Je možné hospitalizoavť človeka s úzkosťou a panickou poruchou?

hospitalizuje sa kazdy, komu pschicka porucha/ochorenie zasadne zasahuje do zivotal rpipadne do zivota inych, cize ano, je to mozne.

Samozrejme. Treba sa pýtať lekára, nech pošle.

Lebo stretla som sa skôr s vyjadreniami ktoré obsahovali asi to že PP nie je diagnoza na hospitalizaciu, že na to su ine ovela vážnejsie diagnozy.. som z toho potom zmätená.

vzdy to zavisi od konkretneho stavu.

Ja som bola hospitalizovana s uzkostnou poruchou a panikou a teda bolo nas tam takych dost. A to som teda bola este aj samostatna, chodila som normalne von, len som mala hrozne vela fyzickych obtiazi, velmi silne uzkosti, panicke zachvaty a zly spanok.
Len teda, ak cakas nejake ine anidepresiva ako tie "klasicky ambulatne ordinovane", tak ine tam k dispozicii nemaju. Vyhoda je, ze sa moze liecba rychlejsie upravovat, kedze sa denne sleduju reakcie pacientov na lieky. Mne pomohlo skor ine, a sice odputanie pozornosti, v liecebni sa stale nieco dialo, bol tam program, vela aktivit, spolupacienti. Tiez nas tam ucili nejake techniky na prepnutie pozornosti od uzkostnych myslienok. No a v neposlednom rade, ako som prvych par dni pocuvala niektorych spolupacientov, ako o tych uzkostiach stale tocia (co som robila aj ja), tak som si povedala, ze tak toto nie, takato byt nechcem 🙂 a schvalne som zacala vyhladavat hocijake ine temy rozhovorov. Dost rychlo to preslo do znesitelnej podoby vdaka tymto veciam, povedala by som, ze za 10 dni, a telo sa postupne nejako zhojilo. Rok som potom este chodila na terapiu, ktora mi velmi pomohla.
Ale teda spolupacienti, ktori boli na tom horsie, ze napr. uz 25 rokov viac menej nikam nechodili, tak tam to slo samozrejme o dost tazsie. Ja som isla v podstate po 2 mesiacocg problemov, treba zacat cim skor.

@marianarem no problem trva aktualne rok, najcerstvejsi problem cestovat medzimestskymi spojmi autobusov a vlakmi po havarii autobusu, dovtedy som bola cca 3 roky vporiadku a liecba bola s malymi odchylkami uspesna ale neskor mi lieky zacali skodiť a prejavilo sa to az po nejake dobe uzivania. Takze po dohode s lekarom nasledovalo vysadenie. Prvotny spustac problemov bolo fyzicke napadnutie byvalym partnerom pod vplyvom alkoholu. Ale nejako som dtale napredovala a po pr rokoch trapenie a chvilke liecby som zacala pracovat, tesila som sa ze som zdrava az do osudneho dna kedy som bola ucastnikom nehody cestou z prace, nic sa mi fyzicky nestalo ale utrpela som velky šok, odvtedy nie som schopna cestovat, rok som bola na pn a skusala nove lieky 2 druhy ale prestala som po nich jest, prestala som spať, vyčerpanosť, velke nevolnosti, zvyšeny tlak ktory som bez liecby nemala, cize opät vysadenie, uz je to pomaly rok a pol, bola som teraz 2 mesiace na urade prace a mam vyhliadnutu novu pracu do ktorej by som rada sla, co z toho ked nie som schopna normalne zit a fungovat, proste nech do liecby a progresu dam akokolvek vela energie tak 0b vysledok, som z toho uz naozaj unavena preto sa pytam a zvazujem aj tuto moznost, lebo nie je pre mladeho cloveka asi vacsej hanby ako ked sa okolie smeje na tom ze neviete normalne cestovat alebo niekam sama ísť, a je na vas ukazovane prstom ako nechcete pracovat, ako ste leniva a ako vas kvoli tomu niekto vyhodi z domu. Nemam proste uz silu vysvetlovat ze si nic nevymyslam a obetovala som liecbe niekolko rokov, snazila sa aj sama na sebe pracovat a stopa po zlepseni ziadna, s vynimkou toho roku a pol kedy som bola opäť normálna plne fungujúca zdravá bytosť

@marianarem najhorsie na tom je ze nemam pochopenie a podporu naozaj nikde, ani rodina ani prtner nakolko nikto z nich taketo problemy nemal tak tomu nedevaju nejaku velku vahu, ta lahostajnost ma mrzi asi najviac, nakolko som vzdy bola napomocna kazdemu kto potreboval a obetovala som aj svoje veci a sny, a teraz proste cloveku ktory potrebuje pocut a citit ze niekto stoji pri nom opätuju miesto par vludnych slov vysmech a nepochopenie. Fakt mi memomentáne asi dochadza preco sa stava ze ludom dôjde trpezlivost znasat takuto krivdu, lebo ludia vedia byt aj k svojim najblizsim tak velmi kurti, a pritom by stacilo len malo..

Tak chod skusit tu hospitalizaciu. To nevychadzanie z domu je castejsie, ako by sa zdalo. Moj sused uz napr. tiez vyse 20 rokov nevychadza kvoli uzkostiam, ale az tak, ze vacsinou ani na dvor. Tak 2x do roka ide niekam v doprovode. Tiez bol napadnuty. A poznam dalsich takych, casty problem byva napr. ze ludia nevyjdu z urciteho okruhu, napr. nad 10km, alebo do inej mestskej casti, na druhu stranu rieky a podobne. Priciny byvaju rozne. U niekoho ani nie su jasne. A niekedy to byva az kuriozne, napr. na lieceni sa jedna zena priznala, ze mala raz salmonelu a pustila do gati a odvtedy je v uzkostiach, ma problem ist busom a podobne, lebo tam nie je zachod. Na co sa pridali dalsie baby, ze aj ony maju problemy kvoli zachodu.
Mna zachranilo, ze som si povedala, ze aj keby sa co dialo, tak vychadzat budem. Radsej s uzkostou vonku, ako nemoct vyjst. Prichadzali na mna stavy aj vonku, raz som chytila panicky zachvat aj u kamosky na navsteve, ale chodila som.
Ked nic ine, tak na lieceni aspon uvidis, ze nie si sama, ze nie si divna a leniva, a ze sa takto trapi dost ludi. V ramci liecenia byvaju aj intenzivne terapie, ja som mala individualnu, skupinovu a muzikoterapiu. Na tvoj problem je uz dost technik, takze ja by som do toho sla.

@marianarem stravila som este v zaciatkoch liecby 1 den na psychosomatickej klinike, tam sa mi snazili nanutit ze mam poruchu prijmu potravy, sledovali a zapisovali co jem, ja som ale v tom obdobi nejedla preto lebo mi bolo fyzicky zle z kazdeho jedla mala som rozhadzane travenie po traume, z toho pristupu aky tam mali a z toho akych ludi som tam videla som sa citila psychicky este horsie preto som podpisala reverz, a dobre som urobila lebo po tom co mi bola stanovena spravna diagnoza a nie tiadna ppp a anorexia tak som pribrala zo schudnutych 38kg na 50-60-70 a aktualne mam 80kg cize anorexia to nebola a to som bola prijata priamo primarkou kliniky, cize uz ma. Respekt pred tym ktoremu odbornikovy verit, lebo vidim ze snazia sa ľudom fakt nanutit aj doagnozy čo nemaju. 😕

@marianarem cize v podstate aj ked si mala ataky a rozne neprijemne stavy tak si sa tomu vystavovala a chodila a robila vsetko aj to pri com prichadzali? Ako si napriklad riesila situaciu ze si bola niekde v meste mimo byd´iska a dostala si zachvat? Lebo to je vec co prekaza mne najviac, ze si neviem predstavit keby napriklad do toho autobusu nasadnem, zacne mi panika ze ako to potom riesit, kedze viem ze vystupit v cidzej dedine by mi velmi nepomohlo, zostat tak isto nie 😏 je to taka patova situacia

Neviem či dobre rozumiem, takže teraz rok aj pol neberieš nič?ty sa musíš pomaly vystavovať tomu stresoru, až zistíš, že to zvládneš.Mozno sa prvý x vrátiš, vystúpis skôr, ale musíš.Ale, keď teraz neberieš žiadne lieky už pracuje podvedomie čo, ak...príde záchvat, hanba, nikto mi nepomôže, nezvládnem to.Uz to máš tam niekde uložené, že cestovanie je stres.Ja som mala niečo podobné po tazkej autonehode a dodnes nesoferujem a do auta s kýmkoľvek nesadnem.
Čím dlhšie budeš doma, tým dlhšie sa zacyklis a budeš nahnevaná na seba, že nevieš zvládnuť takú bežnú vec aj, keď ty máš na to veľký dôvod, že sa bojíš.Sama sa musíš zobrať a skúšať cestovať

No tak napriklad u kamosky som jej povedala, ze prisiel na mna zachvat a isla som to do vedlajsej miestnosti predychat. Ked som bola niekde vonku a navalila sa na mna panika, tak som spomalila krok, aby sa zmiernila hyperventilacia, pripadne som si postala, predychala. Treba sa naucit nejake zvladacie techniky. U mna pomahaju napr. kratke nadychy a dlhe vydychy. Tiez zacal sledovat nieco vonkajsie, napr. stromy a tak, vyslovene si vsimat vsetko okolo. Ale niekedy pomaha aj praveze sa upriamit na priznaky a v duchu si komentovat, ze napr: Ctim paniku. Tazsie sa mi dycha. Nevadi. Je to neprijemne, ale nie nebezpecne. Panika na mna ide, lebo som zazila nehodu. Je to pochopitelne, normalna reakcia. Telo ma upozornuje, ze v tejto situacii sa mi uz stalo nieco zle. Ale nic viac sa nedeje.
Treba vyskusat, co pomoze tebe. Ja som taky typ, ze sa snazim neriadit strachmi, lebo som celkovo taka uzkostnejsia povaha a to by som za chvilu nerobila uz nic. Radsej hladam sposob, ako robit veci aj so strachom. Pri vacsine sa mi to aspon nejako dari. A tieto paniky a uzkosti, to som ozaj nechcela, aby mi to zacalo riadit zivot. Preto som aj dost rychlo nabehla na to liecenie, lebo sice ako-tak som fungovala, ale neskutocne ma to vycerpavalo, vdaka comu som nevladala robit vela veci, nevedela som to stopnut a videla som, ze sa moj zivot zacal tocit okolo.toho.
Inac tiez som bola na psychosomatickej v PK a ano, su tam dost zamerani na PPP, aj mna z toho podozrievali 🙂 Ale tak ja som uz mala diagnozu od psychiatricky uzkostna porucha, takze sa riesilo primarne to, ja by som tomu dala este sancu znova.

A rozmyslam, co by som robila v autobuse, ja by som tam asi s tym sedela a skusala si to v duchu komentovat, ako som pisala. Ono ked to clovek prijme s kludom , tak to tak neprerastie vacsinou, ako ked sa clovek zlakne este aj samotneho zachvatu. Ak by sa to nahodou vyostrilo a zacalo by to byt na mne vidiet a niekto by sa cudoval, tak ja osobne by som normalne povedala, ze mam zachvat paniky, lebo som zazila nehodu a snazim sa aj napriek tomu cestovat. Ze to ale nie je nebezpecne, len to musi prejst.
Ale vystupit a pockat na dalsi spoj tiez nie je tragedia, no a co. Dalsie razy to bude lepsie. Ale ako sa poznam, ja by som.asi nevystupila.

@marianarem ach ďakujem velmi pekne že je niekto kto to chape a nesudi ma zato, ze je niekto kto zaziva mozno nieco podobne a nie je mu to na smiech, uplne mam iny pocit teraz ked som videla tie riadky že nie som strateny pripad a nejako mimo. Ja si vsetky veci uvedomujem, aj to ze to nie je vporiadku, praveze sa k danej situacii staviam tak ze z casti chapem reakcie neskusenych, len uz som sa stretla s vysmechom aj u psychologicky ktora bola vyslovene ze neprijemna a vulgarna cize bola som tam raz, potom lekar ktory bol sice super povahou ale ked som mu pol roka alebo rok hovorila ze sa necitim dobre z lieku a povedal ze mam stale cakat tak ma to unavovalo, ja chapem ze kazdy liek moze mat nejaky vedlajsi ucinok ale nemal by urcite pretrvavat celu liecbu a obmedzovat pacienta. Aktualne som praveze nezaliecena 3tí mesiac, mala som Paretin 10mg na zaciatku ten nesadol, potom som mala Sertralin 50mg, ten zabral aj stabilizoval po dlhsej dobe uzivania stav ale postupne sa pridali vedlajsie a boli tak neprijemne aj po dlhej dobe uzivania ze som ho musela vysadit, potom skuska Elicei najslabsej varianty tu som tolerovala najhorsie nakolko som citila obrovsky pocit akoby predavkovania aj po pol roku, si mi nerobilo dobre ze to funguje aj na principe noradrenalinu a po zmene lekara som skusila opäť Paretin 20mg po nom som znova prestala jesť, začala byť vyčerpaná a podobne, z hľadiska fyzickeho pocitu som sa najlepsie citila prvych pr rokov ked zabral Sertralin 50mg, vtedy bol aj ten rok a pol kedy som zacala opäť normalne zit a fungovat aj osobne aj pracovne, potom by som na druhu poziciu dala stav bez liekov s tym teda ze mi prekaza problem cestovat a travit cas uplne sama asi aj z hladiska zlej skusenosti so zachvatmi, a potom vsetky ostatne lieky, cize v podstate psychicky sa necitim nepresivna a podobne, neprijemne pocity mi sposobuje prave to obmedzenie ze kvoli uzkostiam nemozem cestovat, a normalne fungovat. Skor som clovek vesely, mam rada ludi, co je paradox v tejto chvili tak milujem cestovanie v akomkolvek sposobe, vzdy som si cestovanie maximalne uzivala a mala pohodlie, az kym nezacali tieto problemy, niekedy si tak hovorim ze proste pojdem, sadnem do autobusu a aj keby ma tam malo rozdrapit tak budem sediet az kym nepridem kam mam, len realita je trosku ina, podarilo sa mi pred par mesiacmi zaviatkom roka odcestovat autobusom uplne sama hodinu cesty, najprv mi bolo neprijemne, snazila som sa sama ako hovoris v duchu hovorit ze je vsetko ok, ze su ovela horsie veci ako toto ze len predychaj, skludni tep, a proste seď snaz sa pozorovat cestu, ľudi. A mala som pocas celej cesty neprijemne pocity ktore sa striedali s tymi znesitelnymi. Ale nakoniec som docestovala a velmi som sa tesila naozaj ako male dieťa že sa to podarilo. Pre niekoho banalna vec, pre mna hotovy zazrak. Ale neznasam ten pocit vysmechu ked na mna rodina alebo okolie ukazuje prstom ze preboha ved si mlady dospely clovek a aj ostati zazili a ovela horsie nehody, ja to chapem a obdivujem ich ak ich to nezasiahlo ako mna, ale nerobim to urcite schvalne. Praveze by som povedala ze nitko si neuveodmuje ako vovnutri trpim ze mam dost co robit s vlastnymi vycitkami a posledne co potrebujem je pocit odpisania od najblizsich, nikomu som nic neurobila, za napadnutie partnerom nemozem a za to ze som sla unavena z prace a napalila to do nas opita dochodkyna tiez nie, sedela som hned vpredu pri vodicovy a vodic znova jazdi aj ked bol par mesiacov kvoli tomu tiez PN. Tak vsetci mi vycitaju aj to ze ked jazdi znova ona tak preco by som ja nemala cestovat. Tazko sa to vysvetluje niekomu kto nezazil ze clovek chce ale nechce si sposobit trapas

No vidíš každý úspech ta posmeli...aj vtedy si docestovala a bola pyšná.Bohužiaľ mozog nás niekedy plasi zbytočne a všetko vyhodnocuje ako riziko, lebo už to raz zažil ako hrozbu.Mojej kamarátke raz prišlo zle na výstave veľa ľudí, vydychany vzduch čo čert nechcel našla si prácu v cestovke a to musela chodiť na výstavy.Mesiac dopredu mala stres povedala, že radšej sa stále hrabala v katalógoch, rozprávala s ľuďmi a zvládla to.Kto to nezažil nikdy ťa nepochopí.Najlepsie je sústrediť sa na niečo ..pozerať kto má aké topánky, zobrať si časopis, čítať správy na mobile.Skoda tie lieky sú dobrá barlička môžeš vyskúšať si dať ukludnovak pred cestou nebudeš tak silno reagovať.Seroxat berie kamarátka a veľmi jej vyhovuje.Najdi si terapeutku s prvou si si nesadla toto je skôr o terapiach pochopiť, že sama si si nepriateľ.A tým, že si doma utvrdzujes sa v tom, že to nezvládnes.Pozri vždy je únik zastaví skôr, predýchas ono ten prvý masívny útok odozneje budeš zhlboka dýchať atď...mne sa podobné stalo po očkovaní do 2 t záchvaty úzkosti mravcenie v hlave, pery mesiac som mala problém ísť do nákupného centra, mesta.Dcera mala prázdniny a nechcela som jej ich pokaziť tak som musela..."čo, keď " je zlý pán. Ja si z autonehody nepamätám nič bola som v bezvedomí a spravilo mi to veľkú traumu.

@luccija tak presne toto su tie veci co vo mne nejako posuvaju nadej ze nie som jedina ktora sa s niecim takym bije, ďakujem za komentar. V tom vidim tu podstatu ze liek by ma napomôct preckat to prve obdobie aby clovek mohol posuvat tie hranice a pracovat na sebe, len neviem ci som citlivejsia na lieky tym ze neberiem ani analgetika a jedine co beriem su antibiotika ak som bola vazne nejako dost chora, inak sa chemii vyhybam ale sla som do liecby s tym ze mi maju lieky pomoct prvotne ale vzdy to tie vedlajsie ucinky pokazili kedze neodzneli ani po dlhsom uzivani alebo na jednej strane pomahali v uzkostiach ale bolo mi aj po roku dvoch zle fyzicky.

Škoda, ale nezatracuj liečbu.Ale kdeže veľa ľudí má svoje strachy a problémy.

@taynee o tom brintellixe mi hovoril predosli lekar co som mala, ale v poslednej chvili sa rozhodol nasadit po sertraline Eliceu, cize s nim skusenost nemam, a o Coaxile som este nepocula, ale skusim sa poinformovat u novej lekarky, kedze som si zaplatila 70€ rocny poplatok a bola som tam 3 razy predtym nez somvysadila po dohode posledne lieky ten Paretin. Snad sa mi podari najst aj normalneho psychologa, rozmyslala som poslednou dobou aj vyskusat regresu terapiu ze ci by mi nejako to neodblokovalo ten stav 😕 uz zvazujem naozaj kazdu moznost lebo clovek v 26rokoch co zazil kopu zlych veci naozaj chce len jedine byt zdravy a normalne zit zivot mladeho cloveka, ved kedy mam inokedy budovat zivot a karieru ak nie teraz 😐

@taynee dakujem velmi pekne za rady a informacie popytam sa na to 😊 Paretin som brala pol roka cca, Sertralin som brala 3 roky, Eliceu som po mesiaci musela vysadit lebo tie vedlajsie boli velmi silne uz na zaciatku a nedalo sa to vydrzat aj kvoli tomu zvysenemu tlakuked som ju vysadila s tlakom uz treti mesiac nic, cize nesadla mi nejako. Ale dakujem aj za info ohladom regresnej lebo nasla som take balicky ze5 sedeni 360€ tak pozeram ze na cudzom nestasti sa zaraba asi aj u psychologov najlepsie.. velmi smutna realita