Dobrý deň, posledný rok mam také stavy, že ma nič nebaví, nič sa mi nechce, som neskutočne zo všetkého vyčerpaná. Ráno sa zobudím nevyspata, unavená aj keď som spala napríklad 10 hodín, mám problém vôbec vstať z postele a nachystať sa do práce. To sa odráža aj na mojom výzore, keďže celé ráno strávim v posteli a vôbec nemám náladu vstať, vychádzam z bytu ako matoha. Bez pleťovky, makeupu, učesaná len tak aby sa nepovedalo. Pred tým som sa licila a brala som to ako relax, kreatívne som sa tým realizovala. Teraz nič. Ani vyrážku si nezakryjem. Je mi to v tej chvíli jedno. V práci zatiaľ fungujem v pohode, ale je to tým, že z 12 hodín si môžem 6 čítať knižku alebo pozerať film, takže sa nenarobím. Po práci aj napriek skoro nic nerobeniu padám unavená do postele a zas nastáva kolobeh. Prehovaranie samej seba, že mám aj domácnosť, treba trošku popratat, nachystať nejaké jedlo. Ale stojí to veľa úsilia. Mám pocit ako keby každý môj krok ktorý urobím bol extrémne namáhavý. Všimla som si, že v poslednej dobu som aj citovo velmi ochladla. Neviem prejaviť lásku, strach, nešťastie. Proste voči každému pocitu som flegmaticka, často v prítomnosti ľudí reagujem automaticky aby si nevšimli, že som taká bez emócií, tak sa tvárim že ich mám keď je to potreba. Myslíte že je to depresia? Ja som pred tým taká nebývala. Chodila som cvičiť behať, medzi ľudí, rada som varila. Teraz sa do všetkého musím nútiť a vlastne robím len úkony potrebné k prežitiu
Dobrý deň, symptómy, ktoré popisujete môžu byť príznakmi depresie. Dohodla by som si sedenie s psychológom ako úvod. Ak bude treba farmakologickú intervenciu bude Vám doporučený psychiater, poprípade navštíviť praktického lekára, aj ten vie dať doporučenie k psychológovi a psychiatrovi.
Dodat vitaminy, upravit stravu, vysetrit stitnu zlazu, pridat pohyb. Mozno aj ta praca je problem, ze ako hovoris, ze 6 hodin z 12 sedis a citas knihu, alebo pozeras film. Telo a hlava, ked sa pouzivaju, tak sa vypracuju na vysoky vykon (sportovci, vedci). A rovnako nizkym vykonom sa vie utlmit. Ked nic nepomoze, az potom k psychiatrovi. A nie zacat hned antidepresivami, vsetko sa neda riesit hned tabletkami.
tiež som ti išla radiť nájsť si nejaký koníček, zacvičiť si a podobné veci, ale mám pocit, že aj s tým by si ma istotne odbila. možno by ti ozaj pomohla len návšteva u nejakého odborníka.
Áno, sú to príznaky depresie.
čo je to pleťovka?
@liljana stravu mám dobrú, pestrú tam problém nebude, štítnu žľazu mám tiež v poriadku, nemám príznaky hypotyreózy podľa mňa. Nechcem hneď všetko riešiť antidepresívami len sa pýtam, či by to nemohlo byť aj psychického pôvodu. Veď možno by mi pomohla aj terapia.
@babulkomale Skin care. Proste ranná a večerná starostlivosť o pleť. Kedysi som sa v Tom veľmi vyzivala, mala som niekoľko krokovu rutinu. Teraz si tlieskam keď sa nanesiem ráno spf
@1bambinko1 ako píšem skúšala som, veď pred tým som športovala ako divá, fitko, beh, korčule, bicykel. Skoro každý deň niečo. Teraz keď sa do toho donutim, celý čas čakám kedy to skončí
@babulkomale ja som myslela že pleťová voda
autorka - ale áno môže. Ja som tiež mala pred nedávnom niečo podobné. Stále ešte nie som v takom stave ako pred tým, ale možno to bolo aj (pretože mám aj iné dôvody) z nedostatku slnečného svetla. Teraz, keď je teplejšie, víde slnko, cítim sa lepšie, som viac naštartovaná. Aj ke´d to ešte nei je ono. Unavená som neskutočne
@kvetinka75 ja sa takto cítim ale že úplne každý deň. Celé minule leto najprv som si myslela, že je to únava z horúčavy, potom že to je len nejaká jesenná melanchólia, ale keď sa takto cítim už skoro rok vkuse, asi to nebude len sezónna únava. Skúšala som znovu začať športovať. Vytvorila som si návyk aj napriek únave a všetkému a začala som behávať. Za každého počasia, proste som chodila, pravidelne a dúfala, že mi pohyb urobí dobre, no nestalo sa tak. Možno tri minúty po behu som bola spokojná, potom prišla zas únava a vyčerpanie. Emočne aj fyzické. Stále som mala nádej, že časom sa to zlomi no po pár mesiacoch som vzdala aj ten šport, pretože mi to absolútne nič nepřinášalo a to ma frustrovalo ešte viac, keďže v minulosti som si pohyb užívala a tešila sa naň
Potom možno raz sa mesiac sa zobudím a som uplne plná energie, všetko sa mi chce, nič nie je problém a prídem si konečne, že dokážem fungovať ako normálny človek a nie jak troska. Ale po tom jednom krásnom dni to ďalšie ráno je zas o hubu a ďalšie dni tiež.
autorka - koľko máš rokov? Nestalo sa niečo vážne v tvojom živote? neštastie, sklamanie .... Ale odporučím - psycholog + psychiater. Aspoň sa porozprávaš a oni zhodnotia lepšie ako my tu
@kvetinka75 práveže žiadna udalosť, ktorá by to mohla spôsobiť. Mam 25, objektivne sa mám dobre, ale mám pocit, akoby môj život nemal zmysel, že len tak prežívam zo dňa na deň, nič ma neteši, ale ani nezarmuti. Cítim sa ako stroj, naprogramovaný na autopilota, ktory ovlada len základné funkcie. Určite sa porozprávam aj s psychológom, nechcem sa len zapchat liekmi je mi jasné že to nie je iba o tom. Len som chcela vedieť, či to vôbec stojí za návštěvu. Mám totiž stále takú stigmu zakorenenu v sebe, že pokiaľ nie som minimálne obeť násilia, nemam čo zaberať miesto u psychológa s mojimi "problémami" ktore keby počuje iný človek, rád by si to so mnou vymenil. To isté psychiater. Proste je ich málo, cakačky sú dlhé a nemisto toho aby si tam riešili ťažké stavy si tam napochoduje panička s tým, že je nebaví život a ani nevie prečo.
autorka - tak takýchto predsudkov sa rýchlo zbav. Psycholog aspoň objektívne, nezaujato zhodnotí tvoj stav. A možno ti niečo poradí, čo ti nedokáže povedať niekto iný. Predsa len má kopu skúseností.
Ale neviem čo sa deje v dnešnej dobe. Aby mladý 25 ročný človek, ktorý má byť plný života, plánov do budúcnosti, mal kopu záujmov, takto depkárčil. Čím to je.
u mňa to spôsobili rôzne životné udalosti, a možno aj vyhorenosť. ale ja už mám pred 50tkou, takže je to pochopiteľné. Ale u mladého človeka......?
A veľa je takých mladých ľudí
depresia sa nevyhýba ani 5 ročným... moje detstvo nebolo ideálne a veci som prežívala oveľa náročnejšie ako v dospelosti, kedy som zodpovedná sama za seba a viem si veci ako tak poriešiť. Každopádne mám skúsenosť s niečím podobným, u mňa to malo podobu burn out syndrómu, čiže ovplyvnilo to moju profesiu. Vyhľadala som psychológa aj keď až po veľkom časovom odstupe a myslím, že mnoho ľudí v mojej situácii by si možno pomohlo liekmi - a je to úplne v poriadku, až niekedy žiadúce, ja som chodila len na psychoterapie a po určitom čase sa to dalo do poriadku. Aj o tom otvorene hovorím svojmu okoliu a už bolo viac ľudí, ktorí eventuálne tiež boli viac naklonení návšteve psychológa keď mali problémy.
@kvetinka75 čo som čítala, tak depresia len vekmi ojedinele vzniká z nejakej vonkajšej príčiny, nehovorím, že to je môj prípad, nechcem sa diagnostikovať, ale veľa ľudí malo depresiu čisto z toho, že sa im zmenila chémia v mozgu, nemusí to byť zapríčinené vplyvom prostredia. Ako tu už zaznelo, môže to dostať aj 5 ročne dieťa. Niekto to dokonca prirovnáva k zhoršenému zraku - nie je to vždy len u starších ľudí.
autorka - tak to áno. Len v dnešnej dobe je toho strašne veľa. Kedysi to tak nebolo.
@kvetinka75 teraz mimo mňa. Áno, všimla som si že je toho strašne veľa. Ale je to aj tým, že jednak sa o tom ľudia neboja hovoriť, pred 20 rokmi keby niekto povie, že chodí na psychiatriu, tak ho majú všetci za blázna, ktorý by mal byť minimálne nesvojpravmy, pokročila veda, psychoterapia, lieky máme nové. A ďalšia vec, čím ďalej tým viac ľudí pracuje hlavou, takže je prirodzené, že je viac aj týchto ochorení. A čo som si ešte všimla v mojom okolí, veľa ľudí v tvojom veku má psychické problémy a rieši ich alkoholom alebo inou závislosťou, pretože im to dáva ten pocit že sa potom cítia lepšie ale vôbec neriešia to, prečo sa cítia zle.
@alexnina777 životosprávu mám myslím slušnú. Krvný obraz som mala naposledy v norme, nedostatkové živiny dopĺňam vo forme výživových doplnkov a tam si dávam záležať aj na kvalite a obsahu účinných látok. Fyzicky nemám žiadny problém. Mala som hranične železo, ale to už dopĺňam a minule bolo v norme už aj to.
To je dobre, ze riesis svoje mentalne zdravie a nie je to ziadna hanba. Ten stav trva uz velmi dlho, nie vzdy psycholog to vyriesi. Niekedy treba aj lieky na doplnenie serotoninu do mozgu, uzivat ich niekolko mesiacov a popritom riesit psychoterapie. Aj kedysi mali ludia psychicke problemy, uzkosti, depresie, ale o tom nehovorili, takze mozno toho nie je viac, ale ludia to chcu a nehanbia sa riesit. Vyskusaj par sedeni u psychologa, objednaj sa aj k psychiatrovi, lebo cakacie doby su neskutocne, ved vzdy to vies zrusit, ale za sedenie nic nedas.
autorka - tak už v mojom veku prichádza aj vyhorenosť.
Roky v práci, starostlivosť o rodinu, príp. rozvody. A už nevládzeš ešte niečo riešiť.
A na druhej strane, kopa mladých tiež pije, berú drogy. A teiž neriešia príčiny a veľakrát to skončí tragicky. Ty sama si napísala, že máš v sebe niečo, čo ti bráni navštíviť psychologa a to si mladá. Čím skôr začneš riešiť problémy, tým lepšie.
Serotonín sa dá získať stravou, ak nie je v tele skrytý
zápal , napr. v žalúdku, potom sa nevstrebávajú
mineraly prijaté v strave. čiže sa setotonín netvrorí, preto je treba ist postupne nájsť príčinu..vačsinou takto telo dáva signál že niekde je problém vnutry, treba nájsť príčinu..
@alexnina777 viem ako rozoznať kvalitné výživové doplnky a aj všetko, čo sa týka životosprávy. Neviem, kto je pán Andrej ale určite to nie je jediný odborník na zdravu životosprávu. V tejto oblasti som si dostatočne istá svojimi znalosťami. Viem, že nie je jedno aké magnézium mám užívať a nerozhodujem sa podľa ľubiveho obalu.
@alexnina777 a serotonin sa syntetizuje z aminokyselín, ktoré sa vstrebávajú v črevách, keby mám problém s črevami, asi by som mala aj iné nedostatky, nie len serotonín. Ostatné mikronuttienty mám podľa krvi v norme, takže problém vstrebávania a poškodenia tráviacej sústavy to naozaj nebude.
autorka - čo sa týka stravy .ja som začala teraz cez spotify počúvať rôzne podcasty - búrači gastromýtov, zdravie do vašich uší a iné. Aj Bukovský, hoci ho veľmi nemusím, neviem prečo, nie mi dvakrát sympatický 🙂, má na youtube dobré videá a hovorí k veci. Síce nie so všetkým na 100% súhlasím, vyberiem si z toho čo mi vyhovuje.
Upravila som aj stravu, niečo podľa ajurvédy, niečo podľa orgánových hodín a aj to mi veľmi pomáha. Z každého som si niečo vybrala a zistila som, že strava veľmi ovplyvňuje človeka - aj správanie a náladu. Skús niečo aj v tomto smere. A ako spávaš?
Ešte odporúčam dohodni sa s nejakou kámoškou a niekam choďte - prechádzka, káva, wellness. Možno aspoň na pár min. sa ti zlepší nálada
Keďže to už trvá dlho tak smer psychiater.