Chýba mi babka, neviem sa zmieriť s jej smrťou

Mne zomrela mama pred dvoma mesiacmi. Jej cislo som este nevymazala z telefonu. A za otcom chodim stale a veru, tiez ma to taha zakricat cau babka a dedko... No uz len dedko ☹️ neexistuje na to ziadny liek ani rada. Len CAS.....

Len čas, nič iné na to nepomôže. Každý prežíva odchod milovanej osoby inak, niekomu trvá dlhšie kým si to uvedomí a dokáže toho človek tak povediac pustiť. To ale neznamená, že naňho zabudneš

Ja som nieco podobne zazivala ked mi zomrela krstna mama. Trvalo mi 2 roky kym som sa s tym nejako vnutorne zmierila a dokazala som sa pozriet na jej foto bez nasledneho placu. Na tvojom mieste, ak citis, ze to sama ´nezvladnes ´ , by som asi riesila pomoc psychologa.

To je krásne!!! To, že si mala takú skvelú babku! Smútok a slzy sú už našou prirodzenou súčasťou a budú tu s nami už stále. Je to dôkaz, že sme mali tú česť poznať tak skvelých ľudí. Už nič nebude ako pred tým, život už bude iný, ale môže byť tiež krásny. Ja cítim stále obrovskú bolesť a smútok a zároveň aj vďačnosť, šťastie, že mám také nádherné spomienky a teším sa na deň, keď sa všetci opäť stretneme.

Tiež mi zomrela babka, sú to 3mesiace. Mala 90rokov. Každý povie veď sa dožila krásneho veku...áno, ale práve preto, že tu bola s nami tak dlho, tak mi to príde neuveriteľné že tu nie je, a stále tomu neverím. Posledné roky už bola na tom zdravotne horšie a veľakrát sme si mysleli, že je to už jej koniec, no ona sa vždy dostala z toho a preto som si myslela že ona tu s nami bude večne... Je to hrozne divné, že jej dom je prázdny. Prvé týždne som chodila do jej domu a len tak som si tam sadla a plakala. Bolo to pre mňa o to horšie že som ju tam našla ráno na posteli mŕtvu. Stále to mám pred ocami, ako tam ležala v zvláštnej polohe akoby sa chcela postaviť a mala otvorené oči. Ešte som ju hladkala po tvári aby sa prebrala, no bola studená 😢😢 často rozmýšľam že ako vlastne zomrela... Vždy keď mi je za ňou smutno, si poviem, že ona je šťastná, že je už konečne so svojím milovaným dedkom, s ktorého smrťou sa nevyrovnala ani za viac ako 20rokov.
Paradox je, že zatiaľ čo starí rodičia sú pri našom narodení a vyrastani, my sme pri ich starnutí a odchádzani z tohto sveta... 😔
Starí rodičia by tu mali byť večne ❤️ no bohužiaľ to fyzicky nejde, tak nech sú tu večne aspoň v našich spomienkach...
Raz sa s nimi opäť stretneme ❤️❤️

Mala som jedného deda (teda ktorého som aj poznala), zomrel v roku 2002, takze už to bolo nedávno 18 rokov. A často na neho myslím. A často si aj poplacem, zaspominam...rok je krátka doba, obzvlášť ak ste mali pekný vzťah. Ale je to normálne a prirodzene, časom si ,,zvyknes” že tu nie je

@vandica ach ty si to mala horsie aj moja sa z toho tolko krat vysekala az naposledy uz nie... ja som mala to stastie ze naposledy zivu som ju videla v nemocnici aj ked bola v kome zila este ale toto by som nedala 😢😩

@maximilie 👍 presne obcas si prajem byt uz s nou ale potom sa pozriem na manzela a poviem si ze toto mu nemozem urobit :(

@zuzudrnda 💕🌺dakujem kupim si ju 🙂

@kika831 este pockam mozno ked sa mi narodi dcera bude to lepsie a nebudem na nu tak casto mysliet.. snad na nas da z hora pozor a uz sa nemozem takto tyrat :/

@martinkatinka 😭 to mi je luto :( mama je len jedna tak isto ju nikto nenahradi

Nenahradi..... Posledny rok som sa o nu starala, pretoze ochorela.... V podstate som mala stastie, ze som mohla byt s nou tak casto. Na druhej strane ja som bola ta, ktora videla ako sa trapi. Je to jednoducho kratko, a neviem kolko casu bude trvat, az si na to zvyknem. Ked o nej rozpravam, neplacem. Skor vecer, ked rozmyslam, ci je jej teraz uz lepsie.

Neboj... Život je krátky, ani sa nenazdame a sme tam 🤭
Uzivajme si našich milovaných, ktorí sú tu ešte s nami

Mne moja starká zomrela 7 mesiacov dozadu. Je to veľká strata pre mňa keďže bola ako moja druhá mama. Dokonca mám ešte jej telefónne číslo v mobile. Niekedy si neuvedomim a chcem jej zavolať že ako sa má a čo ma nového. Ale potom si spomeniem že tu už nieje. Je to pre mňa hrozná vec keďže som sa s ňou nemohla ísť ani rozlúčiť keďže moja dcéra mala vtedy rok a nechcela som ju tam brať. Najhoršie je že zomrela presne v deň kedy dcérka oslavovala jeden rok. V ten deň som nevedela či sa mám tešiť že dcérka ma rok alebo plakať. Bol to pre mňa druhý najhorší deň v mojom živote. Ale život ide ďalej a raz sa s ňou stretnem. A viem ze dáva na mňa a moje deti z hora pozor aj s mojim oteckom.