Posledne tyzdne velmi malo spim, dlho zaspavam a kvalitu spanku mam slabu. Velmi zijem pre pracu, pracu si nosim aj domov a nic ine okrem prace nemam, ale zaroven som malo produktivna. Do vsetkeho sa musim tlacit, ide mi to pomalsie, pracujem aj cez vikendy. V praci citim aj smutok, ked vidim ako sa tam predbiehaju a pchaju veducej, ta je preafektovana, privlastnuje si kazdy myslienku a potom vycita, ze sme sa neozvali. A co sa tyka kolektivu v praci, vsetko cisto materialne zalozene, vsetko kupuju len to najlepsie a hlavne vela...Dni idu a ja neviem z tohto kolobehu von. Citala som aspon knihu, uz velmi malo. Cvicila som, uz skoro vobec. Cestovala som za rodinou, uz dlho som ich nevidela. Zijem sama a moj den je o tom, ze idem do prace, kde je toto obdobie kopec prace a stresu, pridem domov a bud lezim od unavy alebo jem. Nieco ako emocne jedenie, kopa sladkeho a nezdraveho. Citim sa slaba a uz ani nie zdrava a necitim sa byt stastna. Vztah mam, ale sme spolu hrozne malo. Priatel ma svoju karieru, chceli sme skusit aspon spolu byvat, raz o tom hovorime, potom cuvme a civto nie je malo...citim sa vsak uplne osamela. Som v produktivnom veku a nezijem. Chcela by som v praci poriesit pracu a plna energie prist domov, kde nebudem osamela a moct byt aj s mojou biologickou rodinou castejsie. Casto premyslam nad zivotom, ze tu mame byt produktivny, lojalny a stastny...ja netvrdim, ze nie som spokojna, mam vsetko, co som si priala, ale moje dni su jednoliate, kazdy den nad tym premyslam....aky to bol den, ci som bola prospesna, s kym som sa zhovarala, zijem tak, ze premyslam, ze uz som v zivote tak daleko a tak som vnutorne smutna a neviem z toho von...asi zacat id mojho vztahu, chystam sa s nim porozpravat, lubim ho, co dalej, ci vieme byt spolu, potom praca, odfiltrovat tie negativne pocity a snazit sa byt s rodinou...zda sa to lahke a ide to tak tazko, uz som v tomto stave dlhu dobu, citim sa tak uz nejake roky....skusala som rozhovory s terapeutmi, niekedy to povzbudi, niekto zdiela vase pocity a smutky, ale neriesi to moj zivot...ziadna zmena, ako mam urobit zmenu?
Vela stresu+malo sexu = to co prezivas....teraz vazne.
Človek je tvor pohodlny a nerad robi zmeny.Radsej zostane v nekomfortnej zone,ako spravit razne rozhodnutie.Skus ubrat prace,zacni behat aspon 3x do tyzdna a za 3 mesiace pocitis zmenu.Stratila si rovnovahu medzi pracou a volnocasovou cinnostou,ktora pôsobi regeneracne na telo.Ak nic nespravis,skoncis totalne vyhorena a vyflusnuta a bude ti vsetko jedno.Odstran negativne pocity v sebe,vykasli sa na kolegyne,ries len seba.Takze od pondelka aspon 3x tyzdenne beh,zapis do kalendara,neexistuje,ze sa neda a po 3.mesiacoch mi napis ako sa mas.Drzim palce😉
"Ked si mysli,ze nevladzes,mas este 2x tolko energie,kym padnes na zem"
Toto je motto z vojny,ked nas dusili v prijmaci a musim povedat,ze aj v realnom zivote,maju tieto slova, co povedat.
Práca ťa pohltila a všetko ostatné išlo bokom, žiješ veľmi nezdravý život, nazdravá strava plná cukru ako píšeš. Cukor ti berie energiu, ubíja ťa, nedokážeš sa sústrediť a je hlavnou príčinou nespavosti a depresie. Ako @tundra radí chod si prevetrať hlavu na čerstvý vzduch, športom sa nabiješ energiou a budeš sa cítiť lepšie. Už žiadne sladkosti, nahrad ich Ovocím. Tento nezdravý stereotyp ti zaručí, že skoro skončíš na antidepresívach.
PROSIM TA zober si dovolenku a sprav pre seba nieco pekne. Chod za rodinou a chod kludne aj sama niekam na wellness. Alebo si daj spravit novy uces za nechutne vela penazi. Vsak to nie je zivot, to je len pomale bezutesne cakanie na koniec. A ked zacnes byt k sebe trochu laskava, sprav hrubu ciaru medzi pracou a sukromnym zivotom. Ziadna praca doma, mimo pracovnu dobu. Doma je priestor na zivot. A s tym partnerom, tiez bieda, ak ste obaja takito bez duse, asi to nie je ten pravy vztah…
máš depresie. málo spíš si unavená... navštív psychiatra.
Tu je pekne rozpisane podla TCM,(tradicna cinska medicina)co spôsobuje oslabenie ladvin a nasledne symptomy.
https://annatsu.at/so-staerkst-du-deine-nieren-...
myslim, ze odpoved mas hned v 2. vete...praca, praca a praca...a z nej stres a ziadny iny zivot. Musis si urcit priority nakolko je dolezita praca, zdravie, vztahy, rodina, zaluby.
Ale kludne to moze byt depresia, proste vyhorenie.
So zmenou musis zacat sama...povedat si, ze napr. kazdy den sa pojdem na pol hodinu prejst vonku a aj to zacnes robit. Male veci, male kroky, ale aby si to urobila.