Ahojte, dnes som mala 2. deň v práci, ale prvý deň kedy sme reálne pracovali. Prijali ma ako asistentku a vychovávateľku do špeciálnej školy. Do obeda som asistentka a pracujem s deťmi, ktoré majú telesné i mentálne postihnutie. Po obede som vychovávateľka a pracujem s rôznymi deťmi, väčšinou len s mentálnym postihnutím. Prijali ma bez školy v oblasti a bez praxe, z dôvodu, že nemali iných uchádzačov a bez ľudí ostať nemôžu.
Cítim sa psychicky veľmi zle, veľmi slabá. Do obeda je to v poriadku, máme len 2-3 deti a na každého vychádza 1 osoba, treba si nájsť cestu a funguje to. Poobede však berieme vyše 20 deti v ŠKD cez celé mesto do jedálne (na našej škole nie je). Psychicky narušené deti, takže keď ich nepustím tak začnú kúsať, škrabať, trhať. Som celá krvavá od škrabancov, kusancov, nos mi krvácal ako ma buchlo jedno dieťa.
Mám pocit, že nezvládnem túto prácu. Už teraz mám stres čo bude zajtra. Som slabá, zlá osoba? Cítim sa veľmi zle, že by som najradšej utiekla od nich ale neviem ako stým bojovať.
Aj keby si mala vzdelanie, tie deti zostanú rovnaké. Opýtaj sa kolegýň, ako to zvládať, nech ti poradia. Zober so sebou cukríky. Buď ich zješ ty sama, alebo motivuj a odmeňuj deti, aby boli dobré.
Táto práca je extrémne náročná, presne viem, ako sa cítiš. Som učiteľka, ale toto by som vykonávať nemohla. Máš iba 2 možnosti, prvé dni/týždne sú šialené, ale postupom času si zvykneš na deti aj ty, aj oni na teba, prídeš na spôsob ako a nimi fungovať, alebo odídeš. Niesi ani slaba, ani zlá, ani menejcenná, málokto dokáže pracovať a týmito deťmi. Počkaj pár dní a uvidíš ako sa to vyvinie.
Nie každý také povolanie dokáže robiť, ja osobne by som to nedokázala..takže bud to vydržíš alebo to ukončí.
Ak je to tak ako pises, kasli na to. Zdravie je len jedno a to psychicke vobec nie je sranda. Nikomu nic nedlzis.
odisla by som.
Skus este vydrzat. Prve tyzdne su najhorsie. Zacala by som tym,ze si vypytam rady od kolegyn a nieco si nastudujem ako pracovat s takymito detmi. Aj oni si potrebuju na teba zvyknut. Je to velmi tazka praca a smutne,ze nemame odbornikov,ktorych by vedeli zaplatit,aby tuto pracu vykonavali. Ty si nezlyhala. Len chyba je aj vo vedeni,ze ta aspon trosku nezaskolili.
Veľmi ta obdivujem, ani som nedýchala pokial som to nedočítala..Ja som už totiž dlhé roky túžila pracovať v takej práci, venovať sa takym deťom a pod..Ale v Tn a okolí nič také nieje..Vidím, že to nieje jednoduché a určite nie pre hocikoho..
Prajem ti len to najlepšie rozhodnutie🙏
utekaj odtiaľ... zdravie máš iba jedno... je to psychicky veľmi náročná práca. Ja učím na škole, ktorá je spojená s autistickou. Ľudia sa tam menia každú chvíľu. Po čase sú ako trosky... Tie deti za to nemôžu... no ako tu už niekto napísal... nikomu nič nedlhuješ... hľaď na seba
Hrozne.. Co to ešte sa bude rodiť po tých covid vakcinach... Sám autista, psychicky narušený... Čaká nás veselá spoločnosť.. Už psychicky normálni budú páchať samovraždy z tej úzkosti, že tu nebude pomaly jeden normálny človek s ktorým sa môžte aspoň porozprávať...
Ja byt vami utekám do iného zamestnania... Zrejme tam pri tých divých deťoch nikto nevydržal.. Preto zobrali aj vas bez školy a praxe..
@daniela2629 tým deťom aj tak nepomôžes...je to doriadenou genetikou a s tym nespravis nič...
tak sama pises, ze vzdelanie na to nemas, cize si spadla do toho ako do vody, ked sa deti ucili kedysi plavat ... cize moznost je rovnako ako u toho plavania - bud to zvladnes po kratkom trapeni, alebo sa zacnes topit a budes musiet z toho vycuvat ...