Depresia, úzkosť

Dobrý večer, vidím že tu veľa žien píše hrozné príbehy o potratoch alebo o Tom že im zomrelo bábätko 😔 je mi to veľmi ľúto a preto viem že to čo píšem ja nebude pre vás až tak zle. Musím sa ale vyrozprávať a možno nájdem viac takých žien ako som ja. Všetko to začalo keď som mala 18 rokov a nastúpila som do práce na 3 zmennu prevádzku. Zo začiatku som to celkom zvládala ale potom prišli problémy aj doma a ja som na nočných zmenách začala mať strašne depresie alebo úzkosti neviem čo to je 😔 stále som sa bála o všetkých a často som z nočnej kvôli tomu šla aj na PNku lebo som dostala horúčky alebo som si nejako privolala chorobu. 😔 Takto sa to tiahlo 3 roky nikomu som nič o Tom nevravela a keď som dostala depku tak som proste len ležala ani som nejedla nič som nerobila v práci som s nikým nevravela. Proste som bola úplne mimo 😔. No poslednú dobu (začiatkom tohto roka) som to začala mať stále nie len na nočnej ale na každej jednej zmene. (Musím ešte povedať že od začiatku roka sme sa snažili o bábätko a vôbec sa nám nedarilo) Od leta som šla k lekárke povedala som aké pocity mám z toho že musím chodiť do práce a tá mi dala lieky. Na začiatku októbra som zistila že som tehotná môj stav sa zlepšil ale musela som ísť na PNku kvôli nejakým problémom v tehotenstve a z práce mi už "vďaka" tomu nepredĺžili zmluvu. Momentálne som v 17 týždni a veľmi sa na naše bábätko teším ale začínajú mi depresie zas 😔 a nie len o Tom, že "čo ak sa nezvládnem postarať o bábätko" ale aj o Tom že po troch Rokoch zas musím nastúpiť do práce. 😔 Ja neviem prečo to tak mám 😔 vždy som bola vedená do práce a pracovať by som chcela 😔 pomôžte mi čo mám robiť. 😔 Mňa to ničí.