a maly dostal zltacku 👌
Pises, ze len tie, co to zažili a milion komentov, ze nezazili ale prezili sme 🙈🙈🙈
Ach
No. Ja som po prvom mala velmi take stavy, neviem ci depresie, ale bola som nesmierne úzkostliva na neho, proste najlepsie kebyze nikoho nemam v okoli lebo nik nevie s a lepšie postarat nez ja. A samozrejme ze to nicilo vztahy naokolo.. Zaslo to do extremov, kedy som nebola ani len ja, ale len dietatko. To znamená ze som nestihala jest, oddychnut, ako psycho.. Trvalo to asi pol roka, ked hormony sa začali davat doporiadku. Bala som sa ist do druhého tehotenstva, ze ako to bude. Tak som si nornalne napisala list, ze si ho precitam ak sa toto bude diat znova a pod. No stal sa opak. Druhe dietatko som nedokazala uspat, nedokazala som kojit, plakala som, uplne znicena, ze ju nechcem, ona ma nelubi, ani ja ju a pod... 3m trvalo, kedy som si začala verit a i laska k malej rastla.
Mozes znova prezit co si prezila, mozes zazit zas nieco ine neprijemne ako napr ja, alebo mozes to mat ozaj krasne (dokonale asi isto nie). Ked si s terapeutkou uzavrela svoju traumu, myslim, ze teraz z teba hovori len opatrnost. Poloz si otázku, co by ti pomohlo aby si svoj strach prekonala a skus to premenit na skutok. Drzim palce.
@bluka2 pôrody som mala oba perfektné. ale je pravda, že keď som prišla z nemocnice tak mi ako keby "došlo" že už to mám za sebou, a čo všetko sa dialo. neviem to inak vysvetliť, proste to na mna dolahlo, aj keď nič traumatické som počas mojich pôrodov nezažila. je ale pravda, že keď som dojčila tak ten smutok ako keby narastal (hormonálne prepojenie) ... potom sa to ustalilo a prešlo...
Tak sa sústred na ten prechod z nemocnice domov a skús porozmýšľať, čo vlastne vtedy na teba doľahlo. Na kojenie by som sa až tak nesustredila, lebo vidíš, že väčšina žien kojí a nemá ten problém. Možno to umocňuje pocity, máš ich dobre budú ešte lepšie… aspoň sa som výlučne dojčila a po pôrode som prežívala doslova eufóriu. Ale pôrod bol bez zásahov, nemala som absolútne nič, takže len prirodzene reakcie sa odohrávali
Ja som nemala ani raz, ale druhý krát som sa toho bála , že by sa to mohlo stať len tak z ničoho nič a povedala som o tom svojej PA. Tá sa zasmiala, že ja to určite nebudem mať a mala úplnú pravdu. Potom som si vo vlastnom okoli urobila takú štatistiku, že to nemal nikto okrem jednej známej, ktorá riešila vtedy nejaké osobne problémy a sama sa vyjadrila, že to s tým súviselo. Znenazdajky to nemal nikto, koho poznám. Fakt to bolo u teba len tak z ničoho nič? Pôrod bol dobrý?