Je to popôrodná depresia?

Uz som nieco take pocula. Ak mas samovrazedne myslienky, prestan kojit a mysli na to ze raz aj to druhe dieta bude velke. Ja som mala depky iba z unavy. Nehovorim ze absolutne nic ma nebavilo ale ani ja nie som ten typ komu sedi materstvo. Male protivne potvorky.
Ked som uplne mimo bezim do obchodu urobit si aspon aku taku radost. Ty si uz ale skusena mamina takze vies co a ako robit.
Ani ja nie som lyricka a nejake maminkovske osiale ma nechytaju ale na druhej strane mavam vizie a nadsenie do buducna. Napr ze ake to bude krasne ked bude dcerka vacsia. A neboj tiez si porevem ked ma jeduje a neznasam prebalovat varit prikrmy ani uspavat. Cize tak 90% toho co robim. A z duse neznasam v noci vstavat a o 5.30 vstavat. Vkuse som chora a boli ma hlava. Ja zijem len pre buduce dni. Ked bude mat tak 8rokov ze si skocime do kina a dlhe roky budem mat s kym ist do cukrarne 🙂
Len bojuj. Nekoj. Nemusis. A hlavne si necitaj mamilu! 🙂

Ja si nemyslim,ze toje kojenim. Pri kojeni ide o oxytocin a hormony šťastia, to je hlupost. Ja som mala to iste pri prvom,preslo to. Pridruhej mi gyn pred porodom povedal,ze ak budem mat depku,mam prist, nieco mi pichne. Ak mas rozumneho gynekologa, spytaj sa jeho a nie tu na mk.

@denisqaa kojenie moze udržovať uzkostne poruchy - hormonálne zmeny mozu sposobovat aj zmeny nalad, takže moze to byt aj kojením sama mas skusenost, ze to s kojením suviselo, takze nie je to ziadna hlupost ved sa nenadarmo hovori ze ,,mlieko udrelo do hlavy,,. myšlienky na samovrazdu, melancholia, strata zaujmu, smutok trvajuci aspon 4-6 týždnov nie je sranda. To čo prežívaš je možné ze je poporodna depresia. Porad sa s odborníkom, ideálne psychiatrom ono tí gynoši toto nie je ich odbor a velmi do toho nevidia, ja som sa po porode davala do kopy 3 týzdne, striedanie nalad som mala ze fest, kazdy den som bojovala nez sa to dalo do akeho takeho normalu.

Ahoj, presla som si niecim podobnym. U mna to s kojenim nesuviselo, kojim stale a mala ma 10 mesiacov. Poporodna depresia nemusi mat ziadnu pricinu ako napr. kojenie a moze. Skor ide o hormonalne zmeny a nejake ocakavania (nesplnene).
Ked sa spatne obzriem, osobne si myslim, ze u mna to nastartovala akutna sekcia. Mala bola koncom panvovym, pripravena som bola odrodit ju aj tak normalne, vyhladala som aj porodnicu, aj porodnicku. Nakoniec sa to cele zvrtlo a mala sa narodila cisarskym rezom. Ako si rodila ty? Prvych 24 hodin teda bola so mnou minimalne - takto mi to ozrejmila aj psychologicka, ze tam je mozno pricina. Ze som ju potrebovala a chcela mat pri sebe a nemala.

Presne ako pises - prvych par dni bolo v pohode - to su este tie endorfiny po porode. Ale ca. po tyzdni ma to draplo. Neustale som plakala, nebola som vobec stastna. Jedine v spanku som bola OK. Prebudenie ma desilo, ubijalo ma zit. Malej by som nic nespravila, ale nad tym, ze cosi sebe - to ma napadlo vela krat. Pozerala som z okna a zavidela ludom ich zivoty, ze idu do prace atd. Toto obdobie si pamatam len hmlisto. Inac z tohto mojho stavu bola prirodzene nedobra aj mala. Bola velmi placliva, ked nespala, len plakala -- citila to zo mna. Maly je v pohode tvoj?

Skratim to, ako prislo, tak odislo, ca. 3 mesiace po porode. Od vtedy akoby utalo, aj malinka bola v poriadku. Ked dnes o tom s niekym hovorim, niektori sa cuduju, ze som nevyhladala odbornu pomoc. Nie je to sranda. Ty si to uz zazila, tak hadam vies posudit, ci je to to co si uz prekonala alebo horsie.

A este jedna vec - pomohla mi jedna maminka tu z MK a velmi. Pisala mi o svojich pocitoch - snazila sa prist na to, preco mi je tak na houby. A v podstate ma ukludnila a nasmerovala. Velmi vela zien preziva taketo stavy. Len to netreba podcenit - poporodna depresia moze trvat aj roky ☹

@engie2 maleho som porodila vo vani .. Tie kontrakcie boli tak silne a tam ma to trochu prešlo a vtedy to prišlo ( v nemocnici ) .. Presne takto sa cítim aj ja .. Desim sa každého rana a toho co príde . Ako si to prekonala ?? Maly cez deň pekne spinka ale ked nespí , tak tiež len plače .. Väčší syn sa tiež zmenil .. Ticho si sedí a sleduje co sa deje .. Takto sa cítim ešte horšie :/

@denisqaa ako som to prekonala? kazdy den som si povedala len ze musim vydrzat, ze raz to prejde. Ze predsa to nemoze byt trvaly stav. Nastastie mam chapajuceho muza a pomahal co to da, bral nas von co najviac do prirody, snazil sa z prace uvolnovat co to slo. Odmietal sluzobne cesty atd. Neviem co by bolo nebyt toho, ze bol tak napomocny. A tiez moja velmi dobra kamaratka ma tretiu dceru a nenechala ma v tom. Proste bud prisla ona s malou alebo my k nim. Treba spolocnost aj dospeleho cloveka. Nemas tam nejaku blizku dusu, ktora by preklenula s Tebou tychto par tyzdnov, mozno mesiacov? Aj toto je dobra cesta, vypisat sa z toho.. tu na MK

@engie2
@denisqaa chcem sa zamiesat do debaty... nemam poporodnu depresiu ale revem kazdy druhy den tiez. Ja prezivam isty druh sebalutosti. A zamyslam sa nad tym ze preco to robim naco sa lutujem. Aspon myslim ze sa lutujem. Potom sa spamatam a priam hyrim. Upracem cely byt skocim na nakupy alebo sa trhnen v kychyni ci umyjem okna. Alebo si vyhdem s malou autom na vylet cize urobim nieco navyse co je s dietatom nie uplne bezne.. a potom ked takto "nekmitam" tak revem ze uz nech je adelja velka a nech mam svoj zivot spat. Praca peniaze cestovanie vylety kina wellnessy. Uvedomujem si ze su to nadstandatdne malichernosti ale tak velmi sa tesim na pracu. Teraz este nemozem ist kedze moha mama az byd.rok ide do dochodku.
Ale ja dodnes velmi zle znasam matersku. Vobec si to neuzivam. A neviem jak si to mam uzit. Co si zeny na tom uzivaju? Lebo ja si viem uzit iba komercny druh zabavy. Jazdy na koni divadlo kino more restiky a akoze fakt 90% z toho sa s malym deckom neda.
Neviem si uzit 5x sprchovanie adelkinho zadku od hovien a 3x vydrhnutie jedalebskej stolicky od zvyskov jedla. Strasne ma to vytaca a spomaluje to neustale umyvanie niecoho. Navyse od porodu mam brutalny ekzem na dlaniach a nemam cas 100xdenne si nasadit gumene rukavice pri umyvani niecoho. A skodim si tym. Uz som strasne unavena z toho ze nespim normalne. Uzivam si matersku ked sme na dovolenke u rodicov ze mi vezmu malu na dve tri hodiny prec odo mna. Ale tym ze byvame 350km od mojich a 500od svokrovcov nemam tych prilezitosti oddychnut si. Adelka nechce cez den spat iba ak vonku v kociku takze aj to na 30minut tak ma to unavuje byt vecne von s nou. Nebavi ma to a nevladzem. Odratavam dni do prace a do maminho dochodku ze pricestuje a zaskoci ma. Dovolenka disaster.

Podla autora knihy ,,Jak žít s neurózou,, Kratochvíla, okolo 70% neuróz zmizne a vylieči sa spontánne, čiže bud faktory, ktore neurozu sposobili pominu alebo človek najde spriaznenu dušu, vyhovorí sa a takto sa z toho dostane.
@lenulienka86 do istej miery ta chapem. Tvoj zivot sa príchodom dieťaťa radikálne zmenil, a tvoje pocity su viac menej pochopitelne. Zrazu sa máš ,,preštelovať,, na matku, ktorá obetavo denne 100x umyje zadok a dalších 100x odlozí tie poondiate knižky, šufliky, ktore dieta vyťahalo...toto poznám.
Sama píšeš, že si vieš uzit len komercnu zabavu - to je trochu prizemne, ale nie je nemozné občas si to uzit. Kino, welnes s kamoškou, manzelom...chce to iste organizáciu, strazenie ale da sa to. Aj ta jazda na koni - ved jeden je na koni a druhy s malou. Proste treba začať hladat sposoby ako to ide a nie ako to nejde. Ja osobne tiež ešte nemám prespatu jednu jedinu noc celu od narodenia malej a to bude mat o týžden rok!!! Je to na slučku to nočné vstavanie a som z toho raidne ubytá aj ked muž mi pomaha, ale predsa...Snažím sa chodit von medzi kamaratky - tam často zistujem, ze ludia maju ooovela horšie problémy ako ja, a bojuju s rovnakými pocitmi ako ja. To mi dava taky pocit, ze nie som v tom sama. Do určitej miery je to teda aj o našom osobnom postoji, ako tento čas doma s dieťaťom prezijem.

@lenulienka86 Ahoj Leni 🙂 nie kazda zena sa narodi byt matkou. Byt matkou je podla mna poslanie. Ja sa tiez necitim naplnena... priznam sa otvorene - zavidim muzovi, ze chodi do prace, zavidim mu, ze nemusi cele dni "bojovat." Pisem bojovat, lebo podla mna toto je boj - bojujeme skoro so vsetkym - spankom/nespankom, prebalovanim, obliekanim, sustavnymi padmi a placom, jedenim, kocikovanim. Svoju dceru milujem, nikdy by som ju nemenila, nechcem uz ani zivot predtym. ALE.. je tu to ale. Nejako tiez stradam, mam pocit, ze ja ani neexistujem. Ja viem, ze to tak je a vsade. Proste tie deti nas potrebuju. Su dni, ktore si uzivam na plno a vobec nepomyslim na seba. Ale potom su dni, kedy mam pocit, ze naozaj moje JA slo uplne do prec.. Ale tak to k tomu patri.

Tebe nepomaha, ked sa stretnes s niekym? alebo nejako takto vyplnat dni? vies - myslim boj proti stereotypu. Niekde som citala, ze je podstatne sa inak nastavit - tie deti su taketo malinke len chvilu. Proste ich mat ako sprievodcom nasim zivotom - robit s nimi naozaj co sa da. Nesediet doma hlavne. Vonku je krasne, jedlo zbalis, nakrmis v kociku, atd. Kino - OK beriem, to nepojde. Ale nefixuj sa na to, co sa neda, ale co sa da. My sme pred chvilou prisli z Dni Petrzalky, mala bola uzasna, my sme sa zabavili, aj ona. Proste dobry vecer s priatelmi po nejakej dobe 🙂 Da sa.. buduci tyzden ideme na Kuchajdu - otvaraju letnu sezonu.. atd.. boli sme dnes plavat, potom na Kolibe na prechadzke. Zajtra ideme do Parka Andreja Hlinku - je tam akcia. Treba takto si naplanovat nejake kratkodobe ciele a preklenut toto obdobie. Potom uz budu nase baby partacky, budu moct jest vsetko, budu chodit, vediet hovorit - bude to bomba, uvidis 😉

@engie2 Presne takto som prežívala celé miminkovské obdobie dcérky 😕 Zbožňovala som ju a zbožňujem, ale bola vážne náročne dieťatko, nespavajuce, nepokojné. Čiastočne naozaj pomohlo zahltiť sa programom, robiť si vylety. Ale mne naozaj pomohol až skorý nástup do práce - od roka som chodila do práce 3x do týždňa na 5-6 hodín, mala bola zatiaľ s babinou. Zrazu som mala viac energie, viac trpezlivosti a úžasne som si užívala čas s malou.

Ja som si tiez presla zrejme popôrodnou depresiou...rodila som vo februari, najprv prirodzene, neskor sa to zvrtlo a musela som ist akútnou sekciou. Prvy den-dva bolo fajn,laska na prvy pohlad, potom nastupili depresie, ze sa neviem o malého postarat, plakala som myslim ze dva dni, uplne som sa netesila a pirtom som mala na to dovod-porodila som svojho najkrajsieho a najuzasnejsieho syna na svete...tak ako pise @engie2 , absolutne som nevedela co sosebou, len som plakala a plakala, samozrejme potajomky, lebo som sa za to hanbila....nevedela som ho nakrmit, citila som sa neschopne..plus sa k tomu pridali myslienky, z ci je toto prave to co som v zivote chcela, ze teraz uz s muzom nebudeme dvaja ale je tu dalsi cloviecik, o ktorého sa treba starat....uplne zmierane pocity som mala...na 4 den sme sli domov a odchodom z porodnice a prichodom domov sa vsetko zmenilo...depresiu som nechala za dverami porodnice a domov som sla nastastie s eufóriou a nadsenim.....vdakabohu

Ja len podotykam ze treba rozlišovat tzv. ,,baby blues,, čo je viac menej kratkodoba melancholia, plač, clivota..ktora trva krátko, rychlo odozneje. Poporodna depresia trva ovela dlhšie - niekolko týždnov a je to zavaznejší stav ako ,,baby blues,,. Ak tento stav trvá viac ako 6 týždnov a zasahuje do bežného fungovania človeka - strata zaujmu, neschopnost aj vstať z postele a čokolvek robit, tak vtedy je čas navštivit odbornika.

@denisqaa moze to byt kojenim, ale aj depresia. Skús navstivit odbornika. Ja som bola pocas celeho 8 mesacneho kojenia divna, na nervy. Potom som to ukoncila a bolo to uz ok. Tazko povedat, co je tebe.

@engie2 ano pomaha mi to. Co i len stretnut sa s niekym a presne naplanovat. Ano niekedy idem na ten strkovec kuchajdu zlate vajnory a pod len preto nech nie som doma.
Velmi to pomaha. Dnes sme boli v schloßhofe. Cez vikend nikdy nemam depky lebo sme s muzom a kmitame aby sme mohli poobede na vylet. Ale nahnevala ma aj tam. Ved jasne ze to nebolo romanticke rande. Ale boj o prezitie 🙂 od 12tej nespala a o 16tej mi tam odmietala zaspat nervacila som lebo som stratila hodinu marnym drncanim v kociku. Co ma zaskocilo lebo toto fungovalo vzdy a vsade. No co prekvapko. Potom hovienko pred zamkom. No akoze lepsie ako doma sediet ale nic super blahodarne to nebolo. Neni to pohlad pesimistu ale vieme ze ked decko spalo za cely den pol hodinu a podvecer nechce zaspat a nechce ani nespat tak to dost pokazi naladu ;/

@denisqaa kludne to moze byt aj kojenim...
ja som toto zazila pri prvej dcere. tazky porod, od zaciatku som si nejak nevedela k nej vytvorit vztah. najradsej som bola ked sa o nu starala moja mama. nenavidela som, ked plakala, desila som sa toho, ked sa mala zobudit. 10krat za den som bola schopna sa uplne zlozit a revat. nechapala som, co sa to so mnou deje, aj na malu som bola hnusna... a po mesiaci sa mi zrazu stratilo mlieko a s nim aj tie stavy.
pri druhej dcere uz som s tym tak nejak ratala a zhodli sme sa s manzelom, ze radsej nebudem kojit ako toto zazivat znova. sla som cisarskym ( v duchu som si to priala cele tehu...) a od zaciatku to bolo uplne ine, take ako to ma byt. bola som stastna, zalubena a vsetko fungovalo ako ma...
takze pokial mas pri prvom synovi skusenost, ze to suviselo s kojenim, asi by som to nesilila a radsej dala zastavit laktaciu. alebo navsteva u odbornika a mozno su nejake lieky aj popri kojeni...
kazdopadne, velmi Ti drzim palce aby si sa co najskor mohla tesit z babatka.

Baby , nastastie je to uz prec 🙂 asi pred dvoma tyzdnami to zmizlo .. Teraz normalne fungujem a robim co mozem .. Len ma starsi syn hneva , lebo každý deň je to boj s jedením , prebalovanim , kupanim .. Maly je zlatíčko a pekne spinka az do rana .. Mohla to byt ta popor. Depresia ?? Lebo vraj to baby blues trvá asi 2.,,3 tyzdne.

@denisqaa podla mna bola. Aj u mna totak vymizlo...

@denisqaa nie ze mohla, bola a je super, ze si sa s tym popasovala! zelam vsetko dobre 🙂 nech uz ziadne podobne depresie na teba nesadaju

Ďakujem 🙂) .. Mozno to bude zniet hlupo , ale kazdy den som prosila boha a neboheho otca , aby mi pomohli a dostala som sa z toho .. 🙂) Byt zenou je naozaj tazke .. :D ..