Je to anorexia?
Mam 22 rokov, od malička som bola dlha a chuda. Mama sa so mnou veľmi trápila s jedením keď som bola mala no potom nejak na druhom stupni základnej skoly som už normalne jedla. V puberte dokonca až za dvoch. Mam asi rýchly metabolizmus po ocinovi, a preto som odjakživa mohla zjesť aj slona no nepribrala ani gram. Dokonca som už po pôrode, v tehotenstve som pribrala 15 kg no ako sa dcérka narodila hneď som mala pôvodnú váhu naspäť. Dlho ma trápilo aj stale trápi že som chuda a nemam take tie “cici rici” ako väčšina žien v mojom veku. Snažila som sa pribrať no nikdy to nešlo. No v poslednej dobe mam problem s jedlom. Začala som jest veľmi malo. Zjem len raňajky obed a (nie vždy) veceru. Všimla som si že je to tak odkedy mal moj muž narazky na moje porcie jedla. Vždy sa čudoval a smial že ako vela som si nalozila, že toľko by nezjedol ani on, že sa boji že som tehotná keď toľko jem a dokonca si robil srandu že mi zákaže jest. Proste vždy nejak nevhodne komentoval to čo jem. Vždy Ma to vedelo nahnevať ale nedávala som tomu nejakú veľkú váhu. Ale pozorujem sa že odvtedy som naozaj začala jest menej. Je mozne že je to nejaká “podvedoma” anorexia? Mam 180 cm a 50 kg. V žiadnom prípade si nemyslím že som tucna no napriek tomu nejem pretože strácam chut do jedla. Úplne mi stačia tie dve jedla za deň, vobec necítim hlad. Keď zjem viac je mi na zvracanie. Ako si mozem pomôcť?
Na rozdiel od všeobecnej mienky, anorexia nie je o tom, že si niekto myslí, že je tučný a preto chce chudnúť. Anorexia je celkovo nechuť do jedla, alebo až neschopnosť jesť, niekedy aj napriek snahe. Takže áno, ak máš pri výške 180cm hmotnosť 50kg, ďalej chudneš a nedokážeš jesť toľko, koľko by si potrebovala, asi by bolo dobré obrátiť sa na odborníka.
Ja si nemyslim ze mas anorexiu. Ja som mala mentalnu anorexiu a zvycajne je pricina nieco uplne ine nez samotne jedlo . Tvoj muz je blbec lebo ak pri tej vyske mas 50 kg tak musis byt extremne vychudnuta, hoci za to ako pises nemozes lebo uz si raz taka . Na tvojom mieste by som muzovi otvorene povedala co Ti tym sposobil ,nech si tie ustipacne poznamky necha a mozno tento rozhovor bude bodka za tymto obdobim.
Skôr ako mentálnu anorexiu máš retardovaného manžela. Mám 158 cm a vážila som 39 kg. Vyzerala som strašne. Skončila som na infuzkach v nemocnici lebo som nevládala stáť na nohách. Nebola mi diagnostikovaná anorexia. Mala som ťažké obdobie a proste mi nechutilo jesť a žalúdok sa mi tak stiahol, že som nedokázala nič zjesť. Keby si mala nadváhu a jedla takéto porcie, tak by sa dali poznámky tvojho muža pochopiť, ale pri tvojej váhe a výške je to proste slušne povedané debil. A pre takého debila sa zdravie ničiť neoplatí.Dúfam, že má aspoň tehličky na bruchu, svaly na rukách a maká denne 2 hodiny v posilke a žere len šalát a bielkoviny inak by som mu ten tanier aj s tou porciou treskla o hlavu aby sa zobudil. Inak ja napríklad neraňajkujem len obedujem a večeriam a tiež mám väčšie porcie, ale tak mi to vyhovuje.
A nezavidi ti ten tvoj muz nahodou, ze mozes zjest, kolko chces a nepriberies? Podla mna aj on by chcel jest take velke porcie ako ty, len mu to tak rychlo nespaluje /a ocividne ani nepali, ked ti rozprava taketo veci/. Mozno by si mohla zacat postupne po troche zvysovat porcie jedla, aby si zaludok opat privykol. Potom manzela nakopat do zadku a povedat mu, ze si nezelas, aby este niekedy riesil tvoje porcie. A v neposlednom rade tie s tymi "rici, cici" by zase vacsinou chceli mat postavu ako ty alebo by ti minimalne chceli trochu darovat zo svojich kil 🙂
nie som odbornik, no myslim, ze by som sa obratila na psychologicku, lebo ano, myslim, ze podvedomo si si vytvorila nechut k jedlu a tym, ze si si stale zmensovala davky uz ti je zle. Urcite to treba riesit. Drzim palce a je super, ze si to uvedomujes. Cim skor sa obratis na odbornika, tym lepsie 🙂 a muzovi by som pekne vynadala, ze co sa sprostosti ti rozprava.