Dievčatá, pri mori sme s rodinou boli pred 4 rokmi, potom na ňu nebolo, potom pandémia a teraz muž chce ísť. Ide o to, že na poslednej dovolenke ma chytili bolesti myslela som že žlčník, hrozilo, že pôjdem do nemocnice. Bolo to dva dni pred odletom. Čiže muž by s deťmi musel opustiť hotel a odletieť a ja sama v zahraničí v nemocnici s nie veľmi dobrou angličtinou. Našťastie bolesti zmizli a ja som normálne s rodinou odletela. Odvtedy mám nočné mory, že zase ma niečo chytí na dovolenke, skončím v nemocnici pred odletom. Muž chce ísť až na 14 dní a mňa oblieva pot. Najradšej by som išla autom do Chorvátska, keby niečo štartujeme a ideme domov skôr. Ale on chce len letecky a do Turecka, Grécka. Ako prekonať ten strach? Najradšej by som ostala doma.
tiež má rovnaký...a to, že chytím panický atak....posledný krát ma prepadol na dovolenke v Česku a myslela som, že ani domov nedôjdem
Tak to by tvoj muz mal chapat a prisposobit sa. Moj muz ma paniku z lietadiel, takze nrlietame a to som za slobodna lietala fakt ccasto, ale urcite ho nebudem tlacit do niecoho, co ho desi.
@lindusss2016
@irusa môj muž mi hovorí, že sa mám prekonať. Strachu vraj sa treba postaviť. Naschvál hovorí pred deťmi, že kvôli mame nepôjdu k moru. Tie ma potom prosia a ja už teraz mám úzkosť pri pomyslení na dovolenku.
ako ja ťa plne chápem....a veru nie je to nič príjemné, keď ťa takto núti
@irusa ja mám nemám rada malé priestory a naposledy ma v lietadle chytila mierna panika, našťastie som predychala. Toto by som kvôli nim prekonala ale ten strach že mňa alebo jednoho z nás nie o chytí na dovolenke ma prenasleduje.
@irusa ako mne je ľúto, že kvôli mne nepôjdu k moru alebo sa mi muž vyhráža že pôjdu bezomna . Ale mám ísť so strachom a odpočítavať dní?
ako škoda, že ťa nechápe..ten kto to nezažil ťažko pochopí....
@irusa veď to, ja vôbec neviem, čo by som robila sama v takom Grécku alebo na Cypre po prepustení z nemocnice. Ani by som tam nikomu nerozumela. Bohužiaľ nikdy som nebola sama v zahraničí, tak ma to desí.
A bola si tu s tým u doktora? Ak máš takéto problémy naozaj so žlčníkom, tak tvoj strach je opodstatnený, ale ten problém by si mala riešiť... Aj keď to možno práve teraz nebolí 😊 možno ti povedia, že to nie je na operáciu, ale diétu môžeš držať aj na dovolenke a tým minimalizovať riziko akútnych problémov
Vyriešiť si zdravotné problémy by podľa mňa mohlo pomôcť prekonať tento tvoj podvedomý strach + dobre vybavená lekárnička so sebou a naučiť sa pár základných fráz po anglicky, aby si sa necítila tak stratená 😊 na druhej strane, kompromis, ktorý vie spraviť muž je to auto a Chorvátsko..
A čo tak dať si dokopy zdravotný stav? Riešiť ten žlčník. Čo si za tie 4 roky vyriešila? Veď to ti môže obmedziť život aj doma. Prečo neriešiš príčinu a namiesto toho chceš, aby rodina nikam nechodila? Mne to príde sebecké. Muž má pravdu, že kvôli tebe deti nepôjdu k moru. Veď to vyznieva, že si za 4 roky nič neurobila.
Tak chodte niekam, kde sa budes vediet dohovorit, teda predpokladam, ze chorvatsko by sa dalo. Potom ma napadlo, ze by ste mohli niekoho so sebou zobrat, ci uz mamu, sestru, kamaratov, aby v pripade nudze mal kto ostat s niekym v nemocnici a aby mal kto odist s detmi. Alebo nech ide naozaj sam s detmi, zobral nejakeho kamosa s jeho detmi, bude im veselo. Ty si mozes zatial uzit nejaky welnes na slovensku alebo si len tak vychutnat cas pre seba. Nevidim dovod, preco by mali byt deti ukratene o more, ked ty ist nechces. A pride mi hlupe, aby teba do toho muz tlacil a vydieral, ked je vela inych moznosti.
A nepomohlo by vědomí dobrého cestovního pojištění? Tam by veškerou komunikaci s nemocnicí, návrat na SK a podobně zabezpečila pojišťovna a ty jsi bez tak velkého stresu. Klidně kdyby sis zašla na pojišťovnu, všechno by ti předem vysvětlili jak funguje a myslím, že bys byla ve větším klidu. Je škoda vzdát se dovolené kvůli tomuto.
v prvom rade si uvedom, ci mas take zdravotne problemy ktore by vyzadovali hospitalizaciu a az potom sa obavaj... my sme doma 3ja ZTP a chodime bez problemov do zahranicia, sme kompenzovany, na liekoch a vobec sa nestrachujem keby daco aj tam su lekari ktory sa o nas postaraju. keby som mala zit v strachu, nevystrcime z domu ani nos. bolesti ta mozu chytit aj doma a ides do nemocnice tak isto aj tam sa ti moze stat uraz a si znova v nemocnici. treba si uvedomit, ze strava je tam ina ako doma a podla toho sa zaridit ak sa bojis zlcnika 🙂 vziat si preventivne lieky od bolesti a pod. drzim palceky nech sa ovplyvnuje tvoj strach v traveni peknych chvil s rodinou
A mas problemy so zlcnikom? Alebo ine? Ak to bolo pred 4 rokmi a bolo to len raz tak by som sa nebala. Je to len v tvojej hlave. Mas proste neprijemny zazitok.
Urcite by som kvoli tomu teraz nesedela len doma.
Ja by som najprv absolvovala všetky preventívne prehliadky a odbery, potom by som riešila ozaj dobré poistenie, psychológa, kľudne aj jazyk môžeš zlepšiť, aspoň základy angličtiny a až potom by som riešila neísť na dovolenku. Samozrejme ak sú tam veľké psychické problémy, tak na tom treba pracovať. Muž by mal byť ochotný zmeniť destináciu samozrejme.
pomoze kvalitne cestovne poistenie a psychiater.
ale pokial je zlcnik jedfiny problem, upravoty stravu
Ty sa bojis niecoho, co sa vobec nemusi stat.
Uplne vazne - kvalitne terapie, dobry psycholog, praca s myslou.
A zas, za tie 4 roky si uz niekde inde aj s anglictinou a problemy rozneho razu sa mozu hocikedy vyskytnut.
Rozumiem, ze sa bojis, tiez som si presla uzkostami. Ale muz ma pravdu v tom, ze obmedzujes celu rodinu a pripravujes deti o zazitky. Chapem , ze nie je take lahke “prekonat sa”. Ale mozes na tom oracovat, navstivit psychologa, skusit nejake prirodne lieky na ukludnenie resp.po porade s lekarom nejake “pohotovostne” lieky co budes mat po ruke pocas dovolenky. Tiez nie je zly napad zobrat niekoho so sebou. A ak ani to nie, tak potom naozaj zostan doma, netrap sa al je to naozaj nad tvoje sily, ale potom nechaj ist muza a deti samych
Vsak posli muza s detmi a ty si oddychuj doma. Ak to on zvladne. A potom hodte vsetci spolu na dovolenku tu niekde v okoli na chatu
Zdravotné problémy sa môžu vyskytnúť kedykoľvek, kdekoľvek. Na to je cestovné poistenie. To proste neovplyvnis, aj keď si v živote nebola chorá, môžeš ochorieť na dovolenke, či zlomiť si nohu. Skús na to pozerať tak, že koľko ľudí ročne cestuje na dovču, a šanca toho, že sa niečo stane, je naozaj minimálne. Teraz cely život už nikam nepôjdeš mimo SR, kvôli strachu, že sa niečo stane? Musíš uznať, že to neni správny postoj a prídeš o veľa pekných zážitkov.
Mimochodom, aj cestou autom do Chorvátska, môžete utrpieť autonehodu, napr v Maďarsku, a tiež sa nedohovoris po slovensky v nemocnici.
To by som ta varovala pred takým postupom, že keby niečo, nasadnete do auta a prídete späť na Slovensko. Ako laik nevieš vždy posúdiť, o aký závazny problém ide. Žiaľ, som sa s tým stretla, že manželka priniesla k nám do nemocnice manžela priamo z Talianska autom, po 16hodinovej ceste, s príznakmi mozgovej príhody.... Samozrejme, počas cesty sa jeho stav zhoršoval.....aj keď sa ti zdá, že však za x hodín budete doma, nikdy nevieš, kedy natrafís na x-hodinovú zápchu na diaľnici, napr kvôli nehode.... Takže, to mi príde veľmi riskantné.
Co tak ísť cez cestovnú kanceláriu, tam he vždy delegácia, v prípade ťažkosti vám pomôžu s predĺžením pobytu/odletom/tlmočenim. Ďalšia možnosť je zdokonaliť si angličtinu, aby si sa lepšie dohovorila.
Ak nie si zdravotne ok, tak rieš problém čím skôr, ale keď si fit a len sa bojíš, že niečo sa stane ako pred 4 rokmi, tak budeš len zbytočne obmedzovať manžela aj deti s tvojim prístupom.
Zit v strachu, ze sa zopakuje situacia spred 4 rokov a nechat sa tym ovplyvnovat/ i rodinu/ je na figu. Smer dr, preventiva, vysetrenia a uvidis, ci je strach opravneny. Prejdi si v hlave modelove situacie, ako by si ich riesila... Ostanes v nemocnici? Treba cestovne poistenie, kartu, financie, v mobile je prekladac, aj s nie dobrou anglictinou vies potom komunikovat. My sme v Chorvatsku riesili dcerinu rozbitu hlavu/ spadla z hojdacky/, zhodou okolnosti pani doktorka anglicky nevedela vela, takze to bolo rukami, nohami, aj sme si do prekladaca pisali, ak sme sa nepochopili.
@autorka Dala si sa vyšetriť, či Ti niečo reálne je alebo sa len necháš ovládnuť strachom a kvoli Tvojmu strachu nebudete ako rodina dovolenkovať? Môj muž ma vážnu diagnózu a on je u nás ten ktorí ma dotiahol na dovolenku na opačný koniec zemegule. Tvoj muž chce ísť do Grécka, Turecka nie karavanom po Afrike. K tomu rýchlemu návratu z Chorvátska len 🙄 kolegyne sestra skoro umrela, tiež sadli do auta, že sú doma raz dva, odpadla v aute, praskol jej slepák, záchranka, akútna operácia a ešte ani poistenie nemala
Ono sa vtedy nezistilo, či to bol žlčník, či slepe črevo. Odvtedy je to ok. Ja nie som sebec, navrhla som mužovi autom do Chorvátska, Talianska. On ani počuť. Ale odvtedy ako sa to stalo, ďalej ako do Čiech, prípadne víkend v Paríži sa bojím ísť. Dovtedy som cestovala bez problémov po Európe. Zrejme nastal u mňa nejaký blok. Momentálne nemám nejaké zdravotné problémy až na migrény a ťažkú anemiu. Ono, možno sa skúsim prekonať a ísť ale ako píšem, neuzijem si to a budem odratavat do návratu na Slovensko.
A tiež som mužovi povedala, že im brániť nebudem ísť bezomna. Zháňam aj niekoho kto by išiel s nami pre prípad, že by sa niečo stalo.
mam podobny problem. mam rozne zdravotne problemy, niektore menej vazne, niektore tak stredne. okrem toho potravinove aqalergie atd, vsade nosim epipen. Velmi som sa bala, raz som isla letecky s kamoskou a dcerou, velmi som si to neuzila. ale potom som si zaobstarala ten epipen, to mi pomohlo sa menej bat. rovnako menej sa bojim, ak ideme v dosahu cesty autom, teda chorvatsko napr. Pre niekoho, kto tento problem nema je lahke povedat, ze sa mas vschopit a prekonat to, ale ja ta chapem. ja som si vytvorila podmienky a pomocky, ktore mi to ulahcuju az do takej miery, ze si tu dovolenku dokazem uzit. skus aj ty porozmyslat, co by ti pomohlo.
Ako píšeš, nastal u teba blok. Tak smer psychológ, úplne vážne, lebo to nikdy neprekonáš. Preco chceš sama seba obrať o dovolenku ktorú si budeš užívať? A pre muža a deti - síce môžu ísť aj bez teba, ale nikdy to také nebude, akoby si bola s nimi aj ty. Predsa neide len o to, že som na výlete, ale ze sa zdieľam o spoločný čas a zážitky so svojimi najbližšími, že ten čas oddychu trávime všetci spolu, ako rodina.
Prepáč, ale si úplne iracionálna v tom, že raz ti voľačo bolo na dovolenke, nič sa ti nezistilo, odvtedy s tým nemáš problém, ale bojíš sa ísť niekde, lebo čo keď ti to bude znova. Na jednej strane je blbé, že sa tvoj muž správa ako blbec a hovorí pres deťmi také veci, mal by ťa radšej podporiť. No ty by si s tým mala niečo robiť a nie sa len báť. Sused mal panický strach z lietania, on normálne chodil k psychologičke, dospelý chlap, otec rodiny. Pracoval s ňou na tomto probléme. Lietanie nejako nemiluje, furt si bachne niečo pred letom na upokojenie, ale ide, lebo nechce, aby celá rodina sedela doma. Stať sa môže hocikde hocičo, to skrátka nedokážeš ovplyvniť.
Čiže išlo o jednorázový stav, ktorý ťa natoľko opantal, že odvtedy máš problém niekam ísť. Si matka, tak buď zodpovedná a rieš to. Smer psychológ. To nebudete s deťmi nikam chodiť alebo bude s nimi chodiť len muž, lebo ty máš blok a neriešiš to? Ozaj chceš deti aj seba pripraviť o množstvo zážitkov len kvôli strachu? Ak máš deti aspoň trocha rada, tak vyhľadaj psychológa a rieš to. Snáď ti táto diskusia pomôže uvedomiť si to, ako obmedzuješ svoju rodinu a začať s tým niečo robiť. Držím ti palce.
Vieš, tvoj chlap je blbec, že také niečo povie pred deťmi, ale a teraz mi prepáč, má pravdu. Kvôli tebe nemôžu ísť deti k moru. A ty to vyriešiť vieš. Ak by si povedala, že lietadlom nechceš ísť, ale si ochotná ísť autom do Chorvátska, Bulharska a pod. tak stojím na tvojej strane. Ale ty máš strach, možno aj fóbiu a neriešiš to.
PS: viem, čo je to mať fóbiu a preto viem, že sa a tým dá bojovať. Len sa musí chcieť. Nehovorím, že sa vždy dá vyhrať a že je to ľahké, ale možné to je. Tak sa postav k tomu tak, že to zvládneš. A ak nie sama, tak s pomocou. A nie kvôli deťom, či manželovi, ale sebe, aby si mohla slobodne žiť. Bez zbytočného strachu z niečoho, čo ani nemusí nastať.
Ja sa na dovolenku vôbec neteším a často sa mi sníva, že som v zahraničí a do odletu ďaleko a budím sa na tom