Asi som narušená

22. jún 2024

Baby viem pošlete má na psychiatrii ale aj tak...mala som Panické ataky nahovaraka si že umieram že mám rôzne choroby ale tak nejako sama som sa dúfam z toho dostala aj keď zaspávam večer vždy zo stredom a premýšľaním nad smrťou.bojim sa hrozne smrti a zrazu zániku. Že už nič nebude a koniec 😭 najnovšie sa hrozne bojím o staršieho syna má 5 rokov. Je veľmi bledý aj keď aj ja som mám gilbertov syndróm aj ja aj môj muž tak možno aj on kto vie ale často sa sťažuje na bolesť brucha také chvíľkové najnovšie hlava vzadu že ho bolí potom povie že je slepý lebo videl niečo inak alebo hluchý že zle počuje ja už si namyslam nádor.nas doktor je taký že nič nerieši a problém tu zohnať iného. Nedávno sme ale ležali v nemocnici so salmonelozou čiže krv bránu mal v januári mu tiež brali predoperačné tam bola nejaká eozinofilia nižší sodík a niečo ešte odchýlky ale nikto neriešil. Čo sa uši týka chodil na kontroly na ORL lebo mu vyberali mandlu nosnú robili ku aj po operácii audio. V škôlke vyšetrovali zrak vyšlo školenie nás obvodný ale povedal že netreba nikam chodil vyšetril ho dal mu čítať a že vidí dobre ani sa mu nič nezdalo čudné ale ja si vkuse namyslam. A dnes má dorazila otázka jeho že mama v nebicku bude aj jedenie? A ja keď som videla ako si myslí že po smrti bude v nebi ďalej žiť mne bolo do placu ako mu klamem. Som akože kresťanka ale neverím že po smrti niečo je a všetko na mňa doľahlo menší syn mi skoro umrel a ja som klbko nerhov

kacena4
22. jún 2024

no asi nie si krestanka ked neveris v Jezisa Krista ze sa za nas obetoval a daroval nam posmrtny zivot.... skus si prehodnotit priority a menej sleduj deti aj seba, sme citiace bytosti a stále nas nieco boli inak by sme nezili, otazka je preco hned myslis na najhorsie... toto si treba v hlave ujasnit ak mas problem navstiv lekára napr psychologa otvori ti oci v pozerani sa na svet. vsetko starne a zomiera (nemladneme) treba to prijat a naucit sa s tym žiť drzim palceky

autor
22. jún 2024

@kacena4 nevravím že neverím verím že bol ale neverím ze po smrti my žijeme v nejakom nebi

maja22
22. jún 2024

Moj syn ma 5 rokov, casto sa rozpravame o nebi, o zivote po smrti, detska hlavka je uzasna, vsetko si chce zdovodnit, vysvetlit, pochopit... Snazim sa mu odovzdat to, comu verim, ja som krestanka, katolicka, verim na zivot po smrti, lebo verim v Trojjedineho Boha, verim v Jezisa, ktory ma casto uistuje o tom, ako ma miluje... Ja ako mama musim mat v hlave zrovnane, v co verim, ake hodnoty su ´pre mna dolezite, keby som neverila, moj zivot by bol velmi ochudobneny. Odporucam ti, kedze pises, ze si krestanka, zahlbit sa trochu viac do ucenia Jezisa Krista, ktory hovori aj o nebi, aj o pekle, cize posmrtny zivot urcite existuje. Neviem, v akeho Boha veris teraz, ked si myslis, ze smrtou tvoj zivot konci. Prijmi ucenie Pana Jezisa naplno, prijmi Jeho ako svojho Spasitela a Osobu, ktora ta miluje tak velmi, ze za teba dal svoj zivot, lebo mu tak velmi zalezi na tebe. Ak objavis radost z Lasky, prestanes sa bat otazok, co bude po smrti.

maja22
22. jún 2024

Musis si uvedomit, ze keby neexistoval zivot po smrti, keby sme nemali nesmrtelnu dusu, vobec by nebolo potrebne, aby Jezis prisiel na svet a priniesol nam vykupenie svojou smrtou a zmrtvychvstanim. Cele by to bol jeden velky nezmysel. Uplne zbytone, keby si po smrti zanikla. Ale On prisiel, ohlasoval Boha ako milujuceho Otca, liecil chorych, kriesil mrtvych, odpustal hriechy a napokon sam seba odovzdal ako vykupnu obetu za nas hriech. Tak mu ver, ze vedel, co robi, ze je Bozi Syn a ze to urobil aj pre teba. 🙂

autor
22. jún 2024

@maja22 no mne to príde pritiahnuté za vlasy že po smrti zo mňa vyletí nejaká dušička a budem šťastne žiť v nebi s blízkymi veď to nie je ani reálne ľudia celého sveta za toľké roky proste neverím v to. Pracujem v zdravotníctve a možno aj tam sa to zlomilo ja už to beriem ako keď sa pokazí počítač prestane ísť mozog a proste koniec. Možno teda nie som veriaca ale to nie je ani podstatne

autor
22. jún 2024

@maja22 a kde je ale istota že sa to naozaj stalo aj v dnešnej dobe ľudia dokážu ,,vstať z mŕtvych" keď ich už idú pochovať a zrazu ožijú...ja neviem vôbec to tak nemuselo byť mohol si to niekto celé len vymyslieť aby sa ľuďom ľahšie umieralo

maja22
22. jún 2024

Ak mas taketo velke pochybnosti, asi si nezazila Boha osobne. Neda sa verit bez vztahu, inak je to len formalizmus. Prajem ti, aby si zazila skutocny Bozi dotyk a vtedy vsetky pochybnosti zmiznu. Lebo zrazu budes vo vztahu ja a Boh a to uz nespochybnis.

autor
22. jún 2024

@maja22 no je to možné ..mne to príde taký fanatizmus už niekedy skôr alebo niečo vzniknuté pre peniaze neviem

lucia.t
22. jún 2024

@maja22 ako sa to dá? Zažiť Boha? Tiež by som to potrebovala, verím totiž, že s Bohom je život krajší, verím v Boha teoreticky, len akosi som stále mimo toho

maja22
22. jún 2024

@lucia.t Existuje taky pravdivy vyrok - ked sa chces dotknut neba, musis padnut na kolena... Boh sa da spoznat tomu, kto po Nom celym srdcom tuzi. Kto vyslovi srdcom i ustami - Boze, chcem ti patrit cely/a, taka, aka, som. Vezmi si ma a premen ma na taku, aku ma chces mat Ty... Modlitba, ktora ide od srdca, smeruje k tomu Najsvatejsiemu Srdcu a ono nikdy neostane chladne, ver tomu... 🙂

maranco
22. jún 2024

Keď zomrieš nič nebudeš cítiť ani bolesť ani si nič neuvedomovať, ani sa trápiť, Ježiš prirovnal smrť k spánku.
Kazateľ 9:5, Ján 11:11–14
Máš však nádej že nastane vzkriesenie. Skutky 24:15, Ján 5:28, 29
Aj keď bol Ježiš na zemi tak kriesil mŕtvych, ukázal ľudom že má na to moc
Marek 5:35-42, Lukáš 7:11–15, krásne je opísané ako vzkriesil svojho kamoša Lazara keď už bol 4 dni mŕtvy. Ján 11:11-44
Okrem Ježiša mali moc kriesiť mŕtvych aj jeho apoštoli Matúš 10:5–8, Skutky 9:36–42, Skutky 20:7–12

smutok20
22. jún 2024

Myslíš že by len tak nejakému “výmyslu” verili milióny ľudí po celom svete už celé tisícročia?

marianarem
22. jún 2024

Treba ist ani nie tak k psychiatrovi, ako k psychologovi. Hovoris, ze mensi skoro umrel, to je velka trauma a treba ju nejako spracovat. Nejaky strach ti ostane vzdy, ale toto ti uz dost kazi zivot a aj na deti sa moze ta uzkost preniest. Odbornik by v tom mohol pomoct.
Co sa tyka viery, tak jednoducho zatial veriaca nie si, mozno to raz pride, mozno nie. Logiku ale vo viere nehladaj a necakaj, ze budes mat nejaky konkretny obraz neba. Predstavit si vies len to, co si videla tu na zemi, pripadne aj nieco vymyslene, ale stale pozemsky vyzerajuce. Neda sa predstavit, co asi tak moze vnimat dusa, ktora nema klasicke oci a usi. A ani to, kde asi tak moze zit. Skratka sa to neda, asi tak, ako si nikdy nebudes vediet predstavit stvorrozmernu kocku.
Dietatu klamat nemusis, mozes mu povedat, ze nevies, ako to je. Ja veriaca som, nebicko tiez spominam, ale zaroven malemu hovorim, ze nikto netusi, ako to tam vyzera. A ze co presne sa deje po smrti je jedna zo zahad tohto sveta a presne zatial nevieme. Hovorim mu, ze vela ludi v nebo veri, su aj nejake naznaky, a verim aj ja, ale aj tak je to stale zahada, ktoru vlastne nikto nevie zatial rozlustit. Ma 4.5, cize podobne ako tvoj, a berie to takto v pohode.

autor
22. jún 2024

@marianarem no môj by to v pohode nebral neviem čo mu je ale neraz plakal že on nechce umrieť

maja22
22. jún 2024

Moj sa zasa do neba tesi, uz viackrat to povedal, ze on by uz chcel ist do neba, lebo je zvedavy, ako to tam vyzera 🙂 Dieta vnima, ako sa rodicia stavaju k otazke smrti a posmrtneho zivota a podla toho sa aj spravaju. My mame v nebi starku, starkeho, babicku... Vnima to ako miesto, kde je cloveku dobre, preto je nan zvedavy.

katarinka289
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
luccija
22. jún 2024

Nie, nedostala si sa z toho, keď zaspávas so stresom a premýšľaním nad smrťou.uzkostliva mama prenáša úzkosť na deti nebude tak pozorovať seba, ale dieťa čo aj robíš to je klasický scenar...určite začni chodiť k psychologicke musí byť ťažké žiť s takými obavami.A tvoj syn presne zatne do živého, keď ti dáva takéto otázky nenadarmo sa hovorí, že cez deti riešime svoje traumy.Kazda mama sa boji o deti niektorá viac ako je ešte zdravé a zbytočne ta to zožiera.Ohladne kresťanstva neviem odpovedať, ale deti okolo 5-6 r začínajú riešiť smrť, dokedy tu budú rodičia, aké to je atď....

marianarem
22. jún 2024

To uz mohol nasat od teba, kedze ty sa tak velmi bojis. Pripadne sa zlakol, ked bol mladsi v ohrozeni, ak o tom vie. Urcite by som vyhladala toho psychologa, lebo ozaj strach zacina vplyvat na celu rodinu, co je skoda.
Kedze sa ale momentalne onho bojis a nevies mu uprimne povedat: "Mne sa nezda, ze by ti v blizkej buducnosti nejake umieranie hrozilo" a nevies mu ani uprimne povedat, ze veris v nebo, tak by som mozno prezatial debaty o smrti skusila stacat na debaty o zivote. Nech rozprava o tom, co tu ma rad a od coho by sa mu tazko odchadzalo a potom sa skusit viac venovat tym veciam, co ma rad, proste spravit mu take pozitivne dni. Ja by som mozno aj povedala, ze o tychto veciach niekedy rozmysla kazdy, ze tie jeho otazky su zaujimave, zaujimaju aj mna. Ale ze hlavna uloha na zemi je nie na to odpovedat, ale vyuzit to, ze su sme, a robit tu nieco hodnotne a zaujimave. A mozete spolu vymyslat, co by to tak mohlo byt a potom to realizovat. Proste prepnut na temu zivot.

leonakr
22. jún 2024

Ahoj🙂tak na začiatok.Nejdeme tu polemizovať o viere.🙂Ja som veriaca ,verím na vzkriesenie,verím ,že to čo mi je nadelené v živote je od neho....aj moje teraz vyhorenie.Poďme na tému zdravia 🙂a tvojej paniky a strachu.Prežívala som podobný strach ako ty,že mi niečo je,deti len teplota a ja som už v sebe cítila strach , zúfalstvo.Na vonok bežal život úplne ďalej ale vo mne sa to nejako kopilo....no až teraz spätne vidím,že kde to už vlastne začínalo....kedy si už spomínam takéto pocity ako opisujes a bolo to veľa, veľa mesiacov späť.Len pozor,môže to byť horšie.Ja som sa niekedy budila so strachom,otvorila som len oči a ten strach cez moje celé telo prešiel . Nechápala som čo do rici sa deje?A nejako sa to zhoršovalo a zhoršovalo...pridali sa fyzické ťažkosti a chodila som po lekaroch a všetko ok.No a až....už som nedokázala fungovať .Ráno som vstala ,strach,úzkosť a už to šlo do depresie.Ale začiatok bol podobný ako opisuješ .V Tom čase by som si ruky,nohy dala odrúbať a prisahala by som ,že toto nieje problém so serotonínom, dopamínom a endorfínmi v mozgu, čiže niečo so psychikou.Moja predstava,že ten kto berie antidpresiva sa musí cítiť úplne inak ako to čo cítim ja.Ale to všetko zisťujem odkedy ich beriem.Ak žiješ v takom strachu a panike ...niečo nieje ok.Vela žien tu pisalo ...keby som vedela,že ad mi tak pomôžu už dávno by som sa odhodlala.Ja netvrdím 🙂,že toto je tvoja cesta.Ja ti len chcem ukázať,že taký strach,panika,klbko nervov nie je ok.Skús sa poradiť s obvodným,psychológom prípadne psychiatrom o svojich pocitoch .Oni ťa nasmerujú.