Boli ste na tom psychicky lepšie, keď ste sa po materskej vrátili do práce? Alebo to bolo pre Vás ešte ťažšie? Mám pocit, že sa doma s deťmi zbláznim, chcem sa preto vrátiť do práce, potrebujem zmenu, ale aj prácu mám náročnú, tak neviem, ako to ustojím. Aké sú vaše slúsenosti?
@maybe888 Na jednej strane som bola rada, ze som v praci, ze mam od deti oddych, drzalo ma to par mesiacov. Ale ubijalo ma ako nic mestiham. Doma neporiadok, s detmi som bola malo.
za mňa áno.. .všetko má svoj čas. aj čas byť doma zavretá s deťmi ....
@maybe888 ja som sa cítila lepšie keď som nastúpila do práce. Doma nebolo toľko neporiadku, lebo sme neboli doma cez deň, varenie cez týždeň tiež odpadlo. Čas s malým som si vedela užiť viac lebo sme neboli 24/7 spolu. Teraz som zase na materskej ale určite nebudem doma cele 3 roky.
Všetko má svoje pre aj proti....Po nástupe do práce to bude pre teba dosť náročné, zladiť domácnosť, prácu, deti... Ráno utekať zaniesť deti do škôlky, potom rýchlo práca, z práce, škôlky, nákup, varenie, domácnosť, venovať sa deťom....Nehovoria o tom ak ti zo škôlky zavolajú že dieťa je choré a rýchlo máš poň ísť a ty v práci....Do toho riešiť kam s deťmi v prípade choroby, lebo každé 2týždne doma na OČR byť nemôžeš....
@maybe888 nerozumiem načo ste si robili deti keď sa teraz z nich idete zblázniť. Nič v zlom ale keď to už teraz neustojite tak čo bude ak sa pridajú povinnosti v práci? Záleží aj na veku deti. Či už chodia do predškolského zariadenia alebo ako… a otec deti čo? On nepomáha?
Urcite ano.Doma prace neubudne,naopak,priprav sa ze budes mat toho na pleciach o dost viac,ale uz len ten pocit byt na wecku sama...hmmm 😉 Urcite som pookriala uz len tym ze som sa dostala medzi ludi,do spolocnosti,rieaim.ine temy,ocenenie,peniaze.Odporucam.
@morgane1975 koment hodný oskara 🤦🏻♀️ Ja absolútne nechápem ženy, ktoré hodnotia iné ženy, pričom nemajú šajnu ako doma žijú, aké má deti, aké problémy riešia a hlavne! Každý človek zvláda rovnaké situácie úplne inak! Takže hodnotiť “na čo máte deti keď sa ideš zblázniť” …komu si týmto komentom prospela? Úplne neeticky si do niekoho rypnúť? Už ti je lepšie na duši? 🙄🤦🏻♀️
@maybe888 a aby som autorke odpovedala - je to dosť náročné, neustále riešiť choroby a OČR, ale ako písala pani vyššie, je to oslobodzujúci pocit, že idem do spoločnosti aj ja, riešim v práci prácu, niečo budujem, mám hodnotenie, plat. Malý chodí do škôlky, ja s mužom do práce. Veľakrát sme po práci obaja ko a ešte sa musíme venovať malému, ale napriek tomu som spokojná. Je to taká lepšia psychická pohoda 😊
@maybe888 ja som išla skôr do práce. Ale ešte pred nástupom som sa s manželom dohodla ako asi budeme fungovať. Jeden z nás deti odviedol a druhý ich vyzdvihol. K lekárovi na striedačku kto mohol/komu to vyhovovalo. Ja to vrelo odporúčam. Skúsila som si to počas RD, ak by to nefungovalo, vrátila by som sa len na RD. Takto sme naplno skúsili ako to bude fungovať, keď mi RD skončí. Ja som si oddýchla od deti, riešila iné veci a doma som mala "chuť" sa im venovať. Samozrejme nesedela som im pri riti, oni sa hrali, ja varila a popri tom sme debatovali a rozoberali čo bolo v škôlke.
@morgane1975 prosim ta mam otazku. Kde konkretne zazijes identicke situacie ktore zaziva clovek doma s detmi PREDTYM nez ich realne ma? “naco ste si robili deti” ako fakt… napr moja segra mala 2 deti predo mnou - ok tak si poviem bude to podobne .. no nie ani nahodou!!! kto si vybera ake bude mat deti,ako to bude zvladat atď? Preco su zeny k zenam tak neempaticke? Ja by som toto nepovedala nikdy nikomu…
@maybe888 do prace som este nenastupila, tak neporadim, ale ak sa ides doma z deti zblaznit, nieco nie je v poriadku. Mozno domaci rezim, system, sposob vychovy. Odpovedz si, co je pre teba najvacsi problem s detmi, a skus riesit to. Je velmi vela dostupnych rad, tipov, na deti treba ist psychologicky. Ak nespia dobre, aj tomu sa da velmi pomoct. Ak nemas cas na seba, treba sa porozpravat s muzom a riesit to. Riesila by som aj cez psychoterapiu. Potrebujes pomoc, a nie ist do prace - okrem tych istych deti budes riesit aj pracovne problemy, zalezitosti, budes pod vacsim casovym stresom, a co doma nefunguje, nebude fungovat ani potom. Neutekala by som od problemov do prace, riesila by som prenastavenie s detmi.
Ja som mala kolegynu, co si chodila do roboty od deti oddychnut. Nechapala som...Pochopila som az ked som mala svoje.😁
@maybe888 ja som isla do prace po 1,5 roku doma s malou a velmi mi to pomohlo, zas som sa citila ako schopna a sikovna zena, ktora zvladne vic ako len vymienat plienky a kojit 🙈Samozrejme manzel ma podporoval a rozdelili sme si ulohy, lebo by som nezvladala napr malu rano dat do jasliciek a aj ju poobede vyzdvihnut, rovnako aj upratovanie, nakupy a tak. Tiez mam psychicky narocnu pracu, kde sa vyzaduje sustredenie a analyticke myslenie, takze mentalne je to narocne, ale uz tak fungujeme skoro 1,5 roka a nelutujem.
Ak mas normalneho partnera, ktory ta podrzi, chod do toho ;)
Ano mne to pomohlo. Ja som bola doma 4 roky ale. Prace neubudlo pribudlo ale to ze som mala zrazu viac penazi a nebola zavisla na manzelovych to ze som opat bola medzi ludmi kde sa riesia ine veci ako zalezitosti okoli hraciek mi pomohlo. 🙂
@maybe888 Samozrejme, veľmi mi to pomohlo, nemohla by som byť doma toľké roky. Pri prvom som bola doma 2 roky, pri druhom rok. Medzi tým som samozrejme pracovala. Zvládam všetko na 90-95% sama 👍🙂
@amelia89 tak ja neviem… tiež som mala deti… 3 roky materská ale v živote som z neho nebola hotová ani nervy ani som sa nešla zblázniť. Materskú som si užila a bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Potom som šla do prace. A to MM chodil na sluzobky. Takže som bola viac-menej na všetko sama. Jednoducho treba mať režim a disciplínu. Zorganizovať si veci a hlavne rozmýšľať o tom čo materstvo obnáša PRED tým a nie potom. To nemá nič spoločne s empatiou. To je život.
@morgane1975 Nie všetky ženy sú nadšené, že musia byť len doma a MD si užívajú. Sú ženy, ktoré zvládajú aj mini deti, aj prácu a vyhovujú im už staršie deti.
@zuzanockamt ok beriem… ale potom sa znova dostávam k otázke prečo tie deti vlastne chcú…keď sa potom idú zblázniť.
@morgane1975 Chápať to nemusíš, keď to teba baví, tak seď doma. S deťmi vo veku 4-5 rokov je to už pohoda, takže prečo by ich nemali chcieť.
@morgane1975 Miesas hrusky a jablka. Ty si bola doma s jednym. Ona pise o detoch. Takze ich ma viac. Prosim ta, nevyjadruj sa ked nevies ake to je.
@morgane1975 ale absolútne ti nenapadlo niečo také, že každá žena je inak stavaná na určité situácie? Že napr existuje aj popôrodná depresia /baby blues, ktorú ma veľa žien, len samé o tom pomaly ani nevedia? Že sú ženy, ktoré v pohode majú 5 detí a popritom podnikajú a potom sú ženy, ktoré majú 1-2 dieťa a nezvládajú? Že každý človek je iný a jedinečný a že každá matka sa snaží robiť pre svoje doeťa to najlepšie? To, že ty si zvládala bravúrne všetko je chválihodné, ale prečo máš pocit, že preto musí aj iná žena všetko tak bravúrne zvládať? Nemáte jedno telo, nemáte jedno nastavenie, nemáte tie ksté deti. Neprežila si jej pôrod, jej šestonedelie, nevieš čo sa tam udialo. A to, že tu tak odporne útočíš na autorku, na čo si robila deti keď sa z nich ide zblázniť, to vypovedá o tom, že nemáš v sebe štipku empatie, žiješ si vo svojej bubline “keď ja v pohode zvládam a to dokonca muž chodil aj na služobky, tak to musí určite zvládať každá”. Ale hold, život je sviňa a hoci žena mohla túžiť po deťoch, pôrodom mohli nastať také zmeny, ktoré by ju nikdy ani nenapadli a jednoducho to nezvláda tak ako by si sama priala. A nikdy nikdy nevieš, či sa to stane tebe alebo nie. Ja osobne poznám ženu, ktorá mala 4 deti a pohodička a po 5tom schytala popôrodnú depresiu. A to bola skúsená žena vo výchove, všetko klapalo, super. Ale podľa tvojich komentov je úplne jasné, že ty to nikdy nepochopíš. Nikdy. Že človek môže chcieť a túžiť po deťoch a zrazu hold, je to omnoho iné a ťažšie ako vidieť kamoškine deti na návšteve a úplne iné po prežití svojho vlastného pôrodu a vysporiadaní sa s hormónami
@morgane1975 tak napriklad ja nezazivam situacie ktore moja kamaratka. Ona place - a ja chapem ze place - ale ja nie lebo ja to nezazivam (co to ma spolocne s rezimom to ake je dieta povahou)? A mam jej povedta ze boze co reves naco si si robila deti? Treba ti rezim? Ako realne pride ti toto normalne ako odpoved niekomu ?
A to ze si bola sama, super,gratulujem. Ty a 90% ostatnych zien 🤷🏽♀️…
Ty si si to uzila,ok super. Nie kazdy to tak ma,aj ja chcem obcas ist vysypat smeti a uz sa nevratit 😂 a preto nemam mat deti? nie kazdy musi ochkat a achkat nad celou materskou dovolenkou…
@maybe888 za mňa určite návrat do práce super. Mám fyzicky veľmi náročnú prácu ale porovnanie mentálnej únavy z detí a domácnosti a fyzickej z práce, tak si vyberám fyzickú. Pri prvej dcére som išla do práce po 2 rokoch a pri druhej po pol roku. Na rodicaku má striedal manžel. Aj pre neho to bola super skúsenosť. Maximálne ma podporil a sme rovnocenní partneri. Teraz už chodíme do práce obaja a deti sú v škôlke a škole. Nákupy mi vozí raz za týždeň Tesco domov, čiže žiadne že po práci nakupovať.. upracem si v sobotu, cez týždeň nevarím, len niečo spichnem na večeru. Všetci máme jedlo v práci/škole/ škôlke. Čas spolu si maximálne užívame. Žiadny pocit vyhoretej matky. O finančnej výhode ani nehovorím.Ale! Jedinou nevýhodou sú detské choroby. Tu sa s mužom striedame na OČR ak deti ochorejú, našťastie sa to dá. Pomoc rodiny nemáme.
@morgane1975 mňa napríklad dieťa napĺňa a teším sa z každého spoločného dňa doma. Čo ma nenapĺňa je starostlivosť o domácnosť. Mám pocit, že stále držím v ruke handru či nakladam práčku. Keď som chodila do práce, ráno sme vypadli, stravovali sa v práci a doma bolo upratané. Ja som chodila upravená, v krásnych šatách. Na RD najradšej by som celé dni s dcérou pekne nahodená sa len hrala a prechádzala.ale keď sme viac doma, je viac bordelu a ten sa jednoducho sám neuprace. Toto mne napríklad úplne nevyhovuje.
Ja ta uplne chapem, komentare necitam. Pri oboch detoch som sa do prace vracala velmi skoro, ludia si tukali na celo.. pri dcere 6 mesiacov po narodeni, pri synovi po 7 mesiacoch... pracovala som ale na 98% stale z domu, cize bola som k dispozicii ale vzdy bol este niekto s dietatom - kamoska, opatrovatelka.
Nelutujem, dalo sa to sklbit a ja som sa necitila taka vyhoreta... proste by som na stenu vedela liezt uz po par tyzdnoch mesiacoch len s babom...
Mne to psychicky velmi pomohlo, bola som doma 5 r, pre mna krasne obdobie, avsak uz ku koncu som bola z tej rutiny na nervy, chybal mi pocit sebarealizacie. Zacala som pracovat z domu, na vlastnom biznise,velmi ma to bavi, som aj s detmi, aj sa realizujem, takze psychicky som vo vacsej pohode, aj ked je doma to vyzera ako po vybuchu😂
Áno, vrátila som sa hneď ako to bolo zákonne možné, na materskú išiel môj manžel. Inak by som už bola dávno v psychiatrickej liečebni. Nie som žienka domáca a vôbec ma nebaví doma alebo vonku pobehovať a robiť dieťaťu program. Hlavne keď bol taký malý, to sa o programe ani nedalo robiť. Teraz už chodí na krúžky, chodíme na výlety, všelijaké poznavacky, hráme spolu rôzne hry a to je už úplne iný level komunikácie aj trávenia času. Muž si na materskej oddýchol, potom popri rodičáku robila na polovičný úväzok, ja som pracovala z domu, prestriedali sme sa. Keď mal malý dva roky, šiel do škôlky a my už obaja na full time do práce. Teraz v troch rokoch mu pribudli už aj krúžky, ja som sa vrátila k svojmu hobby, muž tiež, je to oveľa lepšie. Ja som si vždy chcela dieťa adoptovať a aspoň 3-4 ročné, aby sa už s ním dali robiť normálne veci, intuícia neklamala, do 2 rokov to bolo strašné obdobie a potom to už bolo výrazne lepšie, teraz je to už super.
snazila som sa byt s detmi doma co najdlhsie a naplno sa im venovat. rastu rychlo, praca ti neujde. absolutne sa nemas kam ponahlat, ked je dieta male, potrebuje ta uplne najviac.
Doma roboty neubudne.len ťa počká kým prídeš z práce....ja osobne som tak ťažký polrok až rok ako po nástupe do práce po RD už potom nezažila...človek nemôže plnohodnotné sedieť na dvoch stoličkách.Venuj sa deťom kým môžeš.