Bojím sa chorôb. Akonáhle ma niečo zabolí hneď sa začnem strachovať a pripisovať k bolestiam rakovinu. Rodila som akútne sekciou pred 3 mesiacmi v 32tt, mala som komplikácie v noci po sekcii, rodila som kvôli preeklampsii a bolo to somnou dosť zlé. Odvtedy sa strašne bojím, že umriem. Ešte počas tehotenstva sa mi aj snívalo že mi oznámili že už tu nebudem dlho a čoskoro umriem. Pri každom neprijemnom pocite sa mi vybaví tento sen a diagnóza. Mám ešte stále zvýšené bielkoviny v moči a trochu cítim opuch prstov na ruke tak už vidím hrôzostrašný koniec choroby. Predtým som nebola takáto, mala som kadejaké bolesti, hrčky a neviem čo ale stále som si povedala že to nič to prejde (aj prešlo). Neviem už čo mám robiť, som zúfalá :/ nechem nič zanedbať. Nechcem tu nechať mojich blízkych, aj keď poviem vám pravdu, veľa krát som už premýšľala aký bude môj pohreb a že ako zle to budú znášať. Už som absolvovala kožné vyšetrenie kvôli znamienku ( myslela som že rakovina kože), ultrazvuk prsníkov (rakovina prsníkov).. Nebaví ma to stále sa sledovať a pritom to robím vždy :( neviem ani ako by ste mi mohlo poradiť,, možno som to leb musela dostať zo seba. Partnerovi som dnes plakala kvôli tomu, utešoval ma že mi nič nieje ale som pekne v r*ti :/
Vyhľadaj psychiatra ten ti pomôže aby si vedela normálne fungovať pri bábätku a užívať si ho 😊
A babatko je ok? Asi mas traumu z porodu a potrebujes odbornu pomoc . Partner ta moc neutesil Lebo nieco ti je. Nie fyzicky ale psychicky. Povedz o tom mame kamoske potrebujes to zo seba dostat von.
@reanda a podla mna to je problem toho, ze ludia nedokazu vypnúť hlavu a este k tomu maju vela casu vysedavat na internete a googlit priznaky rakoviny 🤷
Tiež som to mala po prvom pôrode,take úzkosti na seba ale aj na dieťa. Podľa mňa nedostatok minerálov z tehotenstva. Dopĺňala som si B12, D a magnézium a prešlo to samé.
Isla by som za psychologom. Bola si relativne blizko smrti, takze sa tym moznost smrti v hlave zrealnila (hoci bola tu aj doteraz, len si si to neuvedomovala). Nemusi byt lahke sa s tym vysporiadat, navyse ked este prispievaju hormonalne zmeny, unava po porode a zodpovednost za dieta. Ale da sa to.
Toto už je na odborníka..sama vieš, že to nie je správne..neustály neopodstatnený strach..to nie je život, iba prežívanie.. možné je všetko, žiaľ aj choroby sú bežnou súčasťou života a môžu prísť kedykoľvek a postihnúť kohokoľvek.. verím, že si zdravá a týmito nezdravými myšlienkami si len škodíš.. skús vyhľadať odbornú pomoc
co tak sledujem, tak je to dost casty stav u zien.. tiez som ho mala.. trvalo to dost dlho a nie, neumrela som na rakovinu 😀 .. podla mna ten stav - strach zo smrti, ti pomaha si v zivote nieco uvedomit.. uvedomit si, aku ma vlastne pre teba tvoj zivot hodnotu a co v nom ma pre teba hodnotu.. takze je to skor taka psychicka/dusevna zalezitost, ako ze by to fakt suviselo s nejakym telesnym ochorenim.. aj ked spustacom je casto prave nejaky zdravotny problem