Bojím sa, že zomriem
Už dlhšie ma trápia panické ataky. Momentálne ataky nemám ale mám každodennú uzkost. Búšenie srdca, točenie hlavy, potenie, neustále sledovanie sa, kontrolovanie tlaku, pulzu. Neviem prestať. Od rana sa bojím, že zomriem. Keď mám niekam ísť sama, napr. do obchodu tak uz pred odchodom rozmýšľam ako mi príde zle, odpadnem, zomriem načo bude ďalej. Či mi niekto pomôže, zavolá pomoc, či vibec stihnú prísť a podobne veci :( Liečim sa a navštevujem pravidelne psychiatra ale nedokážem presvedčiť svoju hlavu, že je to všetko zo stresu, paniky. Stále sa bojom, že sa mi zastaví stdce, že zrazu prestane bit a bude koniec. Už neviem ako ďalej :(
no mam pre teba zlu spravu ..kazdy raz umrieme .. a nikdo nevieme kedy to bude... hold taky je zivot
Nestaci navstevovat psychiatra,treba mat dobre lieky,chodit na psychoterapie,inak sa z toho nevymoces. Vlastna skusenost. Akurat je dobre vediet,ze PP nie je smrtelna,takze to ze si povies,ze zomries pred obchodom sa realne nestane.
@elizabet173 ahoj, so psychiatrom som práveže spokojná vždy ma vypočuje aj sa snaží nájsť riesienie. Mení lieky a podobne len ja sa s tým neviem naučiť žiť :(
@syslik81 viem, že každý raz umrie.. Ale je to hrozná predstava, hlavne teraz, mám len 20rokov a namiesto užívania si života, cestovania a podobne sedím doma a trápim sa. Nedokážem na to nemyslieť. Veľmi sa bojím a prejavuje sa to hlavne fyzicky (búšenie srdca, vysoký tlak, závraty, unava, pocit na odpadnutie, ťažké dýchanie a podobne) každý deň niečo. :(
@iwesska viem, že PP nie je smrteľná ale ja sa skôr bojím, že mám niečo so srdcom :(
Mas 20 a sedis doma?
Tak to sa nedivim , ze rozmyslas o blbostiach. A srdce si daj vysetrit.
@oli18 áno, lebo nedkoážem nikam už 2 roky ísť :( Predtým som stále niekde bola, diskotéky, dovolenky, víkendy na chate a podobne.. Potom sa to zo dňa na den zmenilo, momentálne už len ked pomyslím na to. že by som niekam išla, je mi veľmi zle. Akonáhle idem je to čistá katastrofa, dostanem záchvat a chcem utiecť. :(
@oli18 3x mi už robili sono srdca, naposledy tento rok v apríli, mala som aj holter 3dni a EKG asi 20x za posledné dva roky :( Všetko ok ale ja to neviem prijať.. Neviem presvedčiť samú seba, stále sa bojím, že niečo lekári prehliadli.
No v prípade ze takto sedíš doma s paničkou úmrtia, sa ani nenazdáš a budeš mat 40tku na krku a možno naozaj dostaneš doma ten infarkt. Len prežiješ celý život v strachu.
Ak lieky nezaberajú, daj sa hospitalizovať. Musíš to začať riešiš. Hneď.
Ešte ti napíšem, že u nás jeden rodinný príslušník mal takéto stavy tiež mimo domu. Bol doma až do jeho mŕtvice. Teraz žije v dome dôchodcov. A infarkt preto, že je mimo domu nemá. Len premrhal svoj život v klietke, ktorú si sám vytvoril.
@lenkakravcova viem a bojím sa že tým, že len sedím doma si k tomu len dopomôžem. Ale neviem to ovplyvniť, nejde to :( Hospitalizáciu mi psychiater neoodporúča, vraj by mi to uškodilo..
Ako by ti to uškodilo?
@lenkakravcova vraj tým, že by som bola pod nestálym dohľadom a potom by som sa musela vrátiť späť domov, kde by som bola znova sama a bolo by to ešte horšie mi povedal
Napis mi som na tom podobne posledny cas
Taka odveci otazka mozno... Neberies antikoncepciu? Alebo nebrala ai pred tymi 2 rokmi? Pytam sa, lebo ja mam pocit, ze mne prave antika toto vyvolala... Chvala bohu to bolo len docasne, brala som ju kratko a uz velmi davno....
@ikonica brala som cca rok, do 16. Potom som vysadila. Žiadne problémy som nemala, nemyslim, že by to bolo tým 🙂
Asi nemáš dobré lieky.Ja sa liečim na pp 20 rokov.Takéto stavy ako opisuješ som mala pred začatím liečby.Po liekoch sa my uľavilo,ale teda ja som nemohla sedieť doma a ľutovať sa.Mala som malé dieťa,stavali sme dom, musela som chodiť do roboty.Tým pádom som prišla na iné myšlienky,cez deň ataky neboli,len v noci.Ked budeš dalej doma sedieť bude to len horšie,máme v ulici takú pani,že už 20 rokov nebola vonku.Musíš sa trocha prekonať,každý deň si stanov malé ciele.Držím palce
Prepáč za priamu odpoveď......no myslím si, že máš veľa voľného času. A tak sa len sleduješ. Máš prácu? Školu?Máš rodinu? Či bývaš sama? Myslím, že keď rodina vidí, čo prežívaš by mohli ísť s tebou niekam sa rozptýliť. Raz do parku, raz do obchodu, raz prechádzku. Rozptýlenie určite pomôže. Ja som začala pred 9 rokmi s úžkostno-depresívnou. Viem, ako ti je. Mne veľmi pomohol psychológ a práca, nyť medzi ľuďmi. Bolo mi podobne ako tebe a je to už fuč. Drž sa, si mladá, všetko krásne máš pred sebou😘😘😘
Ake lieky uzivas? Lebo nie je mozne,aby si s nimi mala taketo stavy. A nie je riesenie sa zavriet a nikam nechodit. Tym si len skodis. Ja som v case najvacsieho pekla isla do prace. A vies co? Vsetky stavy mi zmizli,lebo tam nebol priestor na to,aby som riesila,ci odpadnem.
@labajka bývam s priateľom, väčšinu času je v práci. Snažím sa ale aj na obyčajnej prechádzke mo je neskutočne zle.. mám pocit, že každú chvíľu umriem. Prerušila som kvôli tomu výšku a mám prácu z domu, občas tam ale musím ísť a je to extrémne namáhavé, z obchodu väčšinou utečiem. To som rada, že ti to prešlo.
Nejde o to kedy zomrieme, ale či sme pripravený na smrť.
Psycholog..dobrý. Nemas to z liekov?
Ake beries lieky a ako dlho?
Nerobi Ti zle pracovat z domu byt vela sama?
Ak mas panicku poruchu, tak mas zlé lieky.
taka absurdita ma napadla, ze ci nie je v tvojom zivote, co by si chcela vidiet/zazit/spoznat...a mozno ked to docielis tak si povies..."a uz mozem zomrier" a to bude ten moment, kedy sa oslobodis, lebo ti to bude uz jedno a tym padom "klin klinom vyrazis". ja som v mladosti po skonceni SS zrazu zacala mat pupaky, vyrazky ktore sa mi objavili behom par sekund a sa mi to stavalo, ked som sa trochu zohriala /utekala na buss, vysavala som doma/ alebo som bola v miernom strese /musela som niekoho uhostit vo firme/...proste vyhadzana ako ropucha tvar, krk, ruky, hrudnik, nohy, hlava mi isla zhoriet a skriabala som sa ako zmyslov zbavena. pomahala mi bud ladova sprcha, v zime som si lihala do snehu, zhadzovala som si vetrovku...proste vychladnut. Kozna - vraj sa mi zohrieva krv /uplna sprostost/ tak mi nasadila lieky, ktore som odmietla. Tak som proti sebe bojovala tak, ze som si privodzovala naschval take situacie a tym som myslela, ze to nieco sa vo mne raz "minie" a cim skor tym lepsie...a neviem kedy a neviem ako sa to proste stratilo a vyse 10r som "cista". Proste psycho. Kazda choroba zacina v hlave a tam je zdroj. Ten zdroj musis preprogramovat co je NAJTAZSIE - proste prekonat sam seba.
A čo tak nájsť dobrého hypnoterapeuta?
Zo dna na den sa to zmenilo? Co sa vtedy stalo, malo to nejaky spustac?
v prvom rade naprogramovať deň tak, aby ti z toho sedenia a ničnerobenia nehrabalo...okrem sedení u psychiatra, braní liekov treba robiť aj zmysluplnú činnosť, čo ťa baví, príp.niekde sa zapísať do nejakých krúžkov, jazykových, športových...
Nuz, ja som v tomto asi pragmatik az cynik. Nielenze vsetci zomrieme, ale nas zivot je podla mna z hladiska vesmiru uplne bezvyznamny. Ci tu som, alebo nie som, zem sa bude aj nadalej tocit a slnko vychadzat, listy kazdu jesen zozltnu. Moja existencia nema na chod tohto sveta ziadny vyznamny vpyv, a tak je to aj spravne. Tolko ludi uz kracalo po tejto zemi, z tych, ktori na tejto planete niekedy zili, su takmer vsetci mrtvi. Zlomok (teda my) je nazive a aj to nie nadlho 😀. Co tym chcem povedat? Netreba sa brat tak vazne.
Nuž týmto trpím aj ja , panicka porucha je na nič mne hlavne nedá spávať a najhoršie su cesty autobusom
zmeň psychiatra, myslím, že si tu už písala