Neviem preco, ale uz dlhsiu dobu (cca 2 roky) si myslim a mam taky pocit, ze dlho nepozijem. Ze ja asi nebudem ta, ktora sa dozije vysokeho veku, ze urcite si po mna smrt pride ovela skor. Otec mal vaznu operaciu a vlastne potom som si tak viac uvedomila, ze aky je zivot krehky a kedykolvek sa moze skoncit. Tiez mam niekedy depky a je mi tazko, napriklad soferujem do prace a vnimam tie auta oproti, ze nemusi to byt moja vina, ale vrazi do mna kamion a v momente zo mna bude uz len mastny flak. Lucim sa casto s rodinou tak, ze ak by to malo byt nase posledne, budu vediet, ze ich milujem, ze moje dieta je uzasne. Muz vie, ze ak by som mala nehodu, organy darovat nechcem, ze nechcem byt umelo udrziavana pri zivote, ak stratia nadej v moje uzdravenie, ze musi vediet nahradit aj mna, aby vzdy povedal synovi, ze ho milujem a stale ho budem opatrovat. Viem, je to trochu morbidne, snazim sa tym nezit, ale hocikedy mi to pride na um, mozno viac ako inym ludom.. Nielen to, ale desim sa smrti najblizsich, ze moze to prist kedykolvek, a mam obavy, ze by som to so svojou superprecitlivenostou nedokazala uz uniest.. Myslite, ze mozno mam nejaky psychicky problem a mala by som sa z toho zamotaneho myslenia rychlo zobudit, alebo moze byt na takej "predtuche" aj nieco pravdy?
U mňa detto.. nikto o tom nevie čo prežívam vnútorne, ten šialený strach, čo ak.. milujem lietanie, lietadla, ale keď sme leteli na dovolenku tak mi bolo do plaču, že čo ak sa niečo stane.. keď syn 11 r. zostane doma a my ideme na nákup, že sa nemusíme vrátiť a on zostane sám.. že sa mu niečo stane.. mám rodičov vo vysokom veku, okolo mňa kopec ľudí zomrelo, neviem to spracovať, dokola sa mi to motá v hlave.. moje strachy.. bojujem s tým sama, lebo by ma nikto nepochopil.. bojím sa čo ma čaká, čo bude.. mám vcelku fajn život, skvelého syna aj muža, okolo seba správnych ľudí.. a strach.. zo smrti, z úrazu, z nehody.. nie si sama ..
Mňa tento strach tiež chytá, najviac vtedy,keď ideme s mužom v aute a deti sú doma. Ak by sme havarovali a neprežili obaja, čo deti samé na tomto svete? Pomáha odovzdať tieto obavy vyššej moci. Zatiaľ sme tu.
V živote by ma takato téma nenapadla . Ako okey , autá lietajú , chyby sa stavaju … ale , prečo si ničiť dva roky svojho krásneho života nad takouto depkou . Všetko je o nastavení mysle . Ja by som sa nedokázala od svojho dieťaťa odlucit s pocitom , že už sa k nemu nevrátim. Stavaju sa životne situácie , ale ja si ani jednu z nich do hlavy nepripúšťam . Hlava je centrum všetkého , čo si do nej dáš , to tam aj máš , a taký pohľad na svet máš . Život je tak nádherný . Lenže to musíš cítiť aj ty .
Zažívam to isté nedá sa s tým žiť baby napíšte mi niektorá správu potrebujem o tom pokecať aspoň viem ze niesom sama
Ja mám tiež niekedy také stavy, ale snažím sa aby ma to tak neovládalo. Ale zaujímalo by ma prečo nechceš darovať orgány?
Toto je v hlave.. X sedení u odborníka bude o tom ze všetko začína konci ako si to nastavíme my v hlave.
Musis rozmýšľať ináč, pozitívne, vnímam to pekne krásne ved kszdy deň je toho tak veľa co ti vycari úsmev.. Muž syn rodina.. Treba sa tešiť užívať život je rýchly prečo sa ubijat myšlienkami na smrť.
Smrť je prirodzená nezmeníme kolobeh ľudia starnú a zomierajú.. Tak to proste je.
Treba si nájsť oblub činnosť aktivitu koníček knihu tráviť čas s deťmi a nie rozmýšľať co ak má cestou prejde auto.. A denne co ak.. 🙄
podla man to napadne kazdeho, no hlavne je sa v tom proste neutapat. nie je taketo veci ako ovpyvnit a zit s nimi s tym, ze nad nimi budes neustale premyslat, ta podla mna dost obera o taky ten stastny bezstarostny zivot
Asi každý máme občas takéto myšlienky. K tím orgánom, ak ich nechceš darovať, tak to musíš spísať u notára, lebo inak, ak si zdravá, tak ti ich aj tak odoberú. Slovenská legislatíva.
Predtucha že všetci zomrieme a nie sme schopní ovplyvniť kedy nie je predtucha, to je realita.
Pohlad do slnka je kniha zaznamenavajuca pripady psychiatra Yaloma z praxe. Hovori o strachu zo smrti, kt. sa skryva skoro za vsetkymi nasimi strachmi a depresiami. Akoby prirodzene. Smrt vnima ako tabuizovanu nevyhnutnost - vnimame ju ako pohlad do slnka, pred kt.ostrymi lucami tiez zatvarame oci. Radi zit zivot naplno, zmysluplne, tym com mame radi a s tymi co mame radi. Velmi v skratke. Kniha sa da kupit.
poviem ti, poznam vemi dobre a upne normalne to nie je. Mohla by ti pomoct psychoterapia. Ja uzivam dokonca AD. Dnes som uz o 100 percent lepsie ako pred tym a to mam viac zdrav. probemov.
Ahoj chcela by som ti napisat spravu ... zazivam to iste