Keď sa vytočím, neviem sa ovládať a ani komunikovať
Dobry vecer, neviem, preco vlastne pisem, povazujem sa za normalnu, priemerne inteligentnu osobu, zenu okolo 40r. Ale nezvladam podla mojho nazoru stresove situacie, resp. Ked na mna niekto slovne utoci. Dnes som si to potvrdila. Boli sme so synom 2r. Vonku odbehol mi do takej predzahradky, kde boli kamenne chodniky, tak sme po nich chodili a ukazovala som mu farebne kvetinky. Nic ine sme tam nerobili. Zrazu sa tam objavila pani a zacala po mne hulakat, ze co tam lozim, to bola citacia. Povedala som jej, ze nie je nikde napisane, ze sa to nemoze, a ze dieta mi tam odbehlo a ukazujem mu kvetiny a chodime iba po chodniku. Utocenie neprestavalo, ze ci si neviem decko chytit a podobne. V tychto pripadoch nastava u mna zatemnenie, zacinam lapat po dychu a nezvladam naval stresu. Clovek chce normalne vyriesit situaciu, pani vyzerala slusne, ale mnou uz lomcovali strasne nervy. Neviem dychat, neviem argumentovat, najradsej by som cloveku jednu s prepacenim pridrbala. Ale to sa nikdy nesralo, dufam sa ani nestane, lebo samej mi je to neprijemne takto riesit spory. Nejde iba o tento pripad, toto sa deje vzdy, ked niekto utoci na mna. Spory ja nevyhladavam. Ako zacat normalne reagovat, resp. Normalne uvazovat v tejto situacii neviem. A samzrejme som to dnes preniesla do svojej domacnosti tu nervozitu, a bola som neprijemna na muza. Poradte
ukazujem mu kvetiny.
Poviem ti ako by som reagovala ja. Tiež mám malé dieťa a urobila by som najprv to isté čo ty. Snažila sa pani vysvetliť, že dieťa tan nechtiac odbehlo a teda,že sa ospravedlňujem. No ale keby začala útočiť, tak bohužiaľ ja viem až moc argumentovať. Takže by som jej asi povedala svoje, I keď povedzme si úprimne, že bola "v práve " nakoľko ste boli na jej pozemku. Doma by som to tiež povedala mužovi, mala chvíľu pokazenú náladu, ale potom už by som kašľala na to.
Vieš ako to je, v stresových situáciách človek reaguje len dvoma spôsobmi ... buď útek alebo útok 🤷♀️ A ty máš proste prednastaveny útok ... ja mám napr útek 😅 začnem cúvať, ospravedlňovať sa, keď je moc vypätá situácia je mi až do placu... pochybujem že sa to dá nejako výrazne ovplyvniť ... len sa snažiť ovládať a dýchať aby si niekomu raz fakt jednu nefukla 😅🤞 ale keď o tom vieš a chceš to riešiť tak určite to nebude až take strašne a nejako to zvládne s vždy 🙂
Ono je asi dobré si na takéto situácie trénovať nejaké univerzálne odpovede. Ja mávam tiež návaly hnevu, až ma trasie z adrenalínu. Pomáha mi okomentovať chovanie toho človeka. Povedať mu v kľude " Prečo ste taký agresívny, prečo na mňa kričíte?" veľa krát sú to normálne vyzerajúci ľudia čo majú len zlý deň. To tiež zvyknem okomentovať, keď už vidím, že sa s nimi nedá rozprávať. 🙄 Teraz si to uvedomujem o to viac aj s dieťaťom pri sebe,že je dôležité aby videlo ako reagujem.
Hja by som dieta vzala prec a povedala mu ze tento pozemok niekomu patri a nemozme tu byt a ziadny problem by nebol..
Svoje dvojrocne dieta by som nikdy nenechala pobehovat v cudzej predzahradke a nieto mu este kvetinky ukazovat. Vsak dvojrocneho si vies chytit na ruky ked odbehne. Ty si vlastne sposobila problem a este si sa aj vytocila. No ano moja zlata potrebujes psychologa minimalne. Ja by som ti este kybel vody na hlavu hodila keby si mi vosla do predzahradky...
Ako mohla byť pani slušná, keď po tebe hulakala a slovne utočila?😉podľa mňa takýmto spôsobom prekonávas stres a to nezmenis.ja väčšinou cítim ako mnou prejde teplo, ale slovne sa obranim, ale až mám nohy roztrasené nemám rada takéto konflikty o ničom. podobný konflikt som mala s jednou pani, ktorá ma pred domom gaštan vedľa je obecný chodník a až potom jej dom a presviedčala ma, že to je jej gaštan a nemám deťom brať opadane gaštany🤣asi to spravila aj niekomu inému, lebo bol o nej príspevok na FB v skupinke našej dediny
@lilyianka praveze neboli sme na jej pozemku, bolo to verejne priestranstvo, nijak neohranicene na sidlisku. Nijaka tabulka, ani nic. Takze o to viac ma zaskocila tato jej reakcia
@viestta nie neskusala som, ako sa k tomu dostanem, lebo si myslim, ze by som to asi potrebovala
@sapetka ten pozemok bol normalne verejne priestranstvo, nijak neoznacene na sidlisku, akurat tam boli spravene chodniky z kamienkov a nejake kvetiny. Ziadne sukromne pozemky ani nic, inak by som tam maleho nepustila. Takze preto ma aj zarazila taka neprijemna rekacia danej osoby. Ja som nic neporusila a hned sla utokom do mna. Da sa aj slusne povedat predsa co vam vadi.
@lianka123 no na upresnenie situacie, nebola som na sukromnom pozemku ale na verejnom priestranstve nijak neoznacenom v ramci sidliska. Akurat tam bol urobeny chodnik z kamienkov a popri nom vysadba. Maly mi odisiel prave na ten kamenny chodnik, nic ine sa nestalo, nic neposlapal ani nic ine. Takze preto ma zarazila ta reakcia. Takze preto ma vytocila ta reakcia nejakej panej, lebo ja som nic nespravila, za co by som sa mala citit previnilo.
Ja by som sa opytala ci je majitelka. Ak ano tak osoravedlnenie a povedat ze si nevedela. Stavaju sa veci a vsetko sa da slusne ppvedat s respektom.
@luccija opravujem, javila sa na pohlad ako slusna, teda ziadna asocialka. Ale evidentne nebola
🙂
@sapetka nemoze byt niekto majitelom kuska verejneho priestoru na sidlisku v petrzalke. To viem. Takze tak.
Mne pride ze mas problem pocut akukolvek kritiku alebo nesuhlas s tvojim nazorom. Akonahle ti niekto nie je po voli tak je proti tebe. Nejde teraz o tu zahradku, ale o komunikaciu na fore. Niekto ti napise, ze s tebou nesuhlasi tak si prevratila ocami, ze to je fakt super osoba, potom si napisala, ze ta zahradka teda urcite jej nebola do toho aka bola neslusna a este niekomu napises na koniec svojho argumentu "takze tak", aby si dala najavo ako mas pravdu. Ak tato diskusia nie je prejavom tvojho momentalneho hnevu - ze ta vsetko vytaca, ale bezny sposob komunikacie, mozno by si mala pouvazovat ci ti nechyba asertivita.
Som myslela že to sa stáva len mne..:DD...My sme takto na verejnom priestranstve presúvali ošarpané kelímky z jedného kolíka alebo tyče na druhý a tiež na môjho 1,5 ročného syna pani naziapala ako na zlodeja...najprv som jej povedala s kludom angličana, že sa iba hrá a nerobí nič zlé ale vyhrotilo sa to do toho, že vyšla von a to ma tak vytočilo, že som po nej ziapala a mala som problém sa ukludniť (jedna okoloidúca mi vdakabohu dala za pravdu, že ked fúka tak je tam z toho len bordel) ale to sú proste také typy ľudí, ja sa domnievam že to je diagnoza, niečo si uzmyslieť a potom sledovať z okna, či sa niekto chytí do pasce..:DDD Spomínam na to doteraz a vždy sa mi zdvihne tlak. Napr. ukludním sa tým že sa pozriem na moje deti a precítim tú radosť že ich mám, pošteklím ich nech počujem ten radostný smiech a pod. čo ma je po nejakej chuderke.
@kittykat22 ok, beriem tvoj pohlad na vec, moze to tak vyznievat, ale v beznom zivote naozaj nemam problem prijat iny nazor, ani sa ospravedlnit. Chcela som uviest na pravu mieru informacie, lebo vyssie mi baby pisali, ze to pochopili tak, ze som bola na sukromnom pozemku, co keby som bola, tak sem ani nepisem. Ide mi ale o nieco uplne ine, a o to, ze sa necham vytocit a neviem reagovat a toto chcem v prvom rade riesit.
No a tie reakcie ako písala mamička vyššie závisia od toho či máš nerv. sústavu viac únik alebo útek, to sú ale veci ktoré sa veľmi ťažko menia, myslím, že sa to dá max. tak tlmiť resp. vyslovene sa naučiť reagovať, predpripraviť si krátke splachovacie univerzálne vety. Zas idem písať o sebe ale mne sa to stáva tak často, že už radšej sme na chalupe ako na sídlisku. Sused na mňa naziapal úplne sfleku po otvorení vchodových dvier, že či sa necítim blbo ked mi tu pobehujú deti pod lešením a také trápne výčitkárke učiteľské vety (úplne odveci, nič také sa nedialo asi sa len zle vyspal) a toto som poriešila tak, že som ho iba zabila pohladom a povedala deťom ideme domov...bola som na jednu stranu hrdá, že som neziapala ale triaslo ma ešte dve hodiny od jedu ale spätne to prežívam oveľa lepšie.pasívna agresia je možno lepšia pre obe strany.
@tatapipka ved to, ze ja nejak nereagujem v tej chvili, iba sa trasiem, lapam po dychu, koktam. A potim este niekolko hodin predychavam, a tomuto sa chcem nejakym sposobom vyhnut. Aby ma to tak ovplyvnilo taka hovadina. Asi len cvicenia, ktore mi poradila mamicka vyssie, idem to studovat
Podla mna je to stale to iste - tvoja pravda, nase nepochopenie 🙃 Myslim si ze to, ze sa nahnevas je u teba az druhotny problem. Napadlo ma, ci ty nahodou niesi taka mila osoba ktora sa snazi vo vsetkom vyhoviet rodine, okoliu - nemala si nahodou doma prisnu vychovu? Alebo surodencov, spoluziakov ktorych si sa bala a tak si ostavala ticho, ale najradsej by si na vsetkych navrieskala? 😀 Mne pride ze mas v sebe vnutorny ?neklud ?nespokojnost .... Podla mna ten hnev nie je to, co by si mala riesit, ale mala by si riesit to, preco prichadza.
Vidis vidis, potrebujes vraj psychológa - a to minimálne!! ...zrejme psychiatra, asi lieky? mozno elektrosoky... A to ti radi urcite odbornik, ktory by ti na hlavu aj kybel vody hodil... Take tu najdes rady... Kasli na tieto dristy agresivne, frustrovane... Len ta to da viac dolu ako podpori.. tu ked si na kolenach, niektore pomahacky ta v mene ich pravdy a mudrosti s usmevom skopnu priamo na zem
Skus sa odosobnit. Predstav si ze v dannej situacii ty nie si ty, ale stojis vedla ako pozorovatel. Tym padom ta tie urazky, ktore ta pani chrli, nebudu boliet, lebo ich nevravi tebe ale tej druhej pani. Ako pozorovatel, budes nad vecou, budes vediet posudit, ze ta pani je zatrpknuta, usomrana babizna a tiez budes vediet posudit tu druhu pani (seba) ze sa vie ovladat a snazi sa situaciu nehrotit. Vacsina takychto ludi ti bude potom na smiech alebo ich budes lutovat a budes hrda na seba ze s vies ovladat.
@kittykat22 nie, nie, nic z toho, co si uviedla nie je z mojho zivota. Nesnazim sa kazdemu vyhoviet, prisnu vychovu som nemala, mala som velmi pekne detstvo aj rodicov, v podstate vsetko ok. Aj v skole vsetko ok, ziadna sikana ani nic, co by stalo za zmienku.
Nabudúce jej skus povedať to co si povedala a potom niečo v zmysle: "A to po mne musíte kričať? Ste si dnes zabudli zobrať lieky? Ste veľmi nepríjemný človek teda." Nemusíš argumentovať ani nič, stačí jej vziať vietor z plachiet a povedať, že sa nemusí chovať ako krava.
staci zaviest do zivota pravidlo "na hluposti nereagujem" proste zoberiem dieta, poviem mu, ze pani asi nie je v poriadku a idem prec. jej by som nevenovala ani pohlad. a viem si srdecne predstavit jej vyraz ako pocuje, ze to vravis dietatu a popritom ju plne ignorujes 😂 naco zahadzdovat cas s neznamym pre teba bezvyznamnym clovekom akoukolvek diskusiou nebodaj zbytocnym konfliktom. mas na situaciu svoj nazor, ale skutocne si ho potrebujes obhajovat pred takou osobou?
