Dá sa vyliečiť chorá myseľ?

@mamanadruhuu Panicka uzkost No podla toho co popisujes to bez liekov uz asi nezvladnes Mala som to tiez po rozvode Stavy strasne Ale pomohol mi psychiater a ziadne oblbovaky Naucila som sa dychove cvicenia,pozerat sa na veci z ineho uhla.Netreba sa hanbit zato ked nieco nezvladame ale poziadat o pomoc.Zisti si u vas v meste dobreho psychiatra alebo ked chces skusit bez liekov psychologa lebo ver mi clovek si v tomto sam neporadi.Drzim moc palce ❤

@mamanadruhuu dá sa to. Panicka porucha sa dá vyliečiť, ak nájdeš správneho psychologa, ktorý bude k Tebe pristupovať individuálne a dôkladne. Mne sa to podarilo za necelé dva roky a bez liekov. A aj keď sa ta doba zdá dlhá, bolo to v pohode. Konečne som sa naučila uvoľniť. Po troch rokoch trápenia som sa rozhodla vyhľadať pomoc a som vďačná za pani, ktorá mi pomohla. A nehnala ma hneď k psychiatrovi pre lieky, ale postupne ma učila zvládať samu seba. Silno držím palce. Je to beh na dlhu trať, ale stojí to za to 🍀❤️

@nika23t aj keď sa ti to podarilo za tak dlho, prosím ta a teraz sa cítiš už dobre? Môžem vedieť aký to bol psychológ? Ja som o 2 týždne objednaná psychoterapeutovi dúfam ze ten mi pomôže lebo som ozaj schopná chodit5 po nich pokým mi už niekto nepomôže a lieky sú není pre mňa riešením na zatial. Teraz som si začala občas dávať persen keď cítim nepohodu, toto keď niekto nezaxije neverí ake to strašné je a čo to spôsobuje, ako sa ten človek cíti, a tak strašne by chcel žiť krásny a šťastný život. A nie sa zobudzat so strachom alebo zaspávať zo strachom alebo vychádzať von so strachom. Od včera sa mi nedá prehltat musím to 2 x po sebe lebo už aj tam je ten strach a ozaj to prišlo z ničoho nič, lebo to už je vo mne. Ale niekedy sa ľahsie píše ako hovorí cez slzy. Najprv som si myslela, že bude mi stačiť niekto komu sa vyrozprávam ale nestaci mi to, už nie. 🙄🙄🙄🙄

@mamanadruhuu ahoj, da sa to, aj bez liekov, aj bez psychologa, moj problem vsetci zlahcovali, vraj som zdrava, tak mi musel pomoct google. Dostala som sa z toho rychlo, vlastne hned, stravou a cvicenim. Rok som mala take stavy, nikde som nemohla, ani do busu, ani autom bez toho aby, som salela, ze zhavarujeme a poumierame, zachvaty boli stale castejsie a silnejsie. Plakavala som doma, ze mi preplo, lebo som si to uvedomovala a nevedela to ovladat, myslim, ze som popri tomu este trpela aj na depersonalizaciu. Hrozne. Vtedy som zistila, ze jedine co chcem k stastiu je mat zdravu hlavu a odvtedy som stastna, ze som sa z toho dostala a spokjna so zivotom, nech je akykolvek. Vyradila som sacharidy, vsetky, cvicila denne na orbitreku, odo dna co som nejedla ziadne sacharidy, hlavne lepok, som atak nedostala, iba som sa bala, ze ho dostanem, ocakavala som, ze kedy zase pride, ale neprisiel, po pol roku som pomaly zacala jest aj sacharidy. Ale ked som to dlhsie s nimi prehanala, tak som citila, ze zase nie som ok. Aj teraz mam sacharidy v jedalnicku na minimum. Uz som to tu velakrat pisala, skus pod lupou,alebo v skupine panicka porucha, ci ako sa vola.

@mamanadruhuu Lieky su pre Teba riesenie. Zazila som, zacala sa liecit do mesiaca som sa citila vyrazne lepsie, liecila som sa asi rok a pol, a uz sa to nevratilo.
Buduci exmanzel o tom nema ako vediet, psychiater je viazany lekarskym tajomstvom.

Lieky ti pomôžu, ja trpím depresiami aj úzkosťou aj panickou poruchou a s liekmi mi je oveľa lepšie

@mamanadruhuu presne viem, o čom hovoríš... Doma som mala dve malé deti, ktoré potrebovali mamu, a ja som nevedela prežívať žiadnu inú emóciu ako strach. Keď som sa s tým niekomu zdôverila, odpoveď bola, že to sa nesmiem báť, že nie je čoho sa báť. Áno, ľahko sa hovorí tomu, kto nezažil... V noci som sa budila na búšenie srdca, slabé ruky aj nohy, závraty, pocit na odpadnutie a strach taký, že sa nedá opísať... Nevedela som sa napiť, prehltnúť, nevedela som sa usmiať....Hrozné obdobie. Ani na to nechcem myslieť. Od rána do rána, deň čo deň. Už som sa začínala cítiť úplne depresívne...Potom som si našla lekárku, ktorá keď som pri prvom stretnutí zbežne popísala môj stav, tak hneď to definovala ako panickú poruchu a poslala ma k psychiatrovi kvôli liekom. Tak som to odmietla, čo ju na moje prekvapenie aj celkom potešilo 🙂 Neodmietla som úplne, len som chcela ostať neutlmená, lebo viem, čo také lieky vedia spôsobiť. Viem, že to vie pomôcť, niektorí ľudia nemajú inú možnosť a ja obdivujem každého, kto vyhľadá pomoc, ale chcela som to za každú cenu skúsiť bez nich. Takže v prvom rade, keď sme si prvýkrát prešli cez dychové cvičenie a ja som mala relaxovať, uvedomila som si, že moje telo je už roky jeden veľký kŕč. Vôbec som sa nevedela uvoľniť, neustále som očakávala, že opäť to na mňa príde, opäť mi príde zle, rozbúši sa mi srdce, roztrasú nohy... Stŕpnem alebo odpadnem. Ale pomaly, pomaličky som sa z toho dostávala, Najskôr sedenia týždenne, potom raz za dva týždne, raz za mesiac. Keď sme sa prvýkrát dohodli, že dáme pauzu na 3meisace, neverila som, že to zvládnem. Ale dala som to 🙂 Hlavne, neuzatváraj sa do seba, duševné choroby vyžadujú viac času. Omnoho viac. Ja Ti naozaj držím palce, dúfam, že natrafíš na dobrého psychológa. Rátaj ale s tým, že ak pri niektorom odmietneš napr. lieky, môže byť potom nepríjemný. Tak nech Ťa to neodradí, buď silná a nevzdávaj to. Ver mi, že keď vydržíš, začneš konečne normálne žiť. A ak by to nešlo bez liekov, ber to tak, ako to je. Prioritou je pre Teba dostať sa z toho. Či už s liekmi, alebo bez nich.

@nika23t vidim sa v tom čo si napísala, u mňa je to už dlho 10rokov určite, jedno obdobie si pamatam že som brala atarax na ukludnenie ale moc si z toho obdobia nepamatam, potom som dlho dlho nič nemala tušim aj 2-3 roky , a potom znova, škola nervy doma, mama si našla velmi zleho partnera takže ma psychický týral, pred tým v živote celom detstve som zaživala hadky a tak no,,, potom som našla partnera s ktoreho sa stal otec mojich deti moj manžel a robil mi zle ponižoval ma aj ma udrel takže vsetko sa tokopilo kopilo ... už som mala aj take stavy kedy som každý den vracala, ked som mala niekam isť ked som bola doma ked som mala co i len pred dom vyjsť :( vtedy som schudla 10 kg bolo to strašne. Takže teraz je to tu znova a rozhodla som sa zmeniť svoje ja svoje myslenie . NO lieky su pre mna posledne, nemožem si dovoliť byť oblbnuta pri dvoch detoch , ale som rada že si napisala v skratke svoj pribeh a dakujem ti za povzbudenie