Cítim sa pomalá a bez mentálnej energie na celý deň
Ahojte, prosím o Vaše názory resp. skúsenosti, ak ste zažili niečo podobné. Posledné mesiace mám pocit, že sa toho na mňa valí priveľa - v práci, zdravotne, v osobnom živote, v najbližšej rodine.. Nič hrozné, bežný život, všetko ide relatívne v pohode, vlastne sa ani nemám na čo sťažovať, ale nejak sa toho posledné mesiace až roky deje veľa súčasne, cítim, že mám toho príliš a strácam sa v tom. Mám pocit, že všetko okolo mňa letí a ja so životom okolo nezvládam držať tempo. Že všetko je zrýchlené, alebo naopak, ja spomalená. Jednoducho mi chýba ničnerobenie, voľno, nuda.. keď mám občas večer hodinu - dve čas a chcem si aspoň čítať alebo nalakovať nechty, nevládzem už ani to a radšej čumím do telky, mobilu, alebo vlastne skôr čumím ďaleko cez obrazovku niekam do prázdna.. ak aj pozerám film, tak vidím iba obrázky, uchádzajú mi dialógy, dej.. v hlave nič. Jediné čo viem robiť je pustiť si hudbu a vypnúť hlavu. Stravu a spánok mám v pohode. Pravidelne cvičím a behám, to je jediný môj čas, ale tiež mám pocit že sa pri tom stále ponáhľam lebo nasledujúce povinnosti nestíham.. Inak sa starostlivosť o seba scvrkla do základnej hygieny, nemám chuť ani energiu sa namaľovať alebo pekne obliecť. Cítim sa pomalá a stále na sebe cítim tlak - od klientov, partnera, rodiny, sama od seba (som perfekcionista).. Nemám chuť sa socializovať, mám pocit, že nemám čo povedať, často zabúdam čo som robila ráno, včera, cez víkend.. Síce sa ráno budím plná energie, no často už doobedu som zahltená a vyčerpaná, po pár úlohách a stretnutiach sa neviem pustiť do ďalšej práce. Mám pocit, že už na ten deň stačilo, že už neviem uvažovať a som mentálne paralyzovaná, často aj hodiny v práci iba presedím. Ako cez deň (a týždeň) prichádzajú ďalšie povinnosti v práci a potom doma, strácam trpezlivosť a nervy, a buď sa zložím alebo vybuchnem. Ak ste sa dočítali až sem, budem rada za každý postreh, komentár 🙂
Ja mám občas tiež pocit, že sa odstrelim na mesiac jednosmernou letenkou....ale ak treba: nerobím nič, sadni si a nemaj výčitky, že ešte hento a hento není hotové...si zdravá, ostatné sa vyrieši...možno nejaké vitamíny teraz na jeseň
Som na tom veľmi podobne. Vždy som bola perfekcionista a keď som si na minútu sadla, mala som výčitky svedomia, že nič nerobím. Ako roky pribúdajú, upúšťam aj z povinností, žehlenie počká, robím to, čo mi robí viac radosti. S pribúdajúcimi rokmi ide aj únava, svet je uponáhľaný, práca s ľuďmi náročná. Ja rada vyhľadávam samotu, keď som prepracovaná. A vtedy mi nevadí ani veľké upratovanie. Skús robiť činnosti, čo Ti prinášajú radosť a nebuď perfekcionalistka.
vyhorenie, prečítaj si o tom niečo
Hmm, keď mám tieto myšlienky. Jednoducho spomalym. Cvičenie obmedz. Vynechaj povinnosti, ktoré počkajú. Rob menej. Chod spať skôr. Vypni obrazovku. Viac do prírody. Dopraj si to, čo ta nabudi, pridá energiu, poteší..
Dobrý je aj zelený čaj, mňa preberá lepšie ako káva.
Ďakujem Vám 🙂
Áno, vyhorenie, napadlo mi to, zrejme balansujem kdesi na hrane. Včera som vytiahla rozčítanú knihu Nevyhorení, no asi teraz radšej siahnem po beletrii.
Práca s ľuďmi, u mňa naviac kreatívna práca, tv a soc. média ma unavujú ešte viac, to viem.. mám vypnutý zvuk aj všetky upozornenia v mobile, často vypínam dáta.. celkovo mám pocit, že som prestimulovaná, všetci sme.. že príde ešte jeden podnet či úloha, a úplne sa zosypem.. ku večeru nezvládam, svetlo, hluk, ruch.. taká migréna bez migrény..
U mňa je to asi obdobie, mala som fakt ťažký / intenzívny rok a mám povinnosti, ktoré sa nedajú odložiť a musím ich proste zvládnuť, len si v tieto dni o to viac musím vyčleniť čas aj pre seba, na spomalenie a "zbytočné" no príjemné činnosti.. na to čo som milovala a postupne obmedzila kvôli povinnostiam..
Bude lepšie 😉
Kávu nepijem, zelený čaj výnimočne, ale skôr v lepšie dni, keď mám útlm, tak by ma kofeín zabil, býva mi z neho nevoľno 🙂
Mne pomaha keď si dám do difuzera olej a zrelaxujem keď je toho až až, alebo nosím nosný inhalator pri sebe. Na fb stránka VybersiZdravie sú tipy na oleje pri strese, únave hoc čo pozrite si.
Neverila som ale tie vône ma vedia ukľudniť
Ja uz som obmedzila inak televiziu uplne, aj instagram siel prec, zatial sa drzim bez neho a absolutne mi nechyba. Co mozem odporucit, tak su prechadzky a cvicenie. 🙂 To mne osobne velmi pomaha.