Hospitalizácia na psychiatrii - skúsenosti

@moler333 závisí od toho, z akého dôvodu budeš hospit. Iné sú závislosti (drogy, alkohol), iné sú napr.depresie,úzkosti a pod. V tom je rozdiel.

@moler333 Ja som bola s uzkostno-panickou poruchou v Pezinku na Psychosomatickej klinike. Neviem, co zle si sa docital v recenziach, ale ja nedam na tuto hospitalizaciu dopustit. Ano, prostredie klasicke nemocnicne, strava hrozna, ale v ziadnej inej nemocnici podla mna nedostanes tolko co tu. S inymi chorobami nikoho nezaujima, ako pacient zije, co ho okrem choroby trapi (co moze niekedy samotnu chorobu dost zhorsovat), v podstate len na psychiatrii sa ta na to niekto pyta, dostanes terapie a mas sancu zacat nejake veci robit lepsie.
Pocas bezneho dna bolo dost aktivit. Ja som mala aj problemy s chrbticou, takze rano liecebny telocvik. Potom ranajky, stretnutie celeho oddelenia plus lekari a psychologovia, kazdy referoval, ako sa ma. Potom.dielne, terapie (ja som mala individualnu aj skupinovu), rehabilitacie (kto mal nieco s chrbtom, klbmi, tak dostaval rozne procedury). Potom obed, poobede este niekedy terapie, napriklad muzikoterapia. Raz do tyzdna som mala jogu. Byvali aj kvizy - hra pre cele oddelenie a raz do tyzdna kulturny program. Inac bolo poobede aj dost volno. Potom vecera a po veceri vecerny klub - to boli vacsinou rozne spolocne hry, byvala to sranda. Potom sa este pozerala telka, kto chcel. Tusim o 10 bola vecierka.
My sme mali navstevy neobmedzene, mobil tiez, vychadzky po areali tiez, mimo arealu na povolenie. Po 3-4 tyzdnoch sa chodilo uz aj na par dni domov.
Z mojej skusenosti tak 90% pacientom sa tam viditelne polepsilo, mnohi vyslovene ozili, z matohy do normalneho stavu. Horsie to uz je po navrate, nie kazdy si dokaze udrzat predsavzatia, pokracovat v terapii. Ale poznam aj vela takych, co sa tam uz nevratili a ziju v pohode. Nejake problemy vacsinou ostanu, ale da sa viest bezny zivot. Ja som este rok po tom chodila na terapiu, odvtedy uz nie.

@marianarem neviem prečo, ale Pezinku sa naši klienti stranili (DSS). Ak sme niekoho poslali na psych.radsej volili Trnavu (psychiatrické odd.). Ak ide o závislosti Predná Hora (nádhera), tam by som šla aj dobrovolne s radosťou. Napr.o TT viem, že extra rozdiel závislosti a psych.dg.ako úzkosti, depresie, schiz. - tie idú za deň, dva na iné oddelenie, kde je psychoterapia, kľud, aktivity. Strava lepšia ako inde v nemocnici. Rozhovory.... Závislosti.... Neviem. Asi náročnejšie sprvu. Potom terapie. Ak nejde o závislosti ale iné psych.dg.poporodne depresie, depresie, uzkostne, obs.poruchy, pomôže veľmi. Naozaj sú nápomocní, aj komunita ľudí s podobnými problémami...... Človek sa vyrozpráva, príde na iné myslienky, získa iný pohľad na veci. Oddychne si

Netreba to brať ako niečo "hrozné". Je to pomoc, cesta, niečo nové, čo môže pomôcť človeku. Pomoc získať nový prístup, pohľad k problému. Možno noví priatelia, nový začiatok, nový pohľad na vec. V konečnom dôsledku nový život, "pre seba"

@moler333 naozaj ide o dôvod hospitalizácie. Od toho sa všetko odvíja. Iné sú závislosti, iné sú psych.dg.ako depresie, úzkosti, schiz.a pod. A rozdiel je aj v tom,či chceš ty sám dobrovolne (veľmi dobrá cesta), alebo okolie (menší úspech na vyliečenie). Každopádne, ziadny strach. Vsetko dobré 🍀

@moler333 ešte jeden dôležitý fakt. Budeš v rukách odborníkov, naozaj netreba obavy. Vyjdeš odtiaľ a musíš existovať. Tam ti bude dobre. Akj si sa sám rozhodol pre liečbu, niet nič lepšie 👍Ale to je kvázy minimum.

@moler333 je to o tom ako sa nastavíš. Ak to budeš chcieť brať negatívne nájde sa niečo,.či zlá strava, staré zariadenie, príliš teplo na izbe, chladno na izbe, nejaká zamestnankyňa čo nebude najpríjemnejšia a môžeš jednou zlou vecou zakryť všetko pozitívne. Skús to brať hlavne ako možnosť nastaviť liečbu, mať pomoc cez terapie, možnosť získať v novom prostredí iný pohľad na svoj život a problémy a hlavne ako prostredie kde nebudeš musieť riešiť a stresovať sa bežnými problémami života, ale budeš môcť svoju energiu smerovať iba na liečbu a to je najviac. Ak sa rozhodneš ísť držím palce a potom napíš svoje dojmy a či sa ti stav zlepšil.

Cesta je dlhá, nie nemožná. Kazdučký kúsok je pozitivum. Ako sa vraví, nie cieľ, ale cesta je dôležitá

@moler333 kamarátka bola po rozvode v Pezinku tam, kde
@marianarem veľmi si chválila.Povedala, že si oddýchla, robila niečo iné niekedy stačí, že človek úplne vybehne zo stereotypu a má chvíľu čas premýšľať nad sebou a životom.Niekedy si myslím, že tak ako majú manageri sabatical z času na čas by mal každý ísť na takýto reštart😉Nech sa ti polepší...my sme si písali minulý týždeň v diskusii to tebe teraz navýšili lieky a necítis sa dobre?

@tibor79 Moze byt, ja som isla do Pezinku, lebo to bolo najblizsie. Strava bude v Trnave pravdepodobne lepsia, lebo pravdu povediac horsia uz ani velmi nemoze byt ako bola v PK 🙂 Ale zase dovolili svoje jedlo, takze ja som si vacsinou spravila nejaky salat, alebo mi mama nieco doniesla. Par jedal im islo dobre, tak niekedy aj to.
Ale okrem toho sa nemozem stazovat.

@tibor79 ďakujem 🙏

@luccija ďakujem. A áno, to som ja 😕

@moler333 Hlavne nemaj vopred zbytočne obavy, myslím, že na to nie je dôvod a predsudky hod za hlavu. Ja som bola 5x, v Levoči, 4x nesupesne, posledný krát sa chvalabohu podarilo. Jasné, že 1.krat má človek všelijaké predstavy a obavy, ja som išla 1x nedobrovoľne a bol to teda boj, kým som sa s tým zmierila. Posledný krát som išla sama dobrovoľne. Závisí od tvojej diagnózy, aj od tvojho správania, aký budeš mať režim. Ja som si prešla aj uzatvorenym , zmiešaným aj otvoreným oddelením. Hlavné sa neboj, a ber to tak, že to robíš vo svojom vlastnom záujme. Držím palce

@moler333 tak ti veľmi držím palce, aby si sa cítil lepšie.Ide jesen nie priaznivé obdobie na psychiku.
Ja som mala zo vzdialenej rodiny tetu v Záluží a pomohlo pomenili lieky, ale u nej bol prioritný problém samota ovdovela a opustila sa a dostala depresie.Teraz má 78 r a má veľa vnúčat, pravnucat je zdravá a teší sa zo zivota

@moler333 poviem ti jednu dôležitú vec. Tvoj úspech máš vo "svojich rukách". Nech už ide o akýkoľvek problém (závislosť, psych.diagnozy).Áno, treba odborníkov (netreba mať strach), sú na to kvalifikovaní, nápomocní, vedia, čo robia. Pomôžu prekonať to najťažšie obdobie (nastavenie liečby, terapie.....) A potom to bude na tebe. Nikto za teba nič nevyrieši, ale možno dodá silu, usmernenie, iný pohľad na vec. Akékoľvek zábrany treba hodiť za hlavu. Mysli na seba.

@moler333 v podstate, ak človek dobrovolne chce riešiť svoj problém, nevidí hospitalizáciu zle. Skôr ju vníma ako prínos. Je to o "nastavení". A často si akoby oddýchne od bežného života a starostí. Len potom sa treba pripraviť na "návrat do reality"

@luccija krásne