Introvertná povaha
ahojte. velmi ma trapi jedna vec :( viem, ze pre niekoho sa to moze zdat ako banalita ale mne to uz naozaj celkom strpcuje zivot. budem mat pomaly 30 rokov. som velky introvert, ale az taky, ze kludne vydrzim aj niekolko dni byt uplne sama, bez nejakeho slova, len sama si ist do prirody, sama byt doma. je to smutne, ale ked ma aj kamarati volaju niekam, tak sa mi nikam nechce ist. stale si musim nieco vymysliet :( je mi to hlupe, ale oni su vsetci extroverti a nepochopili by ma a stale dookola mi vypisuju, volaju. neviem uz co spravit, ale zbytocne som z toho vynervovana. takisto v praci ked sa chce so mnou kolegyna bavit, tak ma to velmi obtazuje. premozem sa a bavim sa, ale ona je taky typ ze by sa aj po praci rada navstevovala a tak a tiez si musim stale cosi vymysliet, aby som ju nemusela k sebe pozvat. nechcem sa s nikym stykat a tak mi to vyhovuje a na druhej strane si myslim ze je to az chore ze som takato.
uz som aj premyslala ze by som sa prestahovala na nejaku samotu kde by nikoho nebolo, alebo prosto niekam kde by ma nikto nepoznal. na druhej strane sa to bojim zrealizovat ale stale mam v sebe taku nadej ze raz sa mi to podari. som velmi divna, v podstate siroko daleko vo svojom okoli nepoznam nikoho takeho ako ja.
nebavi ma ani pocuvat ludi, nebavi ma pretvarovat sa, ze ma zaujima co hovoria, dokonca ani tie kamosky ma nezaujimaju ako sa maju, ani ja nemam naladu im rozpravat nic o mne :(
oni maju aj uplne odlisne nazory od mojich v roznych veciach a tak mozno aj preto su mi tak cudzie neviem :( niekedy mi je z tohto naozaj nanic. a mojim snom je odist niekam daleko... na tu samotu.
ved odid na samotu, mas pravo citit to, co citis... Ja som tiez introvert a ludi okolo seba som davno zredukovala na minimum. Ale zas mam k tomu postoj, ze pokial sa so mnou chce niekto stretnut, tak idem. Ale staci mi moja blizka rodina, vela tych priatelov fakt nepotrebujem
@hipuska som rada, ze v tom teda nie som sama. a preco si sa otocila v prostriedku tury? ale tak aspon si sa teda na tu turu odhodlala.
ja bohuzial asi ozajstnych priatelov nemam... my mame dost odlisne pohlady na svet a nechce sa mi pretvarovat sa pred nimi v podstate ani diskutovat o tom :(
@0silvia0 mna stale vola jedna kamaratka vonku ale neviem sa premoct a ist tak si stale nieco vymyslim. ona je extrovert a stretavala by sa stale ja na to nemam. cize stale ked ma zavola tak odmietnem a uz som si myslela ze hadam uz nebdue volat ale po nejakom case zas a znova. :(
Aj ja som sa jeden cas vyhovarala, ale potom som si povedala, ze ked ti ludia o mna stoja, tak sa obetujem. Mozno ja raz budem potrebovat ist s niekym von a ked kazdeho odstrihnem zo zivota, nebudem mat ani s kym...
Pre teba by bola najlepšia kamoška taká istá introvertka ako si aj ty, žeby ste sa nekontaktovali a nevideli ako je rok dlhý 😉 takže sa netreba diviť, že nemáš skutočných priateľov, lebo do vzťahov treba veľa investovať. Ale myslím si, že je to v poriadku, že si taká, aká si, no a čo? Keď tebe to vyhovuje, to je tvoj život. Že iní sú extrovertní, no tak nech sú. Ty nie si a je to v poriadku, hlavne, že si zdravá (netreba to hnať do extrémov, ak si myslíš, že to môže byť nejaký psychický problém), a že si šťastná, to je základ. Možno časom, keď sama uznáš za vhodné, zmeníš to, ale takto sa do niečoho nútiť, čo ti je úplne cudzie, nie je dobré. Na niečom popracovať môžeš, ale nechoď proti svojej prirodzenosti 🙂
Ved to tej kamaratke povedz ako to citis, zi tak, ako to vyhovuje tebe, na co sa premahat?
Ja som tiež taká bola-spolocny výlet, cca.10 ľudí, v prostriedku túry som sa otočila a išla domov. Nastastastie to boli naozajstni priatelia. Neskôr to samo pominulo ako prišli deti