Ahojte,
Chcela by som sa zaroven vyrozpravat, popripade pomoct ako dalej postupovat.
Mama ma urcitu diagnozu, ale podla lekarov nie je to nic s cim by sa nedalo zit plnohodnotny zivot, samozrejme s nasadenymi liekmi.
Jedna sa o historionska porucha osobnosti a depresie
Lenze problem je v tom, ze lieky berie ako sa jej zachce, odmieta volaco ine roibt ako len lezat v posteli a lutovat sa, ze ona je tazko chory clovek.
My ako rodina sme zly, pretoze od nej vyzadujeme aby isla aspon pre vnuka do skolky, alebo aby sa presla aspon hodinu vonku.
O praci to ani nechce pocut, kedze cely zivot bola naucena ze sa o nu staraju partneri.( ale mesiac dozadu sa rozisla, pretoze nebolo tak ako ona ziadala od partnera, predtym od mojho otca tiez odisla - viem ze toho mali uz obaja pokrk, lebo kym sa nic neziadalo bolo dobro, akonahle zacali ziadat volaco, tak uz jej bolo zle, ona je chora atd, ale popritom jej obaja pomahali, vsemozne vybavovali u lekarov, v nemocniciach, lieky.)
A zacala pendlovat, ked neni dobre u babky(jej mami), ide ku kamoske, ked uz ani tam, tak zas ku mne, u mna tiez nezostane dlho a mame kolotoc.
Rozumiem ze urcitym sposobom je to tazke zit s nejakou diagnozou, ale uz aj lekari nam povedali ze sa velmi lutuje, ze s nou je tazky dohovor, vsetko odmieta. Chcela jedine elektrosoky, to si vyziadala zakazdym, spravili jej to zoparkrat,ale lekari uz zacali odmietat tento postup, nakolko je to uz zivotu nebezpecne.
Po novom si spravila zbierku na seba, na nejaku alternativnu liecbu, zdiela ju vsade po socialnych sietiach, lebo nejaky pan jej povedal ze jej to spravi.
Cela rodina je hore nohami, kazdy je nervozny, a nevieme ako ulahcit situaciu, kedze s nou clovek nepohne.
Ak ste stretli s niecim takymto, budem rada za kazdu radu.
Dakujem
nechcela by íst do ústavu? Ako psych. pacient by mala prednosť... 😉