Anorexia 13-ročnej dcéry, ako s tým bojovať?

janielka1
18. feb 2020

Moja 13-ročná dcéra trpí anorexiou. Momentálne je hospitalizovaná. Chcela by som poprosiť mamičky alebo ženy, ktoré si týmto prešli o radu ako s tým bojovať. Nejaké reálne skúsenosti, čo pomohlo. Prípadne odkaz na nejakú podpornú skupinu, niekoho kto to prežíval, alebo s tým ešte bojuje. Už nevieme čo si počať. Veľmi by sme jej chceli pomôcť, ale ona odmieta pochopiť, že má problém. Navyše trpí depresiami. Ďakujem

luccija
18. feb 2020

@janielka1 ja pracujem s psychicky chorými.V prvom rade sa nenavidi a vola o pomoc.Nie sú problémy doma v rodine s manželom, neuprdnostnujes druhé dieťa, nie si príliš prisna, nemusí byť dokonalá?Terapiu a pomoc potrebuješ hlavne ty ako rodič.Kazdy kto trpí bulímiou, anorexiou má zväčša aj depresie.Aky máte vzťah?

0silvia0
18. feb 2020

@luccija mozno z pohladu matky je vsetko ok, len dieta to vidi zo svojho pokriveneho pohladu. Aj faktorov moze byt viac a ziadny vazny. Tieto dievcata byvaju narocne na seba, perfekcionalistky. Tazko najst ten hlavny dovod a keby si ho aj nasla, pubertak to aj tak vidi podla seba...

pribinak
18. feb 2020

@luccija fuuu, tak toto je iný útok na mamku

janielka1
autor
18. feb 2020

@luccija s manželom problém nemáme, prísna myslím som primerane, nemusí byť dokonalá, ona sama chce byť dokonalá. Učí sa na samé jednotky, všade musí mať dokonalý poriadok, napriek tomu, že sme nikdy na tom netrvali. Má mladšieho súrodenca na ktorého žiarli, ale od malička sme venovali paradoxne viac pozornosti jej ako bratovi, lebo bola vždy náročne dieťa. Veľmi ju ľúbime. Aj ja som psychiatrická sestra, viem o čom rozprávam, len keď sa ťa to bytostne dotýka, vnímaš to inak. Preto by mi veľmi pomohli skúsenosti, rady a podpora od ľudí ktorí si prešli niečím podobným.

martinals
18. feb 2020

Ahoj,nie som žiadny odborník ale myslím si, že je najdôležitejšie aby dcérka priznala že problém má, lebo inak je snaha pomôcť márna. Mala by začať u seba. V tomto veku sú dievčatá na seba dosť tvrdé, chcú byť ako ta alebo hentá z časopisu. Je možné, že sa jej dotkli poznámky na jej postavu v škole.Deti vedia byť dosť kruté. Skúsila by som sa porozprávať s jej kamoškami z triedy.Mozno by prospela zmena prostredia(školy)

ketrin
18. feb 2020

@pribinak ja myslím, že to myslela inak - len dala zle interpunkciu, neútočí. Len hovorí, že aj rodič potrebuje pomoc, čo je normálne, musí to byť pre matku veľmi náročné.

janielka1
autor
18. feb 2020

@0silvia0 ďakujem

lucilaines
18. feb 2020

Ked som bola na zakladnej skole, jedna z mojich najblizsich kamaratok mala anorexiu, bola presne taka ako tvoja dcera. Musela byt dokonala, vo vsetkom. V skole jednotky, u chlapcov popularna, vsade poriadok, proste musela byt vo vsetkom perfektna. Vtedy som to vnimala uplne inak, ale teraz po rokoch, ked sa o tom bavime, pramenilo to bohuzial z rodicov. Mala este mladsich surodencov, pri ktorych musela pomahat a stale superit o pozornost. Nemyslim si ale, ze to je chyba rodicov, skor nastavenie psychiky individualne. Mozno niekto iny na jej mieste by to prezival uplne inak. Ona sa z toho vtedy dostala, avsak cely zivot jej vydrzal ten perfekcionalizmus a s tym suvisiace problemy. Ci uz potom isla do jedneho vztahu za druhym, extremne nakupovanie, extremny workoholizmus, alkohol. Aby som skoncila pozitivne, pomohla jej intenzivna liecba u psychiatra avsak sa k nej dokopala az po tridsiatke. Dnes jej z nej spokojna vydata mamicka dvoch deti a podarilo sa jej toho zbavit. Co chcem ale povedat je, ze tvoja dcera nieco preziva inak, ako si myslis ty. Urcite je potrebna liecba a urcite s nou neprestat ani ked sa z anorexie dostane.

luccija
18. feb 2020

@janielka1 nemyslela som to zle možno to tak vyznelo.Ty sa musíš naučiť ako k nej pristupovať.Mozno ten súrodenec je kameň úrazu a preto chce byť dokonalá, aby bola lepšia ako on a získala viac pozornosti, uznania.Hoci píšeš, že mala viac pozornosti ona to môže cítiť ináč.Trva to dlho?Cesta to bude ťažká, ak si sestrička nebudem Ti motúzy ťahať popod nos.Snad sa na terapiach otvorí je to už velka slečna už ľahšie pomenuje svoje emócie.

melody5
18. feb 2020

@janielka1 Valentina Sedilekova, jedno dievca, ktora ku mala od 8.rokov o tom napisala knihu, vola sa Chut zit.

0silvia0
18. feb 2020

@janielka1 skus si najst kontakt na tuto dievcinu
https://sketcher.startitup.sk/mlada-valentina-v...
Mozno ti v niecom pomoze.
Ono je to v hlave tych dievcat, ten perfekcionalizmus, ziarlenie na mladsich surodencov. Ale co ma rodic urobit? Ignorovat ostatne deti v rodine kvoli ziarlivcovi? Ani ziadny rodic nie je dokonaly, kazdy normalny rodic sa snazi byt najlepsi a najspravodlivejsi, ale dieta to vidi inak, po svojom. Sestra si tymto presla, zazili vselico. Aj sebaobvinovanie, trapenie, hospitalizaciu a stale to nie je uplne ok, ale ovela lepsie.

lucyluv
18. feb 2020

Mne to velmi rezonuje, ak budes chciet, precitaj si knizku Prvorozene dite od Jiriny Prekopovej

janielka1
autor
18. feb 2020

Moc ďakujem všetkým za podporu a rady.

janielka1
autor
18. feb 2020

@luccija V liečbe je dva mesiace, ale problémy začali oveľa skôr. Aktívne lyžovala a možno tam to prepuklo. Mali tréningy, aj mimo sezónu sa museli udržiavať v kondícii. Preteky zvládala čoraz ťažšie, mala trému a zle znášala prehru. Minulý rok chcela prestať, my sme ju nenútili pokračovať. V lyžiarskom klube ale ostala, lyžovanie ju baví, len už nepreteká. Ja som to vnímala vždy tak, že s bratom nemusela súperiť, ona sa učí lepšie, na šport je nadaná oveľa viac, krásne kreslí, všetko čoho sa chytí jej ide.Vždy sme ju chválili, povzbudzovali. On ju má veľmi rád. Len ona má v sebe taký nepochopiteľný vzdor.A to nie len teraz v puberte, ale od malička. Akoby ju stále nič nedokázalo uspokojiť, naplniť. Stále čosi hľadá.

darci17
18. feb 2020

@janielka1 osobná skúsenosť. Mala som 17, presne na svoje narodeniny som ešte jedla “normálne”. Tie mám v decembri. Mala som 63 kg/170 cm. V máji som mala 48. V júni 42, v nemocnici o pár týždňov na to 37. Doviezli má v hodine “H”. Trápila som sa do 26 rokov. Striedali sa u mna obdobia anorexie a bulímie. Nemala som pár rokov menštruáciu, padali vlasy. Odpadla som hocikedy. Vieš čo je zvláštne? Moja mamina si to všimla, až keď mi trčali rebrá. Asi som ozaj týmto kričala o pomoc a zároveň potrebovala byt dokonalá. V očiach svojich aj mojej Maminy. Je to veľký kritik. Doteraz. Už mám 40 rokov a stále mám stiahnutý žalúdok z jej návštev. Neber v zlom, čo ti napísali v príspevkoch vyššie, ale môžu to byt nevinne poznámky, ktoré ty nemusíš myslieť zle. Ja viem, že moja mamina má má rada, nechcela mi ublížiť, no predsa to takto dopadlo. Čo mi pomohlo? Vo chvíli najväčšieho vyhladovania, to že má zavreli do nemocnice a strach, že zomriem. Terapie. Meditácie. A hlavne, viem, že tvojej dcéry sa to ešte netýka, mne pomohli deti. Vtedy sa to naozaj zlomilo a život mi dával zmysel. Ja to veľmi ťažké, pre ňu aj pre teba. Skús začať u seba, navštív psychológa, prečítaj všetko, čo je dostupné, možno niekde nájdeš odpoved a prídeš na to, kde je spúšťač u tvojej dcéry. Držím Vám obom palce a keby niečo, kľudne mi napis a môžem poradiť, ak budem vedieť.

luccija
18. feb 2020

@janielka1 je šikovná len si dáva latku privysoko.Zial to je taká povaha.Ist ďalej, viac a viac až do sebaznicenia.V puberte je bežné, že sa hľadá, ale ako píšeš bola vzdy iná.Perfekcionisti zle znášajú prehru.Berie lieky?Nemusí byť dobra pre druhých hlavne, aby ona bola spokojna.Bola už v živote s niečím spokojná?Je skôr optimista či skeptik?

janielka1
autor
18. feb 2020

@darci17 ďakujem

janielka1
autor
18. feb 2020

@luccija lieky berie, len nemám pocit, že by veľmi zaberali. V najhoršom mala nastavené prechodne aj vyššie dávky, ale má zrejme vysokú toleranciu. Vôbec to s ňou nepohlo, neupokojovalo ju to. Nemá podváhu, má rada jedlo, len si ho vyčíta a myslí si že je tučná. Pritom má peknú postavu. Spokojná je vždy len chvíľu, nevydrží jej to dlho. Niekedy sa úplne nadchne pre niečo a vzápätí to už nechce. Občas vie byť veľmi sebecká,inokedy by zasa chcela "zachrániť svet". Niekedy sa v nej sama nevyznám. Mali sme vždy otvorený vzťah, bola vždy zvedavá, vnímavá. Ja som jej vždy všetko vysvetlila, primerane veku. Chcela som s ňou mať kamarátsky vzťah a to bola asi z časti chyba. Prestala vnímať tú hranicu mama vs.kamarátka. Keď som niečo prikázala, alebo zakázala bolo zle. Chcela o všetkom rozhodovať, keď sme oponovali, alebo niečo nedovolili niesla to ako krivdu.

cairka
19. feb 2020

@janielka1 , ahoj . Riešime podobné .Nemá síce anorexiu, ale vo veľa veciach sa podobajú a počas hospitalizácie si najviac rozumel práve s dievčatami s anorexiou. @luccija má pravdu, že aj rodič,alebo dokonca hlavne rodič, potrebuje pomoc. Celý systém je nastavený tak, že v nemocnici ju dajú trocha dokopy, ale zbytok je na práci v rodine. A moc nemá kto pomôcť, áno, psychiater dá lieky, ak je moc zle, tak lieky zmení....sedenie u psychológa sľubuje deň-dva-tri kľudu, ale potom stačí jedna blbá poznámka v škole, blbá správa na messengeri čí v neposlednom rade u 13 ročných výbuch hormónov a ste zasa nie na začiatku, ale hlboko pod začiatkom.... ŽIjeme v tomto kolotoči už 6 mesiacov a tá rada s hľadaním pomoci pre seba je fakt dobrá. Lebo potom sa môže stať ako mne, že keď už to potrebujem, tak musím čakať na voľný termín 😝

juliet86
19. feb 2020

v cesku organizacia anabel (alebo anabelle?) na sr diagnoza f50 oz. drzte sa

luccija
19. feb 2020

@janielka1 ako krivdu to berú v tomto veku všetci pubertiaci.Tak je viac vnimava, hlbava, už má menzes?tak to je fajn, že nemá podvahu ja som myslela, že to je horšie.Skor má výčitky?Vieš tu svoju rolu hrá aj ten hlúpy tlak z médií, Instagramu kult krásy chce byť pekná, páčiť sa chlapcom dnes je to všade a tiež som z toho zhrozená kam to vlastne speje.Dievcata rastu a priberajú skôr ako chlapci dostane menzes väčšinou sa rast zastaví a viac sa zagulatia.Moja suseda začala chodiť s 15 r dcerou cvičiť, lebo tiež mohla zjesť doteraz čokoľvek a vytiahla sa a zrazu prestala rast a gulati sa.Vela rodín s tým bojuje.Najlepsie by bolo, keby si jej našla dlhodobo terapeuta, ktorému sa bude chodiť vyrozprávať takú nezávislu kamarátku verím tomu, že sú veci, ktoré nepovie ani kamarátke ani mame a cudziemu áno.Pri jej sklonoch k perfekcionizmu to bude len plus do jej zivota, lebo to treba korigovat a ukázať jej, že sa svet nezrúti, keď niečo nezvládne, nedosiahne bude to mať ťažké s takouto predispoziciou celý život.Skus jej to dať aj ty nepriamo doma najavo v niečom čo sa Ti nepodarilo príklad rozvarena ryža, nejaký problém v práci, s mužom...vidíš aj ja niečo pokazim, musela som sa s niečím zmieriť, nie vždy je všetko tak ako máme vysnívané, ale to je zivot.Oni v tomto veku majú ružové okuliare ešte ideály, možno sa za chvíľu zamiluje, bude chcieť na školu kde ju nevezmú, vyberie si školu kde budú veľké nároky a takéto citlivé osobý to berú fatálne a chyby berú na seba zlyhala som, nie som dosť dobrá, musím sa viac snažiť, dať do toho všetko.Vies....ono ti salamisti, flegmatici to majú v živote ľahšie.Takyto zodpovední ľudia vyvíjajú na seba enormný tlak musím, lebo čo by ostatní povedali možno nie vy ako rodičia, ale šéf, učiteľ, sama pred sebou, že zlyhala drž sa!
Aké má lieky?

luccija
19. feb 2020

@janielka1 a matka kamarátka je pre deti najväčšia životná výhra v tom chybu nehladaj.

janielka1
autor
19. feb 2020

@luccija ďakujem za rady, moc si to vážim. Berie Fluoxetin a Olanzapin na noc.

luccija
19. feb 2020

@janielka1 pozor z Olanzapinu môže dosť priberat

jajka257
19. feb 2020

@luccija nie. Urcite nie. Mam to za sebou. To nema s rodicmi absolutne nic spolocne. Skus zabudnut na veci naucene v skole. Anorexia nie je volanie o pomoc. Anorektici ju nechcu. Chcu byt stihli a stracaju realny pohlad na svet.

luccija
19. feb 2020

@jajka257 sú to veci z praxe nie školy.Casto je za tým rozvod rodičov, hádky bezmocnosť dieťaťa sa s niečím zmieriť a jediné čo vie zmeniť je váha tu má pod kontrolou, niekedy stačí nevinná poznamka, že sa zaoblila, direktivne výchova, pocit nelasky,

luccija
19. feb 2020

@jajka257 ale oni chcú pomoc len nie s váhou to máš pravdu.Anorexia je trestanie samého seba za niečo, sebaznicujuci pocit.Detto bulímia.V 70% je to rozvod, hádky rodicov

loginexistuje
19. feb 2020

@luccija naucene frazy

@janielka1 mudr paulyniova kramare sa specializuje na tuto diagnozu napisem ti ip neskor nam orpoucala niektore filmy pohladam linky

jajka257
19. feb 2020

@luccija nie. Anorexia je o pohlade na svet. Som tucna. Tucni su skaredi. Stihli su krasni. S tym nemaju rodicia nic spolocne. Som jedinacik. Nikdy som nemusela s nikym superit. Mala som vsetko. A mala som lieky, ktore sposobili nadvahu. Ta ustupila po vysadeni liekov, ale ta vidina stihlej postavy ostala....