Ahojte chcem sa opýtať niekoho kto býva sám v dome alebo byte. Aké to je? Momentálne ani nechápem prečo ale mám neuveriteľný strach paniku keď počujem že niekto býva sám. Že je osamelý. Mám z toho hrozu. Bývame s manželom a dvomi malými deťmi vo vlastnom. Manžel je často v práci a niekedy sú tie dlhé zimné večery na nič. A to mám pri sebe stále aspoň tých dvoch mojich anjelikov. Sestru, sesternicu a mamu cez dva ulice. Kamošku cez cestu. Ale nejak ma prepadáva panika keď si predstavím osamelosť. Chcem sa spýtať tých čo bývajú samy nie je to na figu? Desi ma taká predstava. POznam viacej starších ľudí ktorí žijú samy. Chodia za nimi rodina a vnúčatá ale aj tak si myslím že nemôžu byť spokojní. Bolo by fajn keby mi napísal aj niekto kto má vlastnú skúsenosť s bývaním osamote a že je spokojný. Ani neviem čo mi je ale asi blbnem alebo trpím nejakou fóbiou. Ďakujem za každú odpoveď a názor. Dúfam že mi niekto prehovorí do duše a tie moje úzkosti prestanú.
Bývala som sama a bola som spokojná, prečo nie? Veď som bola sama so sebou.
Veď nie si vôbec sama. Máš deti aj muža. Je normalne, že robí aj dlhšie. Tvoj problém nie je samota, ale niečo úplne iné.
Koho by si asi mala mať celé dni za zadkom? Mamu, svokru?
Ja som byvala istu dobu sama a bolo to fajn,bolo to obdobie po nevydarenom vztahu a celkom dobre mi padlo byt sama so sebou s vlastnym programom a myslienkami,perfektna psychohygiena,ani minutu som sa necitila osamela,ked som chcela,stretla som sa s kamoskami,kamosmi,sla cvicit,atd...a doma ma cakal klud,ja len v dobrom spominam na to obdobie☺
Ja som bývala sama v dome a úplná pohoda to bola. Teraz pri deťoch a mužovi by som si pár dní sama veru rada dopriala 😁😁😁😁
Ak niekto býva sám automaticky to neznamená ze je osamelý
@ludmilusik ako ti povedali. Oanika z predstavy samoty prameni u teba z niecoho ineho. Len musis porozmyslat.
Samota sama o sebe nie je zla, pretoze to, ze byvas sama, neznamena, ze si na pustom ostrove. Stale mozes mat kamosky, dalsiu rodinu, chodit medzi ludi. A potom sa zas stiahnes do svojho pokoja, kde ta nikto nerusi.
@ludmilusik ahoj ja byvam sama a mam asi nieco uplne opacne ako ty ja mam strach s niekym byvat . Takto mi to vyhovuje a je mi neprijemne ked mam aj niekde ostat spat alebo u mna niekto . Aj ked mam priatela vzdy sa taham domov ku mne. Co ale nechape nikto no ja sa citim sama tak v bezpeci a ked potrebujem komunikovat doma tak radsej dlho volam .
byvat sam a byt osamely je sakra rozdiel. s laskou spominam ked som zila sama..ach stare zlate casy, teraz pri troch detoch o klude len snivam
Ja po rozchode s byvalym som byvala cca 2 roky sama v cudzom meste, kde som poznala len kolegyne z prace.. A nemam ani rodicov, babku a bratrancov som mala 200km daleko. A bolo to fajn. Sprvu som si to nevedela predstavit, preplakala som asi 2 tyzdne, ale postupne som to povazovala dokonca za lepsie, ako s niekym byvat. Chodila som do prace, potom do fitka, citala knihy, kolegyne prisli na navstevu, ked som chcela, upratala som, ked nie, tak s vylozenymi nohami som na ten bordel kukala 😋😂. S odstupom casu sa na to pozeram tak, ze ma to aj dost naucilo a poznacilo(v dobrom). Naucila som sa starat sa o seba a nespoliehat sa na druhych. A teraz zijem s manzelom a ked som sama, ze on je v praci, tak si to rovnako uzivam. Proste relax
Asi sa bojis byt sama doma,pozeras detektivky a mas strach.Kup si psa,mozno sa to zlepsi.
Roky som byvala sama ako vysokoskolacka a bolo to krasne obdobie. Mala som kocura a kopec vecerov sme stravili doma len tak pri telke, pri knihe, bolo to super. Teraz uz mam deti, tak jas e, ze by som bez nich z byt nechcela, ale keby som mala byt este raz slobodna a bezdetna, tak byvam sama
@ludmilusik schopnosť byť občas sám a napriek tomu spokojný, je znakom zrelosti. Naopak, zamysli sa nad svojou závislosťou byť neustále s niekým. Niekedy sa takto prejavujú aj manipulátori, ktorí majú potrebu neustále niekoho ovládať. Ktorí "niekým sú" len vtedy, keď na niekoho pôsobia, organizujú ho... (Nehovorím že je to tvoj prípad, ale často som sa s tým stretla v mojom okolí). Ja sama som nikdy nemala problém byť sama, keď sa to u mňa objavilo, objavili sa aj úzkosti, panická porucha... Začala som na tom pracovať, je to pre mňa výzva... A to mám rodičov, rodinu ďaleko. Mám pri sebe len manžela a deti. Radšej ale "trénujem". Deti vyrastú, vyletia z hniezda a budú žiť svoje životy. A ja nemám právo žiadať od nich aby sedeli vedľa mňa, či skákali kedy si písknem 🤷
@ludmilusik Často na to myslím aj ja.
Kedysi mi nevadilo byt sama,no teraz som radsej ked zijem s niekym s kym si aj rozumiem.
Počas VŠ som bývala sama, vôbec som si nepripadala osamotene, hoci nie som spoločenský typ. Nikdy som sa nenudila a boli to nakrajšie roky môjho života.
Ja som roky byvala sama a tak ako tu niektore baby spominali, nic sa nevyrovna dobremu filmu a poharu vinka v teplych ponozkach medzi vlastnym bordelom :D obcas boli situacie, ked som si priala mat pri sebe niekoho, ked som si napriklad zlomila nohu a zaroven nam tyzden nefungoval vytah, alebo som mala chripku a styridsiatky horucky. TeraZ byvam s manzelom, ale chvile, ked je na sluzobke, si uzivam ako za starych samotarskych cias
@ludmilusik Ahoj, ja som bývala sama. Mala som vtedy 18-20 rokov. 😁 Mali sme byt po babke, moja staršia sestra tam ísť nechcela, ale ja som si túto šancu nenechala ujsť, hneď po maturite som sa sťahovala. Bolo to super, nikdy som sa sama nebála. Potom som tam roky bývala s frajerom a keď sme sa rozišli, tak zase nejaký čas sama. Nič hrozné na tom nie je, nikdy som sa necítila osamelá. Aj teraz by som občas samotu privítala, ale už to nejde. 😁
@ludmilusik riesis teoreticky problem. Nenudis sa?
Máš z toho paniku, lebo ten pocit bývania na samote nepoznáš. Keby máš s ním skúsenosť, pozeráš sa na to pravdepodobne inak. Zvykla by si si, prispôsobila by si sa, našla si nové záujmy... Netreba zabúdať ani na to, že život zvykne človeka na takéto veľké udalosti občas psychicky dopredu pripraviť.
Momentálne sa proste naozaj dobrovoľne trápiš nad niečím, nad čím sa trápiť zatiaľ nemusíš. Veci aj tak zväčša končia úplne inak, ako si predstavujeme.
Ale ak by si sa náhodou chcela ešte viac báť, čo taká smrť či vojna? 😲
Ja mám rád samotu, takže mi to neprekáža. Sú rôzni ľudia a každému vyhovuje niečo iné. Ak niekto je spoločenský a býva sám, tak trpí a mal by to zmeniť. Ale ak má rád samotu a kľud, tak nie je nič lepšie 🙂
@ludmilusik no tak na toto som expert 😀 Naucila som sa tu samotu uzivat, urobit si ten cas osamote pekny. Pustim si prijemnu hudbu, urobim vonavy caj s medom, zapalim vonnu tycinku, schulim pod deku a citam knihu. Alebo si dam kupel so svieckou, cela sa oholim, nakremujem, dam si masku, osetrim vlasy, plet, urobim pedikuru, manikuru, cokolvek, na co bezne cez tyzden nemam cas. Proste ten cas osamote vyuzi pre seba, urob si ho prijemnym, relaxuj 🙂
@ludmilusik A ty sa necitis osamelá, nepochopena vo vzťahu?To, čo nás desí a čo si myslíme o druhých, že ich môže trápiť bývajú naše skryte pocity.Ale som dosť podobná tebe nemám rada samotu, často, keď vidím starých ľudí myslím na to aký to je život, že možno ovdoveli deti sú preč....asi si typ, ktorý je rád s blízkymi a radšej nerozmýšľaj nad takými vecami sú to také úzkosti, strach.Ty buď rada, že máš deti, rodinu kamarátky blízko.
Žila som sama rok aj pol zvykla som si, ale pre mňa to nie je.Teraz ako mám svoju rodinu raz za čas som poobedie sama a to mi staci
Nikdy som nebyvala sama a cim som starsia tym viac by som niekedy chcela☺️ Ale mam deti a muza😂😂😂 aspn na tyzden by som obcas vypadla uplne sama sama samucicka, ale ako pisu baby vyssie ked je muz na sluzobke, starsie dieta a babky a mladsie spinka tak si poviem, ze toto je nejlepsi cas tohto mesiaca, hrozne si to uzivam🙈😂 ale ty niesi sama, byvas s muzom a detmi tak nechapem otazku
@ludmilusik po rozvode som býval 2 roky sám v mojom r.dome na dedine. Ani do šenku som nechodil, keďže nepijem alkohol.Prvý polrok bol zvláštny,lebo som prišiel domov z práce,a bolo tu hrobové ticho. Potom som mal celú noc pustené rádio v spálni. Cez víkendy išla telka non -stop. Dobré v tom bolo aspoň to, že rodičov mám v susedstve. A aj ostatný susedia sú ok.Ale po roku sa mi ani k nim sa nechcelo chodiť, užíval som samotu doma. Dokonca raz aj na Vianoce som bol sám. Naši už mysleli, že som sa zbláznil.A keď som našiel partnerku,zase mi bolo čudné, že je tu, spí so mnou, že tu neni ticho,čo mi chýba doteraz. Zaspávam so slúchadlami, počúvam hudbu doteraz.Povedal som jej o svojich pocitoch,a keď potrebujem byť sám, dá mi pokoja.Aj na celý deň, keď chcem. Vtedy ide do druhej izby,a ja na gauči,pred tv, čítam, alebo počúvam hudbu.Dá sa zvyknúť na samotu,je to ok a inak každý človek potrebuje byť sám, sám so sebou občas. No v meste v paneláku,tam by som asi nevydržal.
@ludmilusik Je to len o zvyku. Som viac menej sama-dve deti-muz 4tyzdne v praci týžden doma.