Ahojte, možno sa potrebujem len vyrozprávať, možno niekto poradí, čo by mohlo pomôcť, možno ma niekto upokojí, že v tom nie som sama.
Vždy som mala k hmyzu odpor, mierny strach z hmyzu typu osy, včely, sršne a pod. ale nič extrémne. Minulý rok v marci som porodila (moja mamina tvrdí, že to môže byť pôrodom) a od minulého leto mám extrémnu fóbiu najmä teda z ôs a spol. V hlave chápem, že to nie je opodstatnené, ale nedokážem sa vôbec kontrolovať, normálne keď počujem niečo bzučať, tak utekám, vyskam. Najradšej by som ani von nechodila. Ak to niektov poznáte, prosím poraďte, či to prejde alebo ako sa s tým vyrovnať, ja už takto ďalej nevládzem.
Nie si v tom sama, ja sa tiež strašne bojím pavúkov a všetkého hmyzu. Dokonca sa bojím aj motýľov.
Ja som na tom rovnako a to mám už 36 rokov a strachu som sa nezbavila...je mi jedno, či som na ulici alebo niekde v spolocnosti...počujem bzučanie a utekám, vrieskam..ľudia sa na tom zabávaju a po pravde mne je to úplne jedno 😂 ale pozor...tiež mám dcéru a keďže vidí, že sa bojím a vrieskam a utekám...ona robí presne to isté 🙄 teraz sa trocha snažím kvôli dcére...keď lietajú trocha ďalej tak so sebou bojujem vo vnútri...ale akonáhle sa približia, tak utekame a vrieskame obe...je mi to ľúto, hlavne kvôli dcére...tým chcem povedať, že kebyže som vedela, že dcéra sa začne tiež báť...tak by som možno bola kľudnejšia...teraz je už neskoro...
Ja to mám trochu obrátene ako ty, od mala som mala averziu k hmyzu, v puberte to vyeskalovalo do štádia kedy som nedokázala sedieť v miestnosti kde lietala mucha. Bola som nervózna, nesústredená, ak lietala okolo mňa cca 3m tak už som zjapala, bolo mi na omdletie, plakala som 🙈Otrasné stavy, nikomu to neprajem a veru každý sa mi za to smial. V dospelosti som bola vystavená skúške, podrobnosti nebudem rozpitvávať, jednoducho som bola nútená sama zabiť sršňa v miestnosti čo mal asi 5cm a lietal. Nemala som čas rozmýšľať, nemal mi kto pomôcť. Odvtedy sa to začalo lepšiť a po pôrode mi to vadí už len trochu. Skôr sa mi to už len hnusí ale pred deťmi som ešte nikdy neukázala túto svoju slabosť, dokonca som chytila už aj pavúka aby sa ho nebáli. Myslím že to obe deti po mne zdedili, desia sa muchy, plačú, nechytia lienku.. Tiež si týmto prejdú 😖 každý z nás má nejakú fóbiu, len táto je obzvlášť nepríjemná keďže hmyz je všade. Mne však zabrala táto šoková terapia.
Mám to rovnako, ale teda u mna extrémna panika hlavne z mravcov 🤯 a až potom všetok lietajúci a bzučiaci hmyz… trvá mi to viac ako 15 rokov od kedy na mna zo starej zárubne vypadla hrrrba mravcov 😩😩😩😩😩 ja si vonku ani na luku neviem sadnúť lebo však čo tam všetko lezie za háveď 😖 obcas by som naozaj najradšej vonku vyšla vo včelárskom obleku a sieťkou na hlave 🤦♀️ najhoršie je, že nechcem tuto fóbiu prenášať na syna a keď sme vonku musím sa extrémne ovládať aby som neblačala a neukázala ako strašne sa bojím….
Nie si v tom sama. Ja sa tiež bojím. Hlavne pavúkov, ale je mi nepríjemné, keď okolo mňa lieta nejaký veľký čmeliak/sršeň alebo ovad.
Ďakujem vám pekne za odpovede, aspoň o niečo mi je lepšie, že nie som jediná s takýmto strachom 🙈 tiež by som sa s tým rada vysporiadala hlavne kvôli dcérke, má ešte len rok ale už teraz sa veľmi snažím premáhať pred ňou, aby to odo mňa neodkukala. Ale mne sa normálne rozbúcha srdce, stiahne mi žalúdok, trasú sa mi ruky, som úplne v panike dobre že až neplačem, akože niekedy si predstavujem, čo by som robila, keby malej napr. vletelo niečo do kočíka pri prechádzke, alebo by nám vletelo niečo do bytu, keď manžel nie je doma, stále dúfam, že materinský pud by bol silnejší.
My od minulej jari bývame na dedine kúsok od hory, a tu je to nonstop niečo, začína to včelami, potom mravcami a lietajúcimi mravcami, cez leto je to samá osa a dosť často aj sršne. Na jeseň to zas boli také nálety lienok, že to som ešte nikdy nevidela, nemohli sme poriadne ani vetrať cca mesiac, pretože sa pretlačili aj cez sieťky a tlačili sa dovnútra, a to dovtedy som si ani nemyslela, že by mi mohli vadiť aj lienky 🙂
Takmer nikto z môjho okolia to nechápe, to je vždy len "už si dosť stará na to, aby si sa takto správala" (mám 26) a podobné reči. Držme si palce, aby sme tohtoročnú sezónu hmyzu zvládli v zdraví (najmä psychickom) 👌
Keby vonku pavúky lietali,prach dverí neprekročím, úplne ťa chápem 😔
Spomenute lienky a motyle su pekne iba na kreslenom obrazku s nozickami v topankach a s rukavickami. Nazivo mam z nich paniku, motylie nohy su podobne ako pavucie, predstava ze sa ma dotknu je desiva.ako decko som motyle chytala, mali krasne kridla a potom som si vsimla tie tenke cierne nohy 🤣
Lienka ma cele brucho cierne a clankovane a nohy ma tiez take. Minuly rok sa jednej lienke zachytila noha do snurky v zaluzii, bolo mi jej luto, tak som ju dlho vyslobodzovala a vtedy som sa prekonala.ale keby mi chcela potom podakovat, urcite by som usla.
Tiež sa hlásim do klubu🙂 ja mám ale lienky a motýle celkom rada hlavne tie farebné.Potom čo neznášam je nočný hmyz.To ani nevychádzam v noci von na terasu radšej.A tiež mi robia problém pavúci aj všetko čo bzučí.Bývame taktiež pod horou teda iba jeden chodníček nás delí od lesa a sem tiež všeličo zavíta.Minule sme tu mali takého zeleného lesklého chrobáka zlatoň či ako sa volá.Ja vychádzam von na terasku v lete iba podvečer ked už všetko pozalieza ale zároveň neni ešte tma aby nevyliezal nočný hmyz😀 a kúpanie v bazéne to je lahôdka v lete sama o sebe pre mňa🙂 Tiež ziapem ako besná
Ja mam tiez paniku, hlavne z lietajuceho hmyzu(paradoxne osy a vcely, lienky a muchy, a motyle mi nic nerobia) staci mi pocut bzukot a uz mi zdviha tlak. Nenavidim na tom tu nepredvidatelnost, nevies kedy do teba vrazia, spadnu za tricko, na hlavu…brrrr
Ja mam tiež hrozný strach z pavukov, z lietajúceho hmyzu, kadejakých chrobákov, dokonca aj z lienky ci motýľov, je mi to odporne.
Volakedy som susila bielizeň na balkone v lete. Jeden čas som mala oblečenie plne chrobákov a tal už mám strach sušiť vonku. Aj dnes krásne slnečno a sušiť vo vnútri 🙄🥺
Autorka ak máš chuť, skús to prekonať. Ak sa na to cítiš samozrejme. Je možné že sa to aspoň trochu zmierni ako u mňa. Keď sme boli v zoo kontakt tak som vliezla aj k motýľom aj s deťmi a to už je čo povedať. Deti sa báli ale ja som si dala na holé predlaktie obrovského motýľa 😁 strašne som bola pyšná na seba, zimomriavky som mala asi aj na prstoch na nohách ale premohla som sa, fakt mi vtedy ten sršeň pomohol. Tiež bývam pod lesom na dedine, takto sa žiť naozaj nedalo.
Ja som si začala hovoriť toto: "je to len osa. Maximálne ma pichne a bude to bolieť. RODILA SI !! Nebude to bolieť viac ako porod" 🤣🤣 a odkedy mam dieta musím byť ja ta statocna a ochrániť ju, vyhodit/zabiť pavúka a podobne🤷♀️🤷♀️
To mám aj ja, odmalička 😉 mala som 8 rokov doteraz si pamätám že má dobodal roj os, bola som spuchnuta 2 týždne strašná skúsenosť, odvtedy mám takúto fóbiu a mne je jedno aj keď to je odomna 10 metrov a ja to len vidím tak utekám preč. Veľmi to obmedzuje život hlavne na jar a v lete keď je tento lietajúci hmyz všade. Čiže áno je to fobia žiaľ neviem či sa to dá nejak prekonať.
Ahoj, ja neznasam hmyz celkovo, najviac ten osemnohy alebo velke komare. Muz ma vcely, prve 2 roky ok, ale minuly rok mal taku utocnu rodinu, ze nas prenasledovali. Zacala som ich neznasat, zacala som mat strach, popichali ma do nohy aj do hlavy, nemohli sme robit v zahrade, sediet vonku, kupat sa.tlacili sa aj dnu ako vadne. Na jesen ich znicili srsne a mne odlahlo.dnes som robila v zahrade, prisli tam cudzie vcely, cosi zacalo okolo mna bzucat a do mna jedy a stres, tiez pocitujem, ze zacinam mat paniku.