Depresia - nikto mi nepomôže, nebojuje za mňa
Ahojte, dnes mam celkom dost depku …. Som v podstatw stale onko pacient, mala som onko diagnozu, uz 5 rokov som stabilizovana a chodim na pravidelne kontroly, aktualne mam za seboz vysetrenia ktore dopadli opat dobre, len nejake drobnosti, ktore treba este skontrolovat sonom a tak …. Ale teda chytila ma dost depka, bojim sa a co ma deprimuje najviac, ze nikto mi nepomoze, nikto za mna nebojuje, som jedinacik, mam rodicov, krstných, muza, napriek tomu ze im uz dlhsie spominam, ze tam su nejake veci, ktore treba skontrolovat, casto mam pocit ze ma ani nevypocuju, ked im to hovorim ze sa bojim, mam nervy (a to im nieco hovorim tak raz rocne, ked nieco) nezatazujem ich denne, tak mi bud skacu do reci, zacnu sa medzi sebou bavit o niecom inom v polke mojej vety a podobne, je mi vtedy fakt do plaču, dalsia varianta je, ze ma zhačia ze mam prestat a nestresovat a je dovypocute …. Okrem toho vzdy aj ked nejake vysetrenie, vsetko si vybavujem sama, casto na vlastnu past pisem lekarom, mam mamu v zdravotníctve, vybavi mi nieco, ked treba az ked jej 300x poviem …. Mam muza, ktory pisal o byvalke X lekarom, len preto ze ju bolievala hlava, jednoducho, citim sa v strasnej depke, ze vlastne za seba bojujem stale sama, casto sim vycerpana a potrebovala by som vidiet, ze ma snahu mi pomoct aj niekto iny … casto si poviem ty kks vsak vlastne co ja riesim, sak som im uplne jedno ocividne …. Stracam potom silu nieco riesit, ked sa nejaky problem vyskytne …. Neviem, ďakujem za nazory, skusenosti 😥😥😥
Je mi ľúto ze s takou diagnózou prežívaš aj depresiu. Možno psychológ by mohol. Úplne chápem ze cítiš ze ta ľudia nerešpektujú a neberú vážne. Ja som takisto na tom celý život a hnevá ma to. Dôležité je nelutovat sa. Hlavu dat hore a uvedomiť si ze nikto ti nikdy nepomôže. Ze sa musíš spoliehať sama na seba. Ak nadobudnes sebadôveru tak ti bude ľahšie. Za mna sebalutosť robí najväčšiu neplechu no občas je zdrave dat zo seba všetko von. ❤️
Pozri sa... je to normalna klinicka depresia? Alebo len smútok? Lebo sú to dve diametrálne odlišné veci, málokto si to uvedomuje, ale originál depresia je choroba žľazy. Nie je to žiadna hanba. Hipofýza vylučuje menej, prípadne vôbec endorfínu a podobných hormónov. Je to choroba žľazy ako cukrovka. Je hanba mať cukrovku? Je hanba si pichať inzulín? Asi sotva... PRoste sa to stáva.
A takáto klinická depresia je veľmi vážny stav, ktorý treba riešiť s reálnym odborníkom (psychiatrom). Treba si ale nájsť toho správneho, pretože podľa mojich skúsenosti pre 75% psychošov sú pacienti číslo a body, ktoré dostanú za predpísanie antidepiek. Treba si vybrať reálneho psychiatra, ktorého fakt zaujíma tvoj stav. Nie bortaka, ktorý v tebe vidí len pár centov, čo dostane z poisťovne za predpis receptu. Keď ti hipofýza neprodukuje hormóny, lieky pomôžu.
Ak sa však nejedná o klinickú depresiu, ale len o nejaký smútok a pod., vtedy skús nájsť bútľabvú vŕbu... aspoň na začiatok. Navštíviť psychológa tiež nie je hanba. Neostávaj v tom, lebo sa utrápiš k smrti.
Ahoj, mrzí ma, čo prežívaš, viem, aké to je, keď si v živote na úplnom dne a keď najviac potrebuješ pomôcť, a máš pocit, že si na to úplne sama, že ťa nikto nevidí a nepočuje, sú to hrozné pocity, počas choroby fakt človek veľakrát zistí, čo je to samota 🫤 ale ak ti nepomôže rodina, nemáš nejakú kamarátku, ktorá by ťa vypočula, pomohla, keď bude treba? Prípadne ako píšu vyššie, psychológ je v takýchto chvíľach veľká pomoc, keby aj anynymne, cez net ak sa hanbíš pred rodinou a tak...
Každopádne, držím ti veľmi palce a verím, že raz bude znova dobre
@rutyruth mňa to trapi aj z dovodu, ze ja sama ked maju oni nejaky problem, hned som iniciativna, riesim im vysetrenia, zaveziem ich, beriem si v praci dovolenky, aby som im pomohla riesit ich problemy, lebo sak prirodzene su to ludia ktorych mam rada, na ktorych mi zalezi, tak nechcem aby mali problem …. A potom oni sa spravaju, ako keby im je moja buducnost, ako to so mnou bude, uplne jedno, vsetko to nechaju hodene na mne a nezaujem, ani vypocutie, ani snaha nieco vybavit, poriesit, byt sucast …. Je mi z toho doplaču, vlastne dnes cely den plačem
@jaaankaaaa mam kamošky, ale tak maju svoje zivoty, nechcem ich zatazovat takymito vecami … rozmyslam nad psychologom
@thirstymonk neviem ci smutok, depresia, jednoducho citim sa sama, ako vzduch, nezaujem, od ludi, za ktorych ja vzdy bojujem … cize aj taku krivdu a zaroven demotivaciu
Liga proti rakovine má sieť onkopsychologov
No presne preto máš depresiu. Nemyslíš na seba. Nemôžeš zachrániť celý svet. Venuj sa viac sebe ako druhým. Keď ťa zdravie zradí nebudeš môcť pomôcť nikomu...
@rutyruth ano, asi si musim povedat ze som na to sama, ale nechat aj ich v tom aby boli na to sami, ked budu niečo riešit
Prestan byt iniciativna a riesit vysetrenia druhych, pokial nejde o nevladneho 70tnika. Nebud hyperaktivna a hlavne necakaj od inych tvoje chovanie!
A nechapem celkom, preco by ti mal niekto vybavovat vysetrenia ked si stabilizovana ? To nie v zlom. Moja mama mala onko ako 35 rocna, mala nas 2 deti jdesi v pubertalnom veku. Nala vaznu operáciu. Po case musela do prace, kde robila 12ky, bolo to náročné. A vysetrenia si vzdy vybavovala teda sama. Ci potrebujes nieco urgentne po znamosti? Vtedy by som chapala. A te muz byvalej vypisoval po lekaroch? No asi vue, ze ty si v dobrych rukachva vedia kde ta poslat.
Co sa tyka sucitu - poviem ti za seba - pre mna je hrozna myslienka, ze by sa to mame vratilo. A tiez odmietam na to co i len pomysliet
Je to moja ochrana, to ale neznamena, ze ju nelubim! Len odmietam tuto temu ak kontroly diskutovat. Ona si nakupila knihy o tele a rakovine, ukazovala nam priebeh, no hruza. Jej to mozno pimahalo, mna deptalo. Rovnako ako reci o smrti.
Ja uplne chapem, ze mas strach. Aj mna prepadnu rozne myslienky. Ake toto ries s psychologom, pretoze ja z napisaneho vidim hlbsi problem este okrem onko ochorenia.
Drzim palce, dr povedali co treba pozriet tak hlavu hore! Lepsie takto akoby nic nevideli! Mozno je to ken maluckost ale su u teba opatrny proste. A bojuj sama za seba - s osychologom. Adi je aj pre muza hrozna predstava celej choroby a neviem, ako to cele (ne) spracoval on. Nie kazdy je odbornik v takychto situaciach.
Mrzi ma, co prezivas. No mozno aj tvoji blizki prezili ci prezivaju traumu z tvojej choroby, pocituju uzkost, strach, ze sa to mozno vrati. Mozno preto je im neprijemne sa o tom rozpravat, aby nejatrili svoje a tvoje vnutorne rany. Neber to prosim ako nezaujem o tvoju osobu, naopak, spravaju sa tak zo strachu, aby ti nahodou neublizili. A mozno len chcu, aby si ani ty na chorobu nemyslela.
@svetlonos najhorsie pre mňa, moj muz ked som plakala a povedala mu ze ma nikto nepocuva, nepomoze tak mi povedal pozri sa ako sa spravas, spamataj sa, potom ti niekto mozno pomoze …. No cele zle 😥😥😥 chapem, ze to moze byt aj obrana, ale ked sa ti mama napriklad zdoverila, urcite si ju aspoň vypocula ci? Nepovedala si jej ze ta to nezaujima, ze nema prehanat a podobne nie?
@kp7333 tak neda sa nemysliet ked mam este absolvovat nejake vyšetrenie, ale ja si neviem predstavit ze by sa mi stazuju s niecim a ja im poviem prestan, neprehanaj, nebudem toto pocuvat a podobne a clovek by mi plakal pomaly a ja takto
Chapem ta, ocakavas podporu a zaujem a nedostavas to. Skus sama zmenit taktiku. Ty budes ta dolezita sama pre seba. Ty si sama pomozes a budes tu sama pre seba. Vies, aku vnutornu silu ma clovek, ak ju v sebe najdes? Ty sa uz nikomu neponukaj nikomu s pomocou, radsej tuto energiu teraz investuj do seba. Ty ju najviac potrebujes a ty si dolezita. Ty vies byt sama sebe najlepsia kamoska a podpora, pretoze sa najlepsie poznas a vies, co potrebujes.
Vyzerá to tak, že tu chýba podpora /aspoň slovná/ muža, to vyvolá taký smútok, ani to nemusí byť depresia. Pri takýchto ľudoch sa treba učiť sebestačnosti a najprv sa postarať o seba a o ostatných len ak zvýši čas.
Niekedy okolie ani nevie pomáhať pri takýchto dg.
Ahoj, ta nalada moze byt ovplyvnena chorobou, skus si oddychnut, spravit si lepsi den. Mozno ozaj sa skus menej zaoberat svojimi zdravotnymi problemami, mozno ako vravia, skus nestresovat. A ak to povedia, tak predsa na teba reaguju, vypocuju si ta a dokonca poradia. Co sa tyka vysetreni, ze si to vybavujes sama, to je tiez normalne v dospelom veku, preco by mal partner za teba pisat lekarom...ak potrebujes pomoct, povedz mu to, ale terminy si ries sama...jeho ex bola asi nesamostatna...preco nad nou vobec premyslas?! skus vnimat veci pozitivne, neriesit, viac sa tesit, ved stav je stabilizovany a to je uzasne. A ak chyba komunikacia s partnerom, komunikuj s nim ty prva, povedz mu co ta trapi, ale ho aj pochval aky je uzasny muz, ze si rada, ze ho mas, povedz mu co k nemu citis...
Ahoj alebo dobry vecer...ja žijem sama so synom sice nemam diagnozu ako ty mas ale mam viacej inych.
Ani mne nikto nepomaha vitaj vo svete dospelych....casom prides na to ze len ty sama si zodpovedna za seba nik iny.Depku mavam aj ja precitim o com piseš.o mna a syna sa tiez vela ludi nezaobera .Ani otec mojho syna ani moja sestra krstna mama proste rodina k nam nechodi len 2x rocne na moje a synove narodeniny vzdy sme samy....takzw asi by som veka ziadala ak by sa niekto staral aj o moje zdravie....ak rozumies o com pisem....akoze sem tam sa stretneme v obchode alebo niekde prehodime par viet a idee dalej.a priznavamsa ani ja neriesimsestrine problemy.....
Vies kazdy ma svoje problemy.je mi to luto ze zijeme v takom neohladuplnom zivote ked aj blizky su k sebe taky lahostajny nenapomocny a robi to našej duse a psychike samozrejme zle.velakrat sa citim ako vzduch.
@myfair80 ahoj, no uplne ta chapem, musi to byt velmi tazke, ked si este aj zo synom sama 😥 v takej situacii, ze riesit vselijake zdravotne veci …. Ano ako hovoris, je to velmi zle v dnesnom svete, naozaj kazdy sa stara len sam o seba, kedysi si rodiny pomahali, drzali sa, dnes uz ani rodiny sa nedrzia a nepomozu si … presne, tiez sa citim často ako vzduch, len na niečo som dobra, ked treba odo mňa niečo, vtedy nie som vzduch
Ano je to žial tak
Ty sa v tom potrebujes prplat a nemas s kym... Kamka mala border tumor a mala to takisto, rozoberali sme to do nemoty... co ak to doktori zle vyhodnotili a predsa mala byt ta chemo, ako to, ze zrovna ja som prisla relavtivne vcas (nie uplne neskoro) a stale nieco, aj clovek, ktory mal hranicny nalez potrebuje analyzovat, najlepsie s ludmi, co si presli podobnym a v cakarni nemocnice niekedy dostanes vacsiu podporu, pochopenie od cudzieho cloveka, ako od blizkeho. Ja len sadnem na lavicku a uz mi niekto vysype celu anabazu s dg....naposledy 30.tnicka pekna ako svaty obrazok, s uz chytenymi uzlinami... 🫂
@ahhola ano, presne, ja by som aspoň raz za rok potrebovala s niekym o tom pokecat a nie ze ani raz za rok, ked sa blizi kontrola tak ma nikto nie je ochotny vypocut
Ak by si sa chcela porozpravat, ozvi sa mi sukromne..