Ahojte. Ak ste chodili na psychoterapiu, v čom sa vám zmenil vďaka nej život? A ako sa vám žije bez terapie? Nechýba vám? Cítili ste sa tam niekedy trápne?
Zmenil, posunul. Chodila som dosť dlho. S prestávkou 2 a pol roka. Kebyže mám čas a nájdem o niečo lepšiu osobu, neváham a idem zas. Myslím na terapeutku v dobrom. Ako na super kamosku. Fakt mi pomohla.
Ja som chodila niekolko rokov, s prestavkami, poslednu, rocnu, som ukoncila pred 6 rokmi. V ramci tych rokov som nasla 2 terapeutky, ktore mi naozaj vyrazne pomohli. A aj mi to zmenilo zivot. Prva terapia mala najvacsi prinos v rozoznavani a spracovavani pocitov, v schopnosti hovorit o nich, konat podla nich. Tam nastala otocka o 180 stupnov, doslova. Po terapii som konecne zacala byt schopna mat aj normalny vztah s muzom, predtym to boli katastrofy. Prestala som sa bat osamelosti.
Druha vyznamna terapia mi pomohla so sebavedomim a s uzkostami. Vdaka nej zvladam napriklad materstvo. Keby som sa stala matkou predtym, bola by som asi v nonstop panike, co dietatu vsetko hrozi. Teraz som sice tiez v strehu, som mozno z tych trochu uzkostlivejsich mam, ale ziadna panika ani neustaly strach. Jednoznacne som kludnejsia ako predtym. Zmizol mi aj strach z lietania, ktory sme tam vobec neriesili, aj ine strachy.
Chodila som asi rok.Viac som pochopila samu seba, svoju povahu moje prezivanie a pomohlo mi to veľmi.Trapne som sa necítila práve naopak oveľa ľahšie a vyrovnanejšie.
Ďakujem krásne, že každý príspevok. A nechýba vám? Nemáte niekedy pocit, že sa vám bez nej až tak nedarí?
Chodila som, nepovedala by som, že mi zmenila život, ale určite mi pomohla preklenúť náročné obdobie… mala som iba pár sedení, aktuálne mi nechýba, ale ak raz budem cítiť potrebu znova pomoc vyhľadať, nebudem váhať…nikdy som sa necítila na nej, ani kvôli nej trápne, hovorila som o tom dosť otvorene, lebo si myslím, že to je dôležité