Derealizácia, úzkosti
Ahojte trpim derealizaiou a depersonalizaciou uz dva roky. Zacalo to ked som mala 18, spustacom bola marihuana. Pamatam si ako to zacalo, bolo asi 30 stupnov a sla som cez cele mesto do skoly na obed, no dostala som panicky atak. Myslela som si ze umieram, myslela som si ze to je len z travy tak som sla dalej. Cely den mi zvieralo hrudnik a nevedela som co mam robit. Ked som prisla vecer domov tak som si lahla a myslela ze to prejde. No rano mi bolo stale tak. Sla som do skoly a v skole som dostala dalsi panicky atak. Ucitelka mi volala sanitku a v nemocnici som sa dozvedela ze mam vsetko v poriadku no v moci mi nasli THC. Doktorka mi povedala ze toto je pricina a mam hladat psych. pomoc. Bola som v soku. Pisala som jednej osobe a opisala jej moje stavy ked som sa citila nerealne, zvuk bol iny,proste vsetky mozne priznaky derealizacie a depersonalizacie. Povedala mi na to ze ona to tiez zazila pred niekolkymi rokmi a ze lieky nezaberaju. Ze z nich jej bolo velmi zle. Ze sa s tym len musim naucit zit a prijat to. No sla som aj tak k psychiatricke ktora moju diagnozu len potvrdila a predpisala mi sertalin. Aj som si ho prebrala ale stale mi vrtali v hlave slova tej osoby tak som si ani jednu nedala. Pamatam si ze niekolko tyzdnov, mesiacov som skoro ani nezila. Bolo to hrozne, ale potom mi bolo zle coraz menej a menej. Uz to nebolo nonstop ale pomaly tie stavy ustupovali. Bolo to naprv raz za den potom po niekolkych dnoch par krat do tyzdna a za nejaky cas to uplne vymizlo. Bola som velmi stastna ze som to dokazala bez liekov. Mala som stale pri sebe par tabletiek lexaurinu, ktore len sluzili ako podpora. Za cely rok ubudla asi len 1 tabletka. Do nedavna som aj zabudla ze som to niekedy mala. No pred par tyzdnami sa mi to vratilo. Mala som akurat s priatelom volno. Lezali sme v posteli a pustili sme si serial kde hl. postavou bola drogovo zavisla osoba. Dostavala vo filme uzkosti a bolo to dost silne spracovane. Po par minutach sa mi zacali potit dlane a ked som sa otocila sptrpla mi polka hlavy a tvare, zacalo mi silne busit srdce. Bala som sa ze dostavam porazku. Lava ruka mi tiez strpla a skoro som ju necitila. Po 5 hodinach to prestalo a na druhy den som sla hned k doktorke. Cesta tam bola hrozna, doktorku mam 5 minut od domu ale mala som brutalny strach byt, von mala som pocit ze na mna vsetci pozeraju, mala som uzkosti. U doktorky mi nic nezistili. Vedela cim trpim tak mi povedala ze je to len psychika. Predpisala mi lexaurin. Nasadila som si ho na tyzden ale prestala som uplne chodit von, ani do teraz nechodim. Su tomu asi 2 tyzdne. Ked som doma je to na hovno ale hned ako mam ist do obchodu alebo von no hocikam tak dostanem totalne uzkosti. Akoby som mala fobiu z okoliteho sveta. Pamatam ked som pred par dnami sla do obchodu, cesta bola hrozna ale nejak som to zvladla ale zrazu som pred obchodom zastavila, otocila sa a utekala domov. Nedokazala som do tych dvier vstupit. A ked som sla neskor, tak sa mi stala velmi neprijemna vec. Otvorila som dvere a ked na mna predavacka pozrela mala som pocit akoby nebola ludska bytost, akoby mala take zvlastne oci, akoby presne vedela co mi je a cakala kedy sa zrutim akoby jej pohlad do mojich oci prenikal do mozgu. No nejak som sa pekonala a sla az k nej, trochu sme si pokecali a stres akoby opadol. No predvcerom som bola doma a dostala som velmi silnu derealizaciu. Zdalo sa mi akoby cas siel uplne inak akoby skrine neboli na svojom povodnom mieste ale akoby boli niekde na stene. A osoba ktora meter odomna nieco hovorila tak som mala pocit akoby jej hlas siel z vedlajsej miestnosti. Velmi som sa zlakla a dala si cely lexaurin. Vtedy som zistila ze to dalej takto nejde a volala som hned na druhy den psychiatricke a hned ma aj objednala. Predpisala mi znova sertalin, dalsi lexaurin, magnezium a guajacuran. Povedala mi ze ked to nepreliecim tak sa mi to stale bude vracat. No ja som teraz v rozpakoch, neviem co mam robit. Uz raz som to zvladla bez tabetiek ale teraz to je silnejsie a bojim sa chodit von. Citala som vela clankov a vela ludi hovori ze liekmi to nikdy uplne nezmizne a stale sa to bude vracat. Ze treba prejst do hlbky, ze to ze sa nam to stalo bol len spustac. Ze sa s tym treba naucit zit a prekonat to. No mne to uplne obmedzuje zivot, caka ma este rok skoly, mam robotu a nic z toho teraz nezvladam len som zatvorena nonstop doma so zatiahnutymi zaluziami. Prosim poradte mi ti, ktori si tym presli. Dakujem velmi za kazdu odpoved.
@albear Ja som podobné stavy zažila, no spúšťačom neboli drogy, len enormný stres, úzkosť, zlá nálada… Nie som lekár a nikdy som to so žiadnym ani neriešila, tak napíšem len svoju skúsenosť. V tom čase som mala veľmi zlé obdobie a zrazu som sa cítila zvláštne. Zvuk akoby vychádtal z pod vody a mala som pocit, že neviem rozoznať či to čo prežívam je realita, alebo sen. Presne také niečo som vtedy napísala aj do googlu, že sa cítim ako vo sne. Našlo mi mnohé články presne o derealizácii a depersonalizácii. Šlo vlastne o to, že pod nátlakom, stresom či úzkosťou sa nás snaží náš mozog ochrániť - akoby vypne to stopercentné vnímanie a potom sa cítime tak, ako sa cítime. Snažila som sa to riešiť sama so sebou, nie liekmi, ale opakujem, to som ja a nemusíš byť ty. V prvom rade sa treba snažiť hodiť do kľudu, lebo potom sa aj mozog “hodí” do kľudu. Chodiť von, snažiť sa pochopiť že to vlastne nie je také zlé, nezúfať, začať myslieť pozitívne… keď sa mi toto konečne podarilo, razom boli tie zvláštne pocity preč. Trvalo to možno tri dni kým sa mi podarilo vrátiť do normálu. Samozrejme, párkrát v podovných situáciach sa to ešte vrátilo, ale viac-menej som to zvládla korigovať a dnes, keď už cítim že je toho na mňa priveľa a viem, že derealizácia opäť nastupuje, hneď zvoľním. Kľud, relax, pokoj, Hlboký nádych. Výdych. Popremýšľať, či je naozaj nutné panikáriť a stresovať sa, alebo sa to dá aj s kľudom a racionálne. Je to celé len a len v tvojej hlave.
No presne o tom pisem... som na brutalnych vazkach lebo co sa tyka diagnozy tak su len dve skupiny ludi. Ti ktori sa cez to preniesli bez liekov a ti ktori tvrdia ze bez liekov sa to neda a stale sa to bude potom vracat. Ja to mam 2 roky a ako som pisala tak som sa s tym vtedy vedela tiez sama popasovat na co som hrda ale nikdy som nemala stres z chodenia von, v tom sa to od minula lisi. Preto rozmyslam ze by tento krat boli asi uz lieky vhodne. Pockam este na dalsie odpovede aby som mala vacsi prehlad. Dakujem za nazory.
Co som este zabudla tak mam brutalnu unavu spominam si ze som ju mala aj pred tym ale teraz ma kazde rano po prebudeni boli hlava akoby som bola po poriadnej opici. Mota sa mi v nej a trva mi cele poobedie kym sa uplne preberiem. Stretol sa s tym niekto?
Jedine co chcem tak je viest plnohodnotny zivot, radovat sa, chodit kde chcem a uzivat si zivot. Preto prosim aby mi co najviac ludi odpisalo aby som sa mohla rozhodnut spravne ktorou cestou sa vydat.
@lucia851 Prosim Vas ake je to zit s AD? Da sa normalne fungovat a je vsetko ako pred tym? Alebo je to take ake som pocula ze clovek nema stres, uzkosti, ziadne stavy ale je uplne mimo, cetili sa vo vlastnej kozi dobre, smiech, plac vsetko sa precituje inac, clovek je akoby bez citov a nema chut na sex?
@albear ja som brala AD na uzkosti, mala som aj stavy depresie ale lahsie, hlavne na tie uzkosti, mala som ich velmi silné, tocila s ami hlava busilo srdce zvieralo hrud hnackovala som nemohla som ani vychadzat vonku, cakala som mesiac kym som sa k psychiatrovi, dostala som lieky a trvalo asi mesiac kym zabrali, potom som konecne zila, a vobec to nebolo take ze som necitila nic ze som bola uplne vypnutá a mimo, normalne som sa tesila, cítila, nie je pravda, ze musia byt na cely zivot, ja som ich brala si 1,5 alebo 2 roky, a uplne vpohode som ich vysadila a zijem dalej, moze sa stat, ze ti nesadnú, ze nezaucinkuju hned, to vsetko treba riesit s psychiatrom, je to uplne normalne ale treba do toho íst, musis nejako fungovat, zit, nie je to hanba, jednoducho ti mozog nepracuje spravne, netreba citat kktiny co vypisuju zeny po internetoch co s tym ani nemaju skusenost len sú múdre, zbytocne ta to vystraší
Dakujem velmi pekne za odpovede.. uz som skor na strane liekov. Stale som sa bala a bola na tom ze AD ta uplne zmagoria a clovek je mimo. Ale ked vidim ze sa s nimi da viest plnohodnotny zivot a nebudem ich musiet brat do konca zivota, tak ma to velmi ukludnuje. Mam priatela ktoeho nadovsetko milujem a vedieme spolocnu domacnost tak som sa bala brat lieky ze potom to uz nebudem ja.
Este otazocka, je pravda ze sa z AD velmi pribera?
Ona aj povie ako je to s tým priberaním… 🙂
@gleep1 dakujem za video, pozrela som si ho cele. Pani vyzera ze vie o com hovori a znie to vsetko logicky co je pre mna velka podpora. Ked som spravne pochopila tak lieky ktore sa nasadzuju na rano by na priberanie nemali byt? Ci to bol len priklad? Ja mam sertralin. Neviete niekto ci sa z neho pribera?
Tak ja mám ťažkú diagnózu a som zástanca psychiatrických liekov. Ja musím brať lieky na schizofréniu, keďže ju mám, ale pomáhajú dosť pekne. Chránia pred relapsom na 100%, a to beriem skoro 10 rokov. Pokiaľ beriem ich tak, ako sa majú tak relaps nedostanem. Samozrejme musel som niektoré vecí aj obetovať napr. ponocovanie, bary, pozeranie istých nevhodných filmov, ktoré sú hnusné na psychiku a tak je toho dosť. Osobne by som si taký nevhodný film, aký si pozerala ani nezapol radšej... Bál by som sa, že mi prepne z toho. Radšej nejaké komédie, zábavné sitcomy a tak pozerať... Chcel by som žiť plnohodnotne, ale moja diagnóza je ťažká na plný invalidný dôchodok...
@kim2028 tak to ma velmi mrzi ze niecim takym trpite. Ale som rada ze to zvladate, podla toho co viem musite to mat dost tazke. Som si na 100 percent ista ze s takou diagnozou to inou cestou ako liekmi nejde. Ale je to velka podpora od Vas ze aj ked to nie je ono ale zivot zvladate. Ja by som to mala tym padom zvladnut lavou zadnou. Nech sa Vam dari a hlavne pevne nervy.
@kim2028 a co sa tyka obetovania... no, co vam poviem mam 20 a mam to od 18, mali by to byt roky zivota na ktore budem spominat. Je to dalsia vec pre ktoru som dlho vahala a stale vaham ale zdravie je prvorade. Musim to brat s humorom, aspon usetrim peniaze a pecen :DD
Hovorim si ze je to karma od mojho tela. Od 15 do 18 som robila kadeco, skusala som hocijake srandy, pila kedy sa dalo a dost dlho som hulila. Proste si telo povedalo : ´Je ti jedno co so svojim telom robis? Ok tak pozeraj na totoˇ
@albear s AD sa praveze da zit konecne normalne. Ja mam aktualne mesiac od totalneho kolapsu, paniky, úzkostí, ktore sa nedali vydrzat. Ak existuje peklo, tak asi takto sa tam ta dusa citi. Zacala som uzivat sertralin a dnes sa prvy krat po 5 tyzdnoch citim znovu ako clovek. Bez liekov som to nebola ja. Ale som na dobrej ceste. Sertralin som uzivala uz v minulosti a nepribrala som vobec a to mam po 30. Prave naopak, prestala som sa prejedat zo stresu. Nekaz si roky mladosti tymito uzkostami a panikou. Mne sa to stalo prvy krat ked som mala 23 a keby som to riesila hned, bolo by mi dnes lepsie.
@albear nechcem strašiť ani nič podobné ale mojej známej takto diagnostikovali schizofréniu ale to je tiež o inom, v prvom rade lieky musíš užívať pravidelne teba nech nezaujíma nikto iný máš inú psychiku a si mladý človek ktorý si uznal že problém má a rieši ho len tak ďalej hlavne kľud a lieky užívať pravidelne 👍bude to dobré 😉
@diwotworna Dakujem za podporu, no snad ju nemam aj ja. :D
@evelynmozagalega dakujem tak tiez za podporu.
@evelynmozagalega Zdravím dala som sa nakoniec na cestu AD prvý deň bol divný asi po 3 hodinách uzitia zatiaľ 1/2 tablety som sa začala cítiť úplne duchom neprítomna veľmi nepríjemný pocit som zažila šla som si ľahnúť pockala ešte nejaký čas a dala si lexaurin (musí byt 4 hodiny odstup). Potom to už prešlo a dalo sa to celkom, druhý deň celkom šiel a tretí aleb štvrtý som si už mala dať celu ráno asi zase o 3 hodiny mi prišlo hrozné zle… palilo má v hlave mala som zle videnie a motali sa mi nohy, cítila som sa akoby som dostala horúčku. Volala som doktorke, zdvihla mi sestrička s tým že keď sa to zhorší mám si volať sanitku alebo rovno Levoču.. vystrašilo má to ešte viac tak som rýchlo volala tete ktorá býva blízko mna a prišla po mna. U nej mi zmerala tlak a prišli sme na to že som mala cez 140 na 108 cize kvôli tomu mi bolo zle. Dala som si cely magnerod a cely lexaurin a do pol hodky mi už bolo dobre.. volala som na druhý deň doktorke a mam ostat pár dni ešte na polke a potom zvýšiť na 1/2 ráno a 1/2 poobede. No bojím sa… od toho zážitku mam zvýšený tlak stále a furt mi je blbo. Po prebudení si stále meriam tlak a mam zvýšený. Aj sa cítim tak odosobnene niekedy, no nie je to rovnaké ako pri derealizacii. Tak divne sa cítim taký nepokoj mám v sebe a neviem akoby kľudne sedieť a ležať. Furt sa musím nejak hýbať aspoň sem tam. Je to normálne ? Nemáte nejaké rady že ako sa udržať v klude ako si udržať nižší tlak ?
@albear je to normalne, na zaciatku sa to velmi zhorsi. Ja uzivam mesiac a teraz som zvysila davku a boli momenty, kedy som chcela umriet, co mi bolo tak zle. Najlepsie je proti tomu nebojovat a povedat si, ze to nie su vase pocity, ale chemia, ktora sa v mozgu upravuje. Myslela som si, ze som sa zblaznila, ze mam nejaku psychozu alebo poskodeny mozog, ale to je vsetko len ucinok tabletky. Dobra sprava je, ze sa tieto neprijemne momenty budu skracovat. Cez den sa zas citim dobre. Treba vydrzat, dat si lexaurin alebo neurol. Ja sa snazim vydrzat aj bez neho, postupne tie neziaduce ucinky vymiznu. S tlakom neviem poradit, ten mam strasne nizky. Drzim vam palce, myslite na to, ze viaceri takto trpime (ja extremne fyzicky) nie ste v tom sama.
@evelynmozagalega ďakujem… po koľkých týždňoch alebo dňoch sa to začalo zlepšovať? Mne v pondelok začína škola pochybujem že hneď nastúpim… poriadne nie som schopná ísť do obchodu. Ja dúfam že to prejde čo najrýchlejšie lebo je to niekedy na nevydržanie až sa niekedy rozplacem. Niekedy dostanem až depresiu a mám hrozné myšlienky že čo keď skončím na psychiatrii a ostanem sialena… do pol hodky to prejde a som zase kludna. Nikdy som nemala depresie ale posledné dni mám brutálne výkyvy nálad.
Ahoj, v prvom rade ti poviem ze DpDr neni z marihuany, v druhom rade ze tabletky ti DpDr iba mozu zmiernit nie vyliecit, v tretom rade mam otazku, mas pocit tazsieho dychania ? Respektive dychas plitko? Ak ano, coz 90% ludi s DpDr ano tak ta upokojim, Dpdr neni nic ine ako len prenastavene telo, je to kvazy zle okyslicene telo. To znameny ze dlhodobo sa ti drzanie tela prenastavilo, takze mas zablokovane dychanie a tym sa telo zle prekyslicuje. Z toho vznikaju panicke ataky, problemy s travenim a pod. Mas vela stresu, napatie v tele pretoze telo nema potrebny kyslik. Si unavena a pod.. Najdi si trenera ktory ti pomoze dat telo do spravneho drzania. Budes musiet cvicit ale uvidis ze ak das telo do povodneho stavu DpDr zmizne a problemy s nim taktiez. Skus Wimhofove dychanie a uvidis ze sa budes citit po nom lepsie a zistis ze DpDr nieje nic ine nez len prenastavene telo ktore blokuje hlavnu zivotnu funkciu a to dychanie . 🙂 Ak budes mat dobre treningy a podstivo cvicit do pol roka si z toho von.
A jedna podstatna vec, v dnesnej dobe ludia su veeelmi neodolny voci stresu a inym vonkajsim podnetom na telo pretoze moderny sposob zivota je zvacsa sedavi. Ludia nesportuju alebo zle sportuju a tym si skracuju svalstvo ktore im prenastavuje telo. Nie kazdy so zle drzanim tela ma dpdr ale v dnesnej dobe uch tych ludi je tolko ze az. A kazdy si mysli jak je to psychikou, no je to psychikou ale preto lebo je oslabena, kyslik ukludnuje telo, nie nadarmo sa vravi ked mas stres tak sa chod vydychat na vzduch. No ked ten vzduch nemas dlhodobo tak moze vzniknut dpdr. Kopec psychickych problemov vznika z neodolneho tela pretoze to telo neni tak ako by malo byt.
@orlik123456 Ťažko povedať. Ja som napr. veľa športoval aj športujem. Snažím sa v súčasnosti 3x týždenne, ako sa má. Napriek tomu ma ten stres dobehol. U mňa je to genetického rázu. Podľa mňa nie je asi nič výnimočné, že skoro každý chlap má niečo v mojej rodine duševné (prevažne depresie). Takto zle ako ja (so schizofréniou) nikto ešte nikdy nedopadol. Čiže asi z generácie na generáciu je to horšie.
@kim2028 Aj ja sportujem celi zivot a predsa som sa do toho dostal 🙂 a to mam 21. Jasne genetika v tom hra tak isto rolu, ale na 100% vam viem z mojej vlastnej skusenosti povedat, ze vedome dychanie a spravne cvicenie pomaha na vsetky okolnosti co ss tyka tela a psychiky. Verim ze je tazke zit so schyzofreniou, ale verim v to ze sa to da zmiernit, najradsej by som vam poradil nastudovat ako funguje telo ale to je na dlhe ucenie. Ludia v dnesnej dobe veelmi sa kazia, dlhe roky a potom sa cuduju z depresii a podobnych problemov. Tak isto aj ja som sa cudoval ale trosku som studoval a viem trocha ako telo funguje.
V prvom rade začni normálne užívať predpísané lieky a nevymyslaj s tým, že ich brat nechceš, lebo ti nejaká osoba povedala, že jej z nich bolo zle...A ďalšie že, liekmi to neprejde...🙈🙈
V akútnom štádiu, ako opisujes, je nevyhnutné pomoc farmakoterapie.
Žiť s tým musíš stále, to je fakt, a lieky možno tiež do konca života budeš brat. Keď je treba, tak treba a hotovo.
Keby si mala cukrovku, a niekto ti povie, že to prekonaj a neber inzulín, posluchnes ho?
Očividne si v zlom stave, a odmietas niečo, čo ti moze pomôcť? Stav sa môže ti ešte zhoršiť, začneš mat bludy, halucinácie,a skončí to veľmi zle?
Čím skôr začni užívať lieky, ake máš. Toto nie ie sranda, choroby psychiky sú často horšie ako telesne.