Demencia Alzhaimerovho tipu
Ahojte, neviem ci sa potrebujem vyplakat, vyrozprávať, alebo je tu niekto s podobným osudom. Posledné 2 roky boli pre mňa a moju rodinu náročné, a neskončilo to všetko.
Pred 2 a pol rokom mi náhle zomrel mladší brat, pracoval v At, kde aj zomrel. Tešil sa ze mu konci už sezóna, mal prísť o 2 týždne, a zratu nedvíha mobil, nevolá. Zomrel. Sok pre celú rodinu.
Uz v tej dobe som začala vnímať, že mama trochu zabúda, ale po tomto to už išlo dole vodou. Ešte varila do obchodu šla zahrala, sa s mojim synom. O 4 mesiace po smrti brata, sa starší brat dozvedel, že aj on má diagnózu ako mladší brat, strašne. Začali ďalšie múky, choroby, nemocnice, vyšetrenia, mama išla ešte viac zo zdravím dole k horšiemu. Trvalo to skoro dva roky, čakal na transplantáciu, no nedočkal sa, zomrel tento rok v júni. Teraz v decembri by mal 50 rokov. Tie celé dva roky, som to prežívala s nimi, s mojim synom, praca, škola, nákupy, mama, brat... Myslela, som ze sa zbláznim z toho všetkého. Mladší brat nemal deti, len priateľku, starší ale bol rozvedený, mal skoro dospelého syna,
Mama od smrti brata strašne zabúda nič ju nebaví len sedí stále odo mňa vyžaduje pozornosť, alebo mi nadáva a nič nie je pre ňu dobre. Ja už nevládzem a môj 11 ročný syn má predsa potrebuje. Mam priateľa, otec nášho syna a ten všetko prežíva so mnou. Nemať jeho nedám to. Odišla som z prace, koli mame, opatruem ju teraz. No neviem koľko to vydržím. Ona si stále myslí, že je všetko s nou v poriadku, pritom už ani s financiami nevie narábať, nevari, neperie , nechodí von, má problém s chôdzou. Keď ju chcem vytiahnuť na chalupu, to je pre, hovarania na 2 hodiny. A my vlastne moja rodina nemáme žiadny život. Co mi je strašne ľúto.
Mama (vtedy 69, dnes 72) zacala takto upadat potom, co zomrela sestra. Spätne si uvedomujem, ze prve, nenapadne priznaky, boli uz o par rokov skor. Tento rok bola s otcom u psychiatricky, potom, co doktorka urobila par jednoduchych testov + otec opisal jej tazkosti a spravanie...po prvej navsteve odchadzala s touto diagnozou a liekmi...tie zabezpecuju okrem ineho, ze je pokojnejsia (mala obcas take nervne, priam agresivne prejavy)...obcas ma dokonca prekvapive chvile, ked vie zase navarit, pamata si viac a pod....nerobim si ale iluzie, ze to s nou bude lepsie, ale otcovi, ktory sa o nu stara,je lepsie, ked je taka vyrovnanejsia (nie otupena, ci oblbnuta, asi doktorka trafila lieky). odporucam ti vyhladat psychiatra, nech zisti, ci naozaj alzheimer, nasadi liecbu, zapojit do starostlivosti kohokolvek, kto sa da (ak sa da) a v dlhodobejsom/kratkodobejsom horizonte mat plan opatery, ked si povies, ze to dalej nedavas (mozno opatrovatelku, nejake zariadenie...)....akokolvek to trha srdce, ale znicit sa nikomu nepomoze. Drzim palce
Smrť vlastných deti kto nezažil nepochopí .Ja som stratila dcérku navždy odišla 11 ročná. To peklo čo denno denne prežívam v duši to neprejde nikdy v živote. Som ochorela po smrti dcéry. Takže tvojej mamine sa nie je čo čudovať. Dvaja jej synovia po sebe preboha to si nepredstavuj ani v sne. A že je chorá no ved iste psychický trpí ved to je normálne. Prosím ťa v živote si nepredstavuj smrť vlastného dieťaťa toto je peklo ako keby som horela za živa ked TI vytrhnú srdce. Strašné. Tak že tvoja mamina je chorá sa nečuduj má byť s čoho zo stresu. Ved to je peklo prežiť vlastne dieťa. Musíš veriť a robiť všetko preto aj ked ťa to stojí veľa psychických a fyzických síl aby jej bolo dobre.
Mama ma uz urcenu nejaku diagnozu?nejako tomu nerozumiem z prispevku.Prezit taku traumu zanecha stopy a vela veci moze byt zo psychiky, depresie..
@dilinoviem ze je to strašne ver ze aj mne je z toho hrozne, už nemám nikoho, len mamu syna a budúceho muža. Rodina skoro žiadna, aj keď sú jej sestry, ako keby ani neboli. Čiže spoliehame sa jeden na druhého ak keď je to ťažké
@luccija ako som pidalja, po prvom bratovi som šla k psychológovi a neskôr k psychiatrické. Tam zistili ze je to demencia alzhaimerovho tipu, neurológ napísal cievna encefalopatia. Ona je diabetická, berie 1 tbl denne, cukor kontrolovaný v norme. Čiže ak ja som z toho debil, kedy to vlastne u nej začalo co bol spúšťač. Dr mi vysvetľovala ze keď sú cievy poškodené, tým pádom nedokrvuje dobre mozog. Ona nemá alzhaimera, ona zabúda plus dve traumy. Po sebe. Mam ju moc rada, neviem ako jej pomôcť všetko odmieta, opúšťa sa aj keď býva s nami v byte, nie je sama nikdy by, som ju samu nenechala.
Len sa veľmi zmenila, choroba plus deti zomreli, už som len ja ostala. Psychiatrický som sa pýtala, keď prežila, smrť 2 deti po sebe, či by nepomohol dáky terapeut, dáke sedenie, a ona mi vraví ze to je zbytočné v jej prípade, keďže ma takú diagnózu
Tak co môžem pre ňu spraviť?
skus sa obratit na zdruzenia ktore pomahaju rodinam kde je alzheimer - napr http://www.alzheimer.sk/informacie/alzheimerova...
alebo ak si z BA mozes osobne zajst https://www.centrummemory.sk/podporno-edukacny-...
tam su odbornici ktori ti budu vediet poradit ako na nu.
Pre dobro tvojej rodiny a tvojho psychického zdravia: vráť sa do práce ak môžeš a vybavte jej opatrovateľku.
Lebo toto vás nakoniec zloží všetkých psychicky.
@quaxi nie som z Tn
@lenkakravcova rozmýšľala som aj nad tou možnosťou.
Výpoveď som dala v septembri a hneď aj opatrovak ktorý mi schválili. Čiže návrat do bývalej práce nehrozí. Cítila som to tak ze to bude lepšie aj pre mamu.
Ale zase keď budem v práci, fajn budem medzi ľuďmi, lenže prídem z prace, unavená, kdesi čosi nákup, škola učenie, a zase starostlivosť o mamu čiže bola by som tak ci tak vypluta
Takto som doma, porobím po chystám, lenže keď by, som šla, do prace, potom doma ďalšia sichta. Je to zložité. A mama nie je na tom tak ze celkom nič nevie, sú aj svetle dní, a ona by teraz určite neprijala cudziu osobu. Je mi jej strašne ľúto, čo prežíva, a ja sa tiež trápim koli bratom.... Je to krátka doba, čo odišli 2 roky po sebe. Mama ma 74 rokov, bola veľmi múdra, sčítania, stále medzi ľuďmi, pracovala na upsvar sociálne veci... Véd ona ešte po 70 bola aktívna, pracovala s PC, ovládala banking, internet... Teraz už nič, proste verím ze po smrti deti prežila ešte dáku silnú traumu, ktorá ju celkom odpísala. Keby bola aspoň mala nádej ze jej dakto trocha pomôže, len neviem kto
O pár mesiacov (v lepšom prípade štvrťrokov) nebudete riešiť koho by tvoja mama prijala a koho nie.. Z rodinných skúsenosti - pri tejto chorobe čoskoro mama zabudne na dcéru, na synov, na manžela.. Po určitom čase jej budete cudzí aj vy - nespozná vás keď za ňou prídete pomôcť. Bude to pre vás všetkých nesmierne ťažké. Pomaly sa na to začnite pripravovať. Nie keď ma ta choroby dosť rýchly spád. Potom už fakt len nejaké to zariadenie alebo opatrovateľka na full tíme. Inak sa z toho zbláznite všetci. 😕
Je nam to luto, ze nemozeme viac pomoct, no odporucam denny stacionar. V Bratislave v Ruzinove je denny stacionar, vedu ho reholne sestricky od sv. Vincenta de Paul. Rano dochodcovia pridu a do poludnia sa im reholne sestricky venuju. Citaju si nahlas, spievaju, rozpravaju sa atd, jednoducho na par hodin su medzi ludmi. Urcite aj vo Vasom meste sa nieco najde. Je to vyhoda, ze to nie je starobinec. No s demenciou je pre blizkych velmi tazky zivot, lebo si musia dookola opakovat, ze nebojuju s milovanym rodicom, ktory im neustale oponuje, ale s chorobou, ktora im oponuje a hada sa s nimi.Je to jednoducho psychiatricka diagnoza a clovek sa podvedome tvari, ze ked ten rodic nema viditelne rany, a stoji na nohach, tak je v poriadku, no zial, to je velky omyl. Odporucam pozriet tie linky, co uz uviedla jedna mamicka predo mnou. Su tam rady pre opatrovatelov, ako sa vyhnut hadkam atd. Ak je priatel - cize otec vasho syna vyskusany cez vsetky tie roky trapenia, tak si urobte este za zivota mamky svadbu po odozneni smutku. Ked zomrie mamka, tak nebudete lutovat, ze ste jej to mohli este dopriat a dostat od nej jej pozehnanie do zivota. Synovi tiez date darcek, ze ste uz manzelia a on je takpovediac v bezpeci. Nepozname presnu diagnozu, no chapeme, ze spustacom bol asi silny stres, ale pozor, lekari varuju ze casto je tam dedicnost pri tychto este nepreskumanych demenciach typu alzhaimer, parkinson a pod. Lieky iba oddialuju no ziaden liek nelieci tu demenciu aj ked vyvoj ide rychlo. Takze aj synovi ukazujete, ako sa ma o vas postarat, ak sa nedajBoze dozijete aj vy takehoto stavu. Drzte sa!
@majkabambulik ďakujem. Ako som písala som z tn. U nás na hanbu trenčiansky kraj nemá žiadny denný stacionár.
Alzhaimer nie, vaskularna encefalopatia. Je to cievne, tak mi Dr povedala, len ze sa, to podoba na Alzhaimer, čiže tu je to ako na kolíske, raz dobre raz zle.
Ospravedlnujem sa, ale Trencin nepoznam, no nasla som toto- vraj to tam mate, tak mozno by sa dalo tam zavolat a popytat sa https://trencin.sk/pre-obcanov/socialne-veci/de...
Odporucam pridat sa do skupiny Tencin tu na MK https://www.modrykonik.sk/group/58/ urcite sa najdu lokalne mamicky, ktore budu vediet viac poradit
@majkabambulik to všetko mam, aj skupinu aj to denne centrum. Obehane. Tam sa stretávajú aktívnu dôchodci, hrajú šach, karty, chodia na výlety. Tam sa venujú sami sebe, tam nie je dohľad, aký by mama potrebovala
Ale Dakujem za ochotu.
Napadla ma este jedna vec, tu v BA je moznost dat do Domova socialnych sluzieb cloveka iba na urcity pocet hodin, V Trencine a okoli mi ukazuje ze je cca 10 Domovov socilanych sluzieb. Skusila by som tam navstevu a popytala by som sa, ci by sa to tiez nedalo. Pripadne kedze je to fyzicky aj psychicky neunosne samej to tahat, tak vybavit si zamestnanie v takomto zariadeni s tou poziadavkou, ze vezmu aj Vasu mamku do tohoto zariadenia. Opatrovateliek je vsade malo a vsade ich hladaju. Tam staci nastupit a odpracovat myslim ze urcity pocet hodin a uz dostanete oficialne potvrdenie, ze ste opatrovatelka. Pre tieto zariadenia aj pre vas to moze byt win-win - budete mat mamku na ociach kazdy den-dohliadnete na starostlivost o nu, ona bude mat tam rehabilitaciu, pravidelny program bude medzi ludmi no zaroven aj s vami, podla moznosti bude sama na izbe,,no a este aj budete mat vyplatu. Co sa tyka rozpisu sluzieb a pod to si dajte do zmluvy poziadvku, aby ste bola co najviac s mamkou pocas dna a na jej poschodi. Psychicky Vam to urcite pomoze, Jeden z inzeratov co hladaju pomoc https://www.seniorville.sk/volne-pracovne-miesta/
@majkabambulik ďakujem za ochotu
Obdivujem Ťa, že to pri malom dieťati zvládaš. Nechcem byť zlý prorok, ale zo svojho okolia viem, že to bude len a len horšie. Bohužiaľ Alzheimer je taká diagnóza. Aj zabúdanie sa bude stupňovať, aj agresia nadávky. Áno, si tu pre mamu, ale máš v prvom rade syna a partnera. A treba myslieť na svoje zdravie, aj telesné aj psychické. Asi to bude znieť tvrdo, ale do budúcnosti bude pre všetkých najlepšie uvažovať a nejakom zariadení pre mamu.