Extrémny strach

Podľa mňa to záleží od povahy a aký si typ. Ak si citlivá a prehnane starostlivá, tak nečakaj, že sa to tehotenstvom/ narodením bába zlepší. Len sa to vygraduje…ja som práve ten citlivý typ a všetko prehnane riešim, zamýšľam sa a tiež si často hneď dotváram najhoršie scenáre, som v 6.mesiaci a tiež som veľakrát už mala stres, či je všetko ok a či sa niečo zlé nedeje a podobne a viem si predstaviť, že to bude po pôrode horšie určite. Avšak necítim sa ako prípad pre odborníka, nemám depresie ani žiadne stavy, jednoducho to takto mám celý život, mám to pod kontrolou a som s tým ok, som na to pripravená. Takže záleží to asi od teba a od toho ako to máš🤷‍♀️ pre niekoho to môže byť nepochopiteľné a povie ti nech okamžite vyhľadáš odborníka a pre iných to môže byť úplne bežné. Mám v okolí aj také a aj také typy a je to naozaj veľmi individuálne. Skôr skús menej analyzovať všetko, ostaň pokojná, radšej medituj, sústreď sa na malého a teš sa, že ste ok. Všetko bude dobré, neboj sa 🙂

ano, nie si v poriadku...

Ja by som s tým niečo robila. Sama cítiš, že ta to ťaží, spôsobuje starosti, necitis sa dobre. To sa potom prenáša i na okolie, časom i na syna, môžeš ho dusiť. Potrebuješ mat veci pod kontrolou, o všetkom vedieť, cítiš úzkosť, stres. V takom prostredí vychovávať dieťa, fungovať musí byt náročné.
Skús veci púšťať. Pripustí si, že taký je život, nedá sa všetko naplánovať a mat stopercentne, robíš maximum, čo sa da, ale s ostatným sa už holt musis zmieriť.
Odporúčam nejakú pravidelnú relaxáciu (nájdeš i na nete), dýchanie či meditáciu, hovoriť o svojich pocitoch s niekym druhým (kamoska, mama, psychológ, poradňa vydumamky.sk..), vzdelávať sa v starostlivosti o dieťa (motoricky vývoj, emocionálny vývoj, výchova, strava..), aby si si bola viac istá, citila sa kompetentná

Ja plne chapem tvoje pocity, maly sa narodil predcasne, po porode bol ozivovany, v inkubatora, vyse tyzdna na JIS. Na zaciatku, ked uz mi ho dali na izbu a potom domov, som nevedela ani spat, stale som kontrolovala ci dycha a ci je ok. Uvedomovala som si vsak, ze to nie je ok, a tak som sa postupne presviedcala, ze to je ok, ak ho nemam v kuse pod dozorom.
Ale teda strachu onho sa zbavujem stale pomaly, ale drobec uz chodi do skolky, strazili ho stari rodicia...
Len Ty autorka musis vediet, ci to chces a dokazes zvladat Sama alebo ci vyhladas pomoc.
Ja som Nas tym rozmyslala, ale rodila som na zaciatku COVID obdobia, dlho bolo vsetko zavrete, zakazane, tak sme drobca chranili (aj vzhladom na to, ze bol ozivovany a nedychal).
Drzim palce.

Ak ti to vadi samej sebe ze si taka bojazliva, tak s tym nieco rob. Neni to dobre ani pre dieta. Tiez bude placko a bojko. Treba mu ukazat vzor ze zivot si treba aj uzivat a nie mysliet len na zle.

Hlavne sa neboj, hlavu hore♥️
Je uzasne, ze si tak vnimava a vies, ze to nie je v poriadku. Je to poporodna depresia, a treba to riesit. Sama to nezvladnes, a budes to pred sebou len tlacit a jedine co hrozi, je ze sa z toho neskor zosypes.
A s malickeho vychovas extremne uzkoatlive dieta.
Psychosa sa neboj, da ti na chvilku lieky, s ktorymi tvoj zivot bude krasny a hlavne detstvo svojho dietatka prezijes stastne.
Vyber je na tebe. Ale ja ti radim dobre s osobnej skusenosti.
Ahoj♥️

Je to normalne, si prvorodicka mas prve dietatko a ma LEN 10 tyzdnov.. je normale ze sa bojis .. neboj da ako bude rast ten strach opadne 🙂 ja som sa bala takisto, a deti strazili babky same az od cca 1,5 ked som si potrebovala upratat alebo nieco vybavit 🙂

Je to uplne normálne, prvé bábätko , pri deťoch budeš vždy úzkostlivejšia, to je žiaľ údel nás matiek. Tiež budeš pozorovať, počúvať, premýšľať. Tiež som nikomu deti nedávala, boli so mnou.

Horsie ako tvoj strach je,ze to prenasas na dieta,ono to citi,je to predsa cast tvojho tela,ste spojeni mentalne aj fyzicky,vsetky tvoje bakterie v creve su aj jeho bakterie(imunita,cinnost mozgu atd….)tak bude reflektovat tvoje obavy zdravotnym stavom.Vzdy si spomen ako sa citis ty tak sa citi babatko,predsa chces aby bolo radostne,vesele a zdrave🍀❤️

Podla mna je to vramci miery este u teba. Predsa len je to prve babatko, je malicke, presli ste si hned chorobami, je to proste strasidelne. Nas bol tiez v covidovej ere nsrodeny a ja som len trpla, aby nieco nechytil. Nam sa to dlho vyhlo, nikam som s nim medzi ludi nechodila, ziadne potraviny, ziadne nakupaky prve mesiace, a dotersz obdivujem maminy, ktore sa s babatkom takto vydaju do lona bacilov😂a to si myslim, ze som celkom v poriadku