Je to popôrodná depresia?
Potrebujem sa vyrozprávať možno aj poradiť 🤷♀️. Mám 33r a som necelé 2 mesiace po pôrode, skoro 10r rozdiel medzi prvým a druhým dieťaťom. Celé tehoteneto som sa tešila ako si materskú budem užívať keďže som už staršia. Ale realita je iná, po pôrode prišlo nadšenie tešila som sa domov. No potom začalo trápenie s kojím,nespavosť ktorá trvá, môj častý plač a nevysvetliteľný strach, plakala som v podstate denne asi 2 týždne. Potom to nejak ustálo.
No začala som cítiť že ma nič nebaví, stále zatvorená doma, každodenný stereotyp + plus muž s ktorým sa hádame snáď pre všetko. Často si hovorím že ma už nič nebaví a robím všetko doslova na silu, na Vianoce sa vôbec neteším, lebo ten stres okolo mi vôbec nepridáva. Rozmýšľam či to časom prejde, keď bude bábo trošku väčšie, alebo je to už popôrodná depresia a mám to riešiť s doktorom. Budem rada keď mi napíšu žienky čo prežili podobné pocity a čo im pomohlo.
Povedala by som že ešte nejde o popôrodnú depresiu , ale aj to čo prežívaš k tomu vedie... Mrzí ma to, že tvoj manžel ti nie je oporou a podporou, ale zaujimalo by ma prečo sa hádate? ..
Ty by si v pravom rade mala nájsť pokoj vo svojej duši, co tak sa s mužom porozprávať, aby si si niekam vyšla sama mozno so starším dieťaťom? Alebo robiť niečo co ťa baví? Ver mi ja som si prežívala niečo podobné, tiez mi ex nebol nikdy oporou na vsetko som bola sama, citila som sa ako otrok domácnosti i otrok pre vlastné dieťa... A ver ci never, mne pomohlo až keď som prestala kojiť, prestala som sa cítit ako chodiaca mliekareň.. a z toho všetkého co som prežívala náreky atd som o mlieko prišla.. Takže, držím ti palce, aby si našla pokoj vo svojej duši 🙂
Moja mama mala pri mne depresiu - nezaujem o moje potreby, starostlivost suplovala babka. To, ci je to poporodna, Ti zrejme urci lekar, ale mozno je to "len" klasicky stret z realitou. Ty si si to mozno predstavovala lahsie ako pri prvom dietati, co sa asi nedeje, plus hormony do toho, stereotyp doma. Ja som takto pred siedmimi rokmi doviezla pred Vianocami novorodenca domov, ktory mal trosku komplikovanejsi vstup do zivota. Bola som rada, ze sme konecne doma, ze uz nie je v inkubatore, na antibiotikach... Doma total mrdnik, starsie dcery ako z divych vajec, darceky nenakupene, nic nenapecene... Chce to len trochu zvolnit - mas doma male babo, ktore prislo do Vasho zabehnuteho zivota. Nemusis cakat, kym bude vacsie - na prechadzku, vylet sa s nim da uz teraz. Ak si bola aktivnejsia, vies si ho zobrat do satky/ nosica a vybehnut von. Starsie dieta je uz partak, nemusis sa teda obmedzovat len na babatkovske aktivity. Nas najmladsi sa v podstate takto od mala zapojil do bezneho zivota, takze to "stale zatvorena doma, kazdodenny stereotyp" nepoznam. Po pravde, ak by som mala byt takto doma, tak som na prasky. Mne pohyb pomahal zachovat si dusevne zdravie pri troch detoch 🤞
Baby blues a teraz asi povinnosti malé dieťa, škaredé počasie, hlavne zimné obdobie bez slnka, hádky s mužom.
Nikdy som sa toľko nehadala s mužom a necítila nepochopenia ako po pôrodoch🙂nespavosť tvoja či dieťaťa?
Ak tvoja choď k psychiatrovi.Uz si mala zabehnutý život a zrazu je všetko inak.Na stereotyp je skoro a kľudne môže človek upadnúť do depresie, keď sa stretne viac faktorov únava, hormóny.
Mojej sestre nechutilo jesť, bolel ju žalúdok od nervov, so všetkými sa hádala dostala lieky na ukludnenie nie AD mala úzkostné stavy aj veľmi pozorovala dieta.Za radu od lekára nič nedáš lieky nemusíš brat.
U mňa to bolo presne ako píšeš, zlepšovať sa to začalo po pol roku a po roku som si začala konečne užívať dcéru a dala som sa do pohody. Ja som na nespavosť začala užívať Tryptofan +vitamín B, veľmi mi pomohol. Ak sa chceš vyrozprávať môžeš mi napísať súkromnú správu 😉
@lasona
@dadka128
@sojorez
@drzaopica
@elizabeth170 ďakujem žienky za vaše rady ❤️
@elizabeth170 písala som ti správu
Môže byť popôrodna depresia. Ja ju tiež mám, hneď som letela k lekárovi. Choď, prinajhoršom ta pošle domov. Budeš sa cítiť lepšie. Mne zastavili laktaciu, dali lieky a už mi je oveľa oveľa lepšie ♥️