Bojím sa smrti
Ahojte. Mám 23 rokov, som pár mesiacov vydatá a mám 1,5 ročného zdravého synčeka, strechu nad hlavou a zdravie. Ide o to, že posledných pár mesiacov mám v hlave strašne veľa myšlienok o živote..veľmi veľa premýšľam, aj teraz nemôžem zaspať lebo len premýšľať nad životom. Bojím sa. Bojím sa smrti. Nikdy predtým som sa takto nezamýšľala ako posledné obdobie. Veľmi veľa otázok mi chodí po rozume, čo bude po smrti? Keď si predstavim že raz toto všetko skončí a už nikdy nebudem prežívať život, tak ma chytí úzkosť a chce sa mi plakať. Som veriaca ale ja si jednoducho neviem alebo nechcem pripustiť že toto všetko skončí. Bojím sa o môjho manžela. Je mladý a má od detstva cukrovku. Pracuje od rána do večera, celý deň poriadne neje alebo len suché a večer sa nevie dojesť.. má zle hodnoty cukru ale on je tak strašne tvrdohlavý a lajdák na toto a ja sa veľmi bojím kam to takýmto štýlom dotiahne lebo vôbec toto nie je zdravé a nedá si povedať. Každý deň sa bojím že ho stratíme. A je ešte mnoho otázok ktoré mi v hlave behajú, mnoho vecí ktorých sa neskutočne bojím... Niekedy mám dni kedy si poviem že a načo sa snažím, načo toto všetko robím keď aj tak raz umriem.. keď som povedala mužovi že by som možno chcela ísť k psychológovi tak mi povedal že veď nech sa rozprávam s ním. On má veľmi dobré názory na život, je rozumný, prišiel v 15tich o otca a je vyrovnaná osoba. No aj napriek tomu sa s ním niekedy neviem až tak porozprávať..ale zase k psychológovi sa bojím ísť, pretože mam niekedy problém sa vyjadrovať a som trémista...ani neviem aku odpoveď tu hľadám. Asi som sa len chcela "vyrozprávať"
"vyrozprávať"
@deedol veď to, veľmi sa o neho bojím, už má problém s očami, diabetická retinopatia.. on je veľmi tvrdohlavý človek, a hlavne robí dosť ťažkú fyzickú prácu kde mu ten cukor stále kolíše a to nie je dobré..len neviem ako ho prinútiť k nejakej zmene životného štýlu
chapem, ze ta to trapi, aj mna by to trapilo (a hnevalo a bala by som sa), ale to nie je tvoja uloha ani zodpovednost, nejako ho nutit k zmene. to musi on sam. ty mozes len pracovat so sebou, svojim postojom, svojimi pocitmi atd. on predsa vie, ako moze dopadnut, nie? teda informacie ma a uz je na nom, (zial), ako s nimi nalozi. podobne ako ked niekto fajci/pije/...
@kristiinaaa Nemôžeš to tak brať...Ani na to myslieť. Ak sa nevieš zbaviť tých myšlienok tak radšej zájdi za psychológom. Ved to nie je ani hanba ani nič nestojí sa o tom porozprávať z odborníkmi. Si príliš mladá nato aby si sa trápila uz teraz keď máš krásneho malého syna,ktorí potrebuje zdravú a pozitívne naladenú maminu.Nemysli negatívne. Zbytočne si to neprivolávaš. Všetko bude dobré len sa musíš zbaviť strachu. Môže byť za tým aj vyhorenie
Si zrejme sama celé dni s dieťaťom,celá starostlivosť o dieťa,domácnosť a tak príliš veľa premýšľaš. Alebo si nájdi kamarátku,nejakú záľubu s malým nech nemyslíš má také. Držím palce.
@kristiinaaa a dodrziava dietu?
Ahoj. Môj muž tiež chodil k psychologicke. Tiež bol veľa krát nervózny z rôznych veci, nespal, mal žalúdočné problémy atď. Ale od tej psychologický vždy prišiel ako vymenený. Ja som sa s ním tiež doma rozprávala, rozoberali sme tie isté témy ako rozoberal s ňou. Ale keď som mu ja povedala viac menej to isté čo mu povedala ona, tak od nej to zobral akosi inak a ukludnil sa. Vážne neviem, čo tam tá ženská s ním robila 😃 ale keď mal zle obdobie, tak som ho tam sama posielala. Skús, veď to nie je hanba, obzvlášť, ak pomôže. Ale o tých obavách o manžela sa len s ním musíš porozprávať.
@kristiinaaa keby bol rozumny tak minimalne by sa viac o seba staral ked ma rodinu a cukrovku v zlom stave
Za par rokov bude mat polyneuropatiu na rukach a nohach a budu mu zlyhavat oblicky a oslepne
@kristiinaaa Máš úzkosti, práve si si uvedomila to čo si veľa ľudí neuvedomuje, ale dá sa to riešiť aj bez psychológa.
Musíš zamestnať hlavu činnosťami a uvedomiť si, že všetci sú na tom rovnako.Príjmi to.Je to kolobeh života, užívaj si to pekné a ako veriaca ver, že ťa niečo čaká.
Máš strach pretože si matka, si manželka a tvoj muž berie zdravie na ľahkú váhu a mal by to začať riešiť.
Máloktorý človek pochopí čo teraz cítiš, ale zamysli sa nadtým, že či robíš aj niečo iné okrem domácnosti.Takéto myšlienky väčšinou prichádzajú keď človek nemá aktivity.
ak ti to zasahuje do zivota, co asi ano, lebo nespis, naozaj je vhodne vyhladat psychologa. nejde o nic hrozne.
co sa tyka muza, mal by si zvazit tu cukrovku. mam znamu, ktora to tiez takto nalahko brala, a vo veku 50+ jej museli amputovat nohu. nie je to sranda.