Už dlhšiu dobu sa mi dejú také veci, že keď mám niekde ísť (kino, divadlo, skupinové cvičenia...) tak si vsugerujem do hlavy že mi nieje dobre , premýšľam nad tým že mi bude treba vracať alebo ísť na wc, jednoducho že mi medzi ľuďmi príde zle...veľmi ma to obmedzuje, v podstate v tom kine ci divadle prvú polovicu ani nevnímam lebo len v hlave mi idú tieto myšlienky a predychavam sa...už si aj v poslednejndobe kupujem lístok len na kraji akoby som potrebovala mať takú únikovú cestu...naposledy to bolo až také že sa mi úplne triasli ruky a bála som sa že odpadnem...už sa aj bojím niekam chodiť, viem že to nieje normálne...stále si vravím že je to len v mojej hlave a nič mi nieje ale aj tak je to silnejšie ako ja a valcuje má to..neviem ani ako to mám nazvať, ako a ským to riešiť...smutná som z toho
Podla toho, co opisujes by mohlo ist o OCD. Da sa to dostat pod kontrolu a zvladnut ale treba to cim skor riesit s odbornikom, lebo uz je to velmi zivot obmedzujuce a bude sa to zhorsovat. Nejakou formou OCD trpi velmi vela ludi, takze nebud z toho nestastna, nie si v takej situacii sama. V kazdom pripade, ako prvu pomoc je dobre nasadit magnezium, Tryptofan a B12, trosku sa Ti ulavi ale ak chces znova zit plnohodnotne, urcite treba ist za psychologom.
Pravdepodobne je to ešte v štádiu rozbiehania panickych atakov, no určite by som to riesila s odborníkom, aby sa to nezvrhlo do niečoho často pretrvávajúceho, potom to už je tazsie vyliečiť
Asi ano... ked mas pocity, ktore ta obmedzuju v beznom zivote, je na case to riesit s psychologom...ukaze ti poriadne dychacie cvicenia, rozoberie problemy, hlavne sa to nebude zhorsovat... kopa ludi "prepasne" ten spravny moment, kedy sa to dalo lahko napravit a su s nich izolovany ludia neschopny vyjst z domu... je uplne jedno, co to spustilo, lekar ti pomoze...to neznamena hned lieky a diagnozy, ale proste pomoc.