Búši mi srdce, nemôžem spať, nedokážem sa uvoľniť

Možno by pomohol nejaký rozhovor so psychológom alebo terapeutom, ktorý by ťa nasmeroval a vedela by si sa s ním o všetkom porozprávať a rozobrať to.
Takto keď to len opíšeš to môže a nemusí byť depresia. Ak to trvá už príliš dlho, skús nájsť niekoho, kto ti naozaj sa dostať z tohto kolotoča 🙂 A možno sa nájde aj niekto tu kto by tomu porozumel 🙂 Ja sama sa liečim už asi dva roky z úzkostno-depresívnej poruchy s tým, že rok som chodila na terapie a už to bude rok čo chodím psychiatričke.

Povahu a prežívanie príliš nezmenis, ale vieš ju korigovať psychoterapeut by bol fajn.Ako máš veľké deti asi si aj vyčerpaná...to máš úzkostné stavy daj si magnézium dlhodobo, b vitamíny chod aspoň k obvodnej či psychiatrovi možno Ti pomôžu krátkodobo ukludnovaky
Veľmi pekne si sa opísala som podobný typ🙂
To, čo iní hodia za hlavu ja nie.To sú také citlive povahy a sú viac náchylné na úzkosti, depresie

@luccija ano, magneziom a b vitaminmi nic nepokazi a urcite je potrebne. Ale hlavne teda nejake kvalitnejsie, nie obycajne sumive.

ano zazila,presne to iste uplne od A-Z , momentalne som po rocnej liecbe a uz som uplne ok.

@luccija
@stastna17
@vsauce_ dakujem baby, nie som v tom sama vidim.
Baby ja neviem, neviem kde to prameni, ale ked spatne rozmyslam, vezie sa to so mnou cely zivot.
Stale pochybnosti, ci som dost dobra, ostatni su vzdy lepsi, stale mavam take vnutorne chvenie 😞 mala som samozrejme aj dobre obdobia, ale tieto hnusne stavy teda dost casto.
Nemam ani kamaratky, mam par znamych, ale nie je to take ozastne...ozastnu osobu, ktorej som doverovala a citila sa vzdy stastne bola mamina, ktora zial zomrela 😞 mam aj sestru, ktora bola vzdy pri mne, travili sme spolu vela casu, ale v poslednej dobe sa venuje iba svojej partii...citim sa, ze nemam uz nikoho, kto o mna stoji, citim sa ako odlud...ze uz ani sestra nema zaujem, zmenila sa velmi a to som myslela, ze budeme v dobrom aj v zlom. Je pravda, ze vzdy som sa pri nej viezla, vzdy som travili cas s jej kamoskami, mne to tak vyhovovalo...ja to neviem ani opisat, pre mna je tazke mat dobru kamaratku, nedokazem sa zdoverit nikomu tak, ako som sa dokazala mame a sestre. Citim sa hrozne osamelo, este som aj na materskej, na dedine, kde moc ludi nestretnem, je mi uz hrozne dlho.
Jedinu oporu a naj kamosa mam muza a deti...s nimi mi je najlepsie 🤗 len ma mrzi, ze ak muz nema cas, nemam s detmi ani pomaly ku komu ist...tak nezistne, bezprostredne som sa citili iba v pritomnosti najblizsich...a mamu som stratila a sestra ma tiez svoj zivot...strasne sa trapim, chcem to zmenit, ale je to nad moje sily vsetko...
Mam stale vnutorny strach, ze sa stane nieco s muzom a zostanem uplne sama, ze uz nebudem mat nikoho.
Nemame ani starych rodicov, to mi tiez trha srdce, ze nemam kam s detmi ist, vsetci sa tesia na pradzniny ako budu deti u babkyba dedkov a my nemame kam.
Tak velmi tuzim po rodinnej laske, ktoru asi nikto nikdy nenahradi 😞 citim prazdno a tie stavy busenia srdca a nespanku su hrozne...stale rozmyslam, preco nedokazem byt ako ostatni, stastna a tesit sa zo zivota.
Ked bolo este so sestrou vsetko ok, zas ma trapil dom, kde sme sa prestabovali a doteraz si neviem zvyknut.
Jednoducho v kazdej etaoe zivota je nejake LEBO, co mi zneprijemnuje zivot.
Pomoze mi psychiater a nejake lieky s tym serotoninom? Neznasam tie myslienky moje 🙄

No moja kópia🙂ale nie až tak.Citis sa osamelo a preto tak lipnes na mužovi a deťoch a bojíš sa.Uzkostns porucha je, že svojím spôsobom máš stále strach a obavy niekedy nezmyselné a nikdy sa to nestane čoho sa bojíš a premýšľas nad veľa vecami.Treba sa čo najviac zabaviť prácou, športom, deťmi, mať stále čo robiť..ľudia sa viac boja o prácu, peniaze, zdravie, deti....určite zajdi k psychológovi najprv potrebuješ spriaznenú dušu s ktorou sa porozprávas.So sestrou skús tráviť viac času, keď tak túžiš po jej blízkosti.
Áno aj ja som večne nespokojná🙂)pritom niekto iný by povedal, že sa m výborne.
Ty tiež vidíš všetko krajšie ako je realita🙂vieš koľko ľudí tie babky má a deti nemajú kam chodiť, ja mám tiež všetko zidealizovane...koľko máš rokov?

@luccija mam 36 rokov...ked ja som taky "blb", ze si namyslam, ze o mna nestoji vobec, ked sa neozve. Ja mam strach ozyvat sa prva, stale sa bojim odmietnutia...ona vacsinou uz ma svoj program a my tam nepatrime...pritom poslednych 8 rokov sme boli spolu non-stop. Aj decka sa zahrali, grilovali sme, vsade chodili spolu...a teraz si najde cas na nas, iba ked ta jej particka nieco ma..
Ja viem, ze ludia v zivote sa menia, prichadzaju a odchadzaju...ale ako najst nahradu? Vsak to sa neda, hlavne pri mojich myslienkach, ze som neni dostatocne dobra 😩
A Teba co trapi? Co ta prenasleduje?
Ja viem, ze mam zivot, za ktory mozem byt vdacna...skvely manzel, zdrsve deti, financne tirez sme na tom dobre, ale vzdy ma nieco "nahlodava"...momentalne je to ten vztah so sestrou...verim, ze keby ne vztah ok, pridruzi sa nico ine, co ma blokuje v stasti.
Je to hrozne, zacarovany kruh 🙏