Komunikačná blokáda pri nových ľuďoch
Už má to naozaj nebaví, musím sa vypísať. Mám 27 rokov, mal som jeden vážny vzťah a bojujem so silnou komunikáciu blokádou pri nových ľuďoch.
Bojujem s tým celý život. Cca 5 rokov sa venujem extrémnym športom. Leziem, skialpujem a podobne.
Mám v spojení s týmito športami cca stovku kamarátov s ktorými športujem.
Tam ako tak úzkosť z komunikácie nepociťujem. Teda ak príde niekto nový, som zaseknutý a trvá to kým sa cítim v pohode.
Čím tí ľudia su v danom športe slabší, tak sa mi lepšie komunikuje keďže hovorím veľa o svojich zážitkoch a oni ma obdivujú.
Ale popíšem situáciu. Mám jedného kamaráta s ktorým sa poznám menej, žiadne spoločne záujmy, poznáme sa od školy. Poprosil ma on odvoz cez celé sk niečo vybaviť v hlavnom meste. Popri tom sme šli navštíviť dve dievčatá, mladé, pekne, nepoznal som ich.
Boli sme tam do noci. A ja dostal úplnú blokádu komunikácie, nevedel som čo hovorít, ich rozhovory mi boli cudzie o ľuďoch ktorých som nepoznal.
Prišla veľká úzkosť a ledva som sem tam niečo povedal a snažil sa zapojiť ale nedarilo sa mi.
Nevedel som o čom hovoriť. Oni troska pili a ja tam sedel a čumel a sem tam sa zasmial ak niečo vtipné povedali.
Potom to prišlo, kamarát si to všimol a začal že čo som nekomunikativny, čo nič nehovorím. Zalial ma pot a bol som v koncoch. Nevedel som ako reagovať. Obrovská úzkosť.
Modlil som sa medzi ideme preč. Na konci chceli tancovať a aj mňa jedna dievčina chcela aby som tancoval. Bol som úplne v prdeli , skúsil som ale obrovská úzkosť a smiešne pohyby. ...
Celé moje roky vystavovania sociálnym situáciám, tréning cestovanie po svete. Nič nefunguje pri ľuďoch o ktorých nič neviem a nemám sa čoho chytiť. Keď vidím ako oni voľné komunikujú bavia sa. Je mi to ľúto. Pri ľuďoch ktorých poznám dlho som aj vtipný, viem stále reagovať a podobne ale keď príde niekto nový a hlavne dievča. Koniec.
Neviem už čo viac urobiť pre to aby sa to zlomilo. Mám 27, trénujem roky a nič. Čo z toho že dokážem komunikovať len vo svojej bubline :/
Nebud na seba taky prisny. Mozno fakt nebolo o com a potrebujes bezpecne prostredie, aby si sa otvoril. Bolo by dobre s tym trochu pracovat, ale postupne...
Neriesit a narovinu priznat svoj postoj a mozno byt v danej situacii aj za cudneho. Ked ta kamos konfrontoval s nekomunikativnostou, mohol si v pohode povedat, ze s cudzimi ludmi sa nevies bavit ako s kamosmi, je to predsa prirodzene a bezne. A mohol si ich vyzvat, nech sa v pohode bavia, ze ty budes pocuvat a pozorovat.
Niekedy nie je na skodu byt trocha zahadny, cudny, iny. Nic na tom nie je.
Ja osobne by som na nicom nepracovala ako ti radili, ja osobne nemusim vykecavat, mna vela reci unavuje, takze by som priznala svoju nekomunikativnost. Pretoze neznasam komunikovat len preto, aby rec nestala, lebo sa to patri... ja sa rada porozpravam ale len ked je o com.
Velmi pekne si opisal svoj problem to dokaze malokto.Kamarata si mal odpinkat, ze staci, ze sa vy bavite...zatal do ziveho...asi si introvert, ktory sa citi dobre v tej svojej bubline.Neviem ci by som skusala kecat s ostatnymi nie je Ti to prirodzene a skusas "na oko" moze byt prist ina situscis pre teba dolezita a zaseknes sa, kdezto pri babke na ulici nie.
Ak Ti na tom velmi zalezi navstevuj psychologa spolu to odblokujete
Všetko je v hlave ja si pamätám ako na maturite som mala problém odpovedať keď tam bola aj cudzia učiteľka alebo 1. Rok na VŠ to bolo pre mňa trápenie samí noví ľudia a rok nato som pri zápise 2 dni po sebe vystúpila pred 50-70 cudzími ľuďmi a od toho momentu som bez stresu dokázala komunikovať s hocikým došlo mi, že vlastne nie je čoho sa báť. Nijak som to ani netrénovala len deň pred tým zápisom som si vsugerovala, že iná možnosť nie je, že to musím dať a dala som to a z polokoktajúceho, hanblivého človeka pred cudzími sa stal sebavedomý, vyrovaný, komunikatívny človek. Dokonca ľudia, čo ma neskôr spoznali tak ani mi neverili, že ja som sa niekedy bála cudzích ľudí.
Nemám až tak problém riešiť veci s cudzími ľuďmi, problém mi veľmi robí voľná kamarátska komunikácia s novými ľuďmi.
Tak jasne ze ti robi problem volna komunikacia s novymi ludmi. Pretoze este s tymi ludmi nemozes byt v uvolnenom rezime, lebo ich nepoznas, lebo medzi vami este neprebehol priatelsky level. Ved to ani nejde aby sa clovek uvolnene bavil s cudzimi osobami, ktore vidis prvy krat. To, co prezivas je normalne. Len zovialni tliachaci si pokecaju aj s mrtvolou, ale zovialnych tliachacov aj tak nema nikto rad, takze nemas co riesit. Bud prirodzeny taky aky si, je to ok. Na tvojom mieste by som sa spravala rovnako.
Keď to máš pri cudzich ludoch, tak si daj 7 dňový challenge denne oslovit dvoch cudzich ľudí. Najprv kľudne začni od starých babiek, napr na zastávke. Spytaj sa, či už išiel daný autobus a či už dlho caka. Že sa ponahlas za svojou babkou, dlho ste sa kvôli korone nevideli, ale už si zaockovany a ideš ju pozriet. Spýtaš sa, ako tieto casy prežívala a ideš. Potom si chod do stánku kúpiť kebab, keď ti ho bude robit, mozes začať zase s covid temou(v dnešnej dobe celkom popularna na small talk). Spýtaš sa, či má menej zákazníkov, keď si teraz ľudia varili doma a či s uvoľnením opatrení už chodi viac ľudí. Potom si zajdi do muzea(tuším prvý vikend v mesiaci je zadarmo) a tam sa vypytuj sprievodcu. Potom si daj cez skype lekciu cudzieho jazyku a konverzuj. Je toľko možnosti ako nadväzovať kontakty a tuto dôvernosť si cvicit😊 aj ja som bola kedysi taká nekomunikativna, ale potom som sa začala pri svojom hobby stretávať s cudzimi ludmi, kde som im casto robila “výklad z problematiky” a dnes už som taká, ze kade chodím, tam sa zapajam do debaty a rozdávam nevyžiadané rady🤭😂 v sobotu napr. chlapík riešil s automechanikom, že mu ukradli katalyzátor, tak hneď som sa ho spýtala, či to bolo tu. A hneď mu vravím, že aby zavolal policajtov, že tam je v brane kamera, tam na okne majú susedia a ešte bol aj rad, že som mu poradila, lebo bol v soku a volat policajtov mu nenapadlo, aj keď asi moc mu nepomohli.