To obdobie je dávno za mnou, dieťa mi už chodí do škôlky a ja také myšlienky už dávno nemám ale spomenula som si na to na základe nejakej diskusie. Keď mal malý asi 5 mesiacov tak som začala mať zvláštne vtieravé myšlienky. Na to ako mu ublížim. Napríklad keď som držala nôž a krájala niečo alebo zohriatu vodu v kanvici atď. Mala som pohodové bábätko, spalo aj 3 hodiny v kuse. Bolo na um od začiatku lebo sa mi nespustilo mlieko a trápila som sa pre to asi do 3 mesiaca, potom som sa s tým nejak pomaly vyrovnala. Práve okolo toho 5 mesiaca to už bola s ním celkom pohoda, on ani nejak extra neplakával. Tak prečo sa mi tie myšlienky z ničoho nič začali vynárať v hlave práve vtedy? Nechápem to doteraz. Trvalo to asi mesiac a ja som bola zo seba až zhrozená, že ma také dačo napadá. Pričom nebol dôvod. Čo to so mnou bolo? Mohla to byť tá popôrodná depresia? Neprídu mi vtieravé myšlienky takéhoto druhu vôbec normálne.
To nebola poporodna depresia, taketo myslienky mavaju matky, nie je to nic nezvycajne. Mozu za to hormony a unava. Nas mozog sa trosku po porode pozmenil, zameral na prezitie dietata, cim aj taketo myslienky poukazuju na mozne nebezpecenstva, ktlre sa mu mozu stat. Niekde som citala, ze je to chybajucim vit.B. Ked som tiez mala take myslienky, tak som vit.B zvysila a cuduj sa, pomohlo mi to.
Vygoogli si intrusive thoughts ak vies po anglicky.